Mesto vyčlenilo na údržbu PKO 300 000 eur

Mesto Bratislava vyčlenilo 300.000 eur na práce, ktoré majú sanovať stav budovy Parku kultúry a oddychu (PKO). Budova, ktorú mesto za predchádzajúceho primátora udržiavalo v režime pred pripravovaným zbúraním, utrpela v dôsledku dlhodobej absencie investícií do opráv, ako aj tým, že je už rok prázdna.

"Momentálne máme alokovaných 300.000 eur na to, aby tu neprišlo k škodám spôsobeným zimou. To znamená oprava kotolne a vykurovanie budovy. To je prvá investícia. A potom treba naozaj vedieť, či bude mesto budovu dlhodobo využívať a na čo. Či pôjdeme cestou súdneho sporu, alebo dohody," povedal pre TASR primátor Milan Ftáčnik pri príležitosti dnešnej obhliadky budovy PKO.

"Objekt bol vlastne dlhodobo pripravovaný na búranie. V roku 2006 bývalý primátor podpísal dohodu s investorom, že mesto bude súčinné pri zbúraní tohto objektu. Urobil to bez súhlasu a bez vedomia mestského zastupiteľstva," dodal Ftáčnik. V zmysle tejto zmluvy podľa neho de facto pripravil objekt na búranie a vydal ho investorovi po komunálnych voľbách v roku 2010. "Stav tejto budovy zodpovedá tomu, že sa tu dlhodobo neinvestovalo. Kotolňa je v stave, že nemá revíznu správu a už ju nie je možné spustiť. Bude treba vynaložiť veľké finančné prostriedky na to, aby sa tu kúrenie obnovilo, alebo aby sa sem inštalovala nová kotolňa, ktorá má nižšiu spotrebu," dodal Ftáčnik. Niektoré miestnosti v budove zatekajú, čo si tiež bude vyžadovať opravy. V prípade, že bude mesto PKO naďalej dlhodobo využívať, budú potrebné aj ďalšie rekonštrukčné práce.

Budove neprospelo ani to, že je už rok prázdna. Mesto bude vyhodnocovať, či za niektoré škody nie je zodpovedný investor Henbury Development, ktorý mal objekt posledný rok v správe. Tieto škody bude chcieť mesto dať investorovi k úhrade, alebo ich eventuálne vymáhať žalobou. Podľa Ftáčnika by však nemalo ísť o sumy, ktoré sú z hľadiska mnohomiliónového sporu o PKO kľúčové.

Podstatný je súdny spor o to, či mohol bývalý primátor vydať budovu na zbúranie bez výslovného súhlasu mestského zastupiteľstva, ktorého prvé kolo už mesto na Okresnom súde Bratislava I prehralo. Rozsudok bol vynesený 5. decembra. Keďže pôvodné zastupiteľstvo pri predaji pozemkov schválilo investičný zámer developéra, aby na mieste PKO postavil multifunkčné objekty, sudkyňa dospela k názoru, že mestskí poslanci predajom pozemkov v podstate rozhodli aj o zbúraní známeho areálu.

"Čakáme na to, že nám doručia rozsudok prvostupňového súdu. Počítame s tým, že dáme odvolanie na krajský súd. Predpokladám, že krajský súd usporiada férové súdne konanie, v ktorom zoberie argumenty, ktoré ponúkneme, do úvahy," reagoval Ftáčnik. Ak by mesto v tomto spore neuspelo, investor by si mohol nárokovať právo na náhradu škody. "My si myslíme, že začiatok bol zlý. Že primátor nemohol bez zastupiteľstva rozhodnúť o zbúraní budovy, keď mal od zastupiteľstva len právo rokovať o jej odpredaji," dodal primátor Bratislavy.

Mesto sa podľa neho zatiaľ nedokázalo dohodnúť s investorom ani o podmienkach využívania pozemkov, na ktorých PKO stojí a ktoré patria investorovi. "Momentálne vedieme súdny spor o určenie vzťahu k pozemku. Pozemok je nespochybniteľne súkromný, investor si ho kúpil a keďže na ňom stojí mestská budova, investor od nás žiada nájomné. My hovoríme, že nechceme nájomné, ale vecné bremeno, ktoré podľa všetkého bude odplatné a výšku tejto odplaty určí súd," dodal Ftáčnik.

Na otázku, či nehrozí, že budova bude aj po investíciách zo strany mesta napokon na základe rozhodnutia súdu zbúraná, odpovedal, že to neočakáva. "Myslím si, že zbúrať ju bez nás nemôžu a ani si nemyslím, že toto je cesta. Momentálne sme v rozhodovaní, či budeme akceptovať, že pokračovanie tohto príbehu bude len v súdnom spore a riešenie bude jedna aj druhá strana hľadať len na súde, kde výsledok nevieme celkom presne odhadnúť. My máme svoju pravdu, ale súd je súd a spravodlivosť je slepá. Alebo dáme prednosť mimosúdnej dohode," povedal Ftáčnik. Dodal, že cieľom mesta je zachovať budovu, aby mohla byť využívaná na "tie podujatia, ktoré do nej patria".

Jednou z možností riešenia je presun investícií na pozemky, ktoré dnes patria štátu. "Počítame s tým, že by sme posunuli tie investičné aktivity na Výskumný ústav vodného hospodárstva, ktorý patrí štátu. Táto alternatíva by znamenala Riverpark, PKO a potom by bola ďalšia moderná zástavba, povedzme River park II, ktorá by sa ale rozliehala na pozemkoch, ktoré sú v rukách štátu. Čiže na toto riešenie potrebujeme aj štát," uzavrel Ftáčnik.

Bývalé mestské zastupiteľstvo predalo pozemky pod PKO developérskej spoločnosti ešte v roku 2005. Síce bez predaja stavieb, ktoré na pozemkoch stoja, ale pôvodné zastupiteľstvo pri predaji pozemkov schválilo investičný zámer developéra, aby na mieste bývalého PKO postavil multifunkčné objekty.

Bratislavská samospráva už prevzala budovu PKO späť do správy hlavného mesta SR. Je to výsledok vzájomnej dohody. Investor projektu Nové PKO na základe výzvy mesta odstránil v predošlom období časť zátarás okolo areálu PKO. Objekt zatiaľ ochraňuje strážna služba investora, ktorú by mala podľa Ftáčnika od budúceho roku nahradiť mestská ochranka.

(TASR)