Maroš Mačuha: Ako poslanec budem môcť viac prispieť k skrášľeniu mesta

Už viac ako štyri roky úspešne vedie Bratislavský okrášľovací spolok. Bratislavčania ho poznajú z množstva projektov, ktorými dlhodobo prispieva k rozvoju kultúry a zveľaďovania prostredia v Bratislave. V nadchádzajúcich komunálnych voľbách chce kandidovať ako nezávislý kandidát. O jeho pohnútkach v politike, ako aj ďalších plánoch spolku sme sa zhovárali s historikom a výkonným riaditeľom Bratislavského okrášľovacieho spolku Marošom MAČUHOM.

Známy ste ako dobrovoľník a tvár Bratislavského okrášľovacieho spolku. Prečo ste sa rozhodli ísť do komunálnej politiky?

- Odkedy som začal riadiť Bratislavský okrášľovací spolok, spolupracujem úzko s magistrátom mesta a ďalšími úradmi v Starom Meste, župe a podobne. Pri riešení našich projektov som spoznal viacerých mestských a staromestských poslancov, pracovníkov komunálnych úradov, odborníkov z kultúrnych inštitúcií, ale aj aktivistov iných občianskych združení, ktorí sa všetci venujú komunálnej problematike. Myšlienka vstúpiť do komunálnej politiky teda prišla ako samozrejmosť, viacerí priatelia a známi sa ma na túto možnosť pýtali ešte predtým, ako som sa sám k tomuto kroku rozhodol. Myslím, že ako poslanec môžem v meste ešte efektívnejšie riešiť predovšetkým tie témy, ktorým sa venujem. Ako obyvateľ Ružinova kandidujem za túto mestskú časť do mestského zastupiteľstva a zároveň za sídlisko Ostredky do miestneho zastupiteľstva v Ružinove.

Aké veci by ste chceli v Bratislave zmeniť, v čom vidíte najväčšie nedostatky?

- V prístupe mesta, ale aj samotných obyvateľov k spoločnému majetku. Myslím tým verejné priestory, verejnú drobnú architektúru, verejnú zeleň, ale aj budovy a podobne. Stav sa dá hodnotiť ako dlhodobo zanedbaný a týka sa to paradoxne hlavne Starého Mesta, ktoré by malo byť najudržovanejšie. Najviac mi leží na srdci Staré Mesto a Ružinov, kde žijem celý život. Staré Mesto je srdcom Bratislavy a jej výkladná skriňa. Myslím, že jeho podoba by sa mala priblížiť k rakúskym mestám už len preto, že tvorí veľmi malé percento celkovej rozlohy mesta a počtu jeho obyvateľov. Myslím, že každému skutočnému Bratislavčanovi leží na srdci, ako centrum mesta vyzerá. Ružinov osobne považujem zasa za najlepšie miesto na život pre rodinu a na výchovu detí. Treba naďalej udržať jeho zelený charakter a na druhej strane vytvárať dobré podmienky pre každodenný život jeho obyvateľov..

Čo Vás teda najviac trápi v Ružinove?

- Pre Ružinov mám pripravený program, ktorý umocní jeho zelený charakter a zároveň podporí rozvoj služieb, ktoré nie sú na niektorých sídliskách dostatočné. Zelene je v Ružinove našťastie dosť, ale treba sa o ňu začať intenzívnejšie starať. Všetci vieme, koľko áut je každoročne zničených pri búrkach či poľadovici od spadnutých konárov alebo celých stromov. Samospráva má povinnosť zeleň udržiavať v dobrom stave, napr. aj orezom drevín. Zelené plochy nie sú samoúčelné, treba ich zároveň urobiť prístupné a atraktívne pre ľudí. Výborným príkladom je ihrisko vo veľkom parku na Ostredkoch. Takéto realizácie by bolo treba urobiť na viacerých miestach, čo veľmi podporí rodiny s deťmi.

Problémy s parkovaním majú už takmer všetky mestské časti vrátane Ružinova. Ako ich chcete riešiť?

- V posledných rokoch skutočne začala aj Ružinovčanov trápiť otázka parkovania. Riešením by mohlo byť rezidenčné parkovanie, podobne ako v Starom Meste. Domáci Ružinovčania s trvalým pobytom musia mať pri parkovaní doma prednosť. Nie je predsa možnév aby rodina s deťmi, ktorá žije celý život v Ružinovev musela parkovať ďaleko od domu len preto že prišla večer neskôr domov. Parkovanie pre obyvateľov s trvalým pobytom mimo Bratislavy by, samozrejme, ostalo umožnené, ale na vymedzených plochách mimo ulíc popri domoch.

Nepomohla by aj kvalitnejšia verejná doprava?

- Skvalitnenie MHD v Ružinove nie je možné bez zvýšenia frekvencie autobusových spojov, resp. zmeny trasovania liniek. Lepšia autobusová doprava automaticky odbremení upchaté cesty. Príspevkom k lepšej doprave by mohlo byť aj zapojenie železničnej dopravy do systému MHD v Ružinove výstavbou železničných zastávok napr. na uliciach Súhvezdná, Čiližská a iné. Rovnako môže pomôcť výstavba kruhových objazdov na zlepšenie plynulosti dopravy, napr. na križovatke Maximiliána Hella -Tomášikova. Podporujem aj budovanie bezpečných, teda oddelených cyklotrás, ktoré by konečne mali prepojiť celý Ružinov s centrom mesta. Najdôležitejší sú však chodci. Budem preto iniciovať nielen opravu povrchov ciest, ale aj chodníkov na sídliskách, ktoré sú z väčšej časti ešte dielom socializmu, čo sa odráža na ich zlom stave. Budem podporovať rozvojové projekty, ktoré zlepšujú infraštruktúru a služby. Aj keď sa všeobecne tvrdí, že v Ružinove je dobrá sieť služieb, nie je to úplne tak. Vieme, aké problémy spôsobila obyvateľom okolitých sídlisk demolácia OD Ružinov a následný patový stav celej investície. Budem sa zasadzovať za to, aby bol projekt aspoň v menšom rozsahu čo najskôr realizovaný.

V čom ste lepší ako ostatní kandidáti na miestneho a mestského poslanca?

- V tom, že dokážem prepojiť moju súčasnú prácu s výkonom funkcie poslanca. Témy, ktorým sa v spolku venujeme, sa bytostne dotýkajú mesta, preto sa im budem venovať aj naďalej a ešte s väčšou efektivitou. Pohybujem sa na ulici, som s ľuďmi a vôbec mi nerobí problém si vyhrnúť rukávy a riešiť osobne pálčivé problémy v teréne. Práve naopak, myslím, že si ľudia veľa vecí dokážu vyriešiť sami a nemusia sa spoliehať na úradníkov. Správne uchopená občianska iniciatíva sa stáva aj tmelom miestnej komunity. Je to presne to, čo tvorí dobré prostredie na lokálnej úrovni.

Aké ďalšie projekty má Bratislavský okrášľovací spolok v pláne?

- Spomeniem hlavne projekty ktoré by zásadným spôsobom prispeli ku skultúrneniu Bratislavy. Jedným z nich je obnova pôvodného vinohradu na južnom svahu hradného kopca. Na najstaršom vyobrazení mesta zo 16. storočia je vidno súvislý pás vinohradov okolo celého mesta. Väčšina z nich do dnešných čias zanikla a ich obnova je nemožná, pretože parcely boli zastavané. Keď obnovujeme Hrad do vrcholnej podoby, akú mal v čase Márie Terézie, mali by sme podobne skultivovať aj okolie. Dnes je hradný vrch zarastený menej hodnotnou náletovou vegetáciou. Obnovený vinohrad by sa stal výkladnou skriňou malokarpatského vinohradníctva a propagoval by Bratislavu ako tradičné mesto dobrého vína. Pri tomto projekte som sa inšpiroval podobne obnoveným vinohradom na Pražskom hrade či situáciou v Rakúskom údolí Wachau, kde doteraz pestujú vinič na veľmi strmých miestach nad Dunajom. Staré Mesto by zasa mohlo oživiť sprístupnenie priestoru lekárne U sv. Salvatora, ktorá je už dlhé roky zatvorená. Sám som bol niekoľkokrát svedkom, ako sa turisti nadchýnajú krásou tejto budovy so sochou Krista od Alojza Rigeleho na priečelí. Keď už nie je možné obnoviť funkciu pôvodnej lekárne, bola by škoda neumožniť vstup ľudí a turistom do stále čarovného interiéru. Môj návrh by bol vybudovať tu benefičnú kaviareň, ktorej výnos by putoval na obnovu hodnotnej fasády tohto jedinečného domu. Podobne ako sa mi podarilo naštartovať oživenie mestských hradieb, chcel by som sa zamerať na budúci rok na ďalšiu pamiatku v Podhradí, starobylú Vodnú vežu. Ide o torzo najstaršej murovanej stavby na území mesta, ktorá je už roky mimo záujmu verejnosti. Je pritom ideálnym miestom na konanie podujatí hudobného charakteru, je to akýsi miniamfiteáter v centre mesta, kde hlasná hudba nikoho neruší. Verím, že magistrát, ktorý je väčšinou majiteľom alebo spolumajiteľom týchto nehnuteľností bude k našim plánom ústretový ako doposiaľ.

Zhováral sa Radoslav Števčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.