Postaví sa Karlova Ves proti magistrátu?

Postaví sa karlova ves proti magistrátu? - frant

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová zvolala na utorok zasadnutie miestneho zastupiteľstva. Poslanci sa vyjadria aj k návrhu hlavného mesta, ako prerozdeľovať poplatok za rozvoj, ktorý sa má vyberať od januára 2017.

Miestne zastupiteľstvo sa stretne v utorok o 17.00 h. vo veľkej zasadacej miestnosti na Námestí svätého Františka. O čo vlastne ide?

Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý meter štvorcový realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku ráta pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017.  Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Kým primátor ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50, starostovia od jari tohto roka presadzujú názor, že by to mal byť pomer 68:32, v prospech mestských častí. Odôvodňujú to tým, že tento poplatok by mal smerovať do lokality, kde rozvoj prebieha. 

V návrhu uznesenia, ktoré by malo zastupiteľstvo v Karlovej Vsi prijať, sa uvádza, že s návrhom VZN miestne zastupiteľstvo nesúhlasí. „Nesúhlasné stanovisko k návrhu predloženého nariadenia sa navrhuje preto, že správu poplatku za rozvoj má vykonávať iba hlavné mesto, s čím mestská časť neodporúča súhlasiť aj vzhľadom na iniciatívu starostov mestských častí Bratislavy, ktorí navrhujú poplatok za rozvoj kompetenčne návrhom dodatku k štatútu hlavného mesta primerane prerozdeliť,“ uvádza sa v návrhu uznesenia.

Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 štvorcových metrov i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 štvorcových metrov. Taktiež stavieb určených na sociálnej bývanie či na výkon sociálnoprávnej ochrany detí, vstavanej garáže a parkovacieho státia v rámci existujúcej stavby. Poplatok sa nemá dotknúť ani zdravotníckych zaradení, stavieb slúžiacich na vzdelávanie, pre zariadenia sociálnych služieb, na vykonávanie náboženských obradov cirkví, stavieb slúžiacich na obranu štátu a na účely múzea, knižnice, galérie či kultúrneho strediska. Týkať sa nebude ani stavebných činností obce, samosprávneho kraja či štátu.

Verejnosť môže toto VZN pripomienkovať do 21. októbra. Následne by mali o ňom rokovať bratislavskí mestskí poslanci.

(ms, TASR)