Vladimír Bajan: Bez ďalšieho mosta Petržalka neunesie novú výstavbu

Na problémy s nelegálnou vonkajšou reklamou v najväčšej bratislavskej mestskej časti upozornil už predchádzajúci starosta Petržalky. Ten súčasný v boji proti čiernym nosičom reklamy pritvrdil - dal ich prelepiť čiernou páskou. Ako sa darí riešiť nielen problém nelegálnej reklamy, o tom sme sa pozhovárali s petržalským starostom Vladimírom BAJANOM (nezávislý).

- Som rád, že sme mali na čo nadviazať a dokázali sme presne pomenovať problém. Petržalka má okolo 700 bilbordov a desiatky ďalších nosičov reklamy. Z toho 20 až 25 percent je postavených načierno. Som rád, že sme primátora presvedčili o tom, že je to celomestský problém. Chceli sme na to upozorniť, a tak sme niektoré načierno postavené bilbordy viditeľne označili s tým, že ich budeme odstraňovať, ak ich majiteľ neodstráni sám. Keďže o odstránení čiernej stavby môže rozhodnúť len súd, chvíľu to trvalo, ale už sme odstránili asi šesť nelegálnych bilbordov a ďalšie sú na čakačke. Primátor navrhol miernejší postup, to znamená, že dal vypracovať pasport všetkých reklamných nosičov v meste. Mestské časti si to potom porovnajú s tým, čo majú k dispozícii, a začne sa likvidácia nelegálnej reklamy. Konať treba čo najskôr, pretože sa blížia parlamentné voľby a vtedy pribúdajú ďalšie čierne bilbordy, keďže prevádzkovatelia vonkajšej reklamy chcú na voľbách zarobiť.

V meste chýba legislatíva, ktorá by upravovala pravidlá umiestňovania vonkajšej reklamy. Takéto nariadenie má len Staré Mesto. Mali by to riešiť mestské časti alebo celoplošne mesto?

- Povedzme si, kde sú najčastejšie tieto bilbordy? Vedľa ciest 1. a 2. triedy, ktoré sú v správe hlavného mesta. Preto si myslím, že by sa problém mal riešiť celomestsky. Cesty 3. a 4. triedy majú v správe mestské časti a myslím si, že tu si vieme sami pomôcť. V Petržalke to chceme riešiť formou všeobecne záväzného nariadenia začiatkom roka. Mám pocit, že veľké firmy, ktoré prevádzkujú vonkajšiu reklamu, sa začínajú trochu inak správať, pretože cítia tlak samosprávy.

Podobne ako problém s bilbordmi je celomestským problémom aj parkovanie. Váš predchodca začal zjednosmerňovaním ulíc vytvárať či presnejšie legalizovať parkovacie miesta. Ako to chcete riešiť vy?

- Namaľovanie parkovacích boxov tam, kde už autá stoja, nie je riešením. Petržalka potrebuje desiatky tisíc parkovacích miest. Rozmach automobilizmu nevieme zastaviť, dnes už nie je výnimočné, keď rodina v petržalskom paneláku má dve aj tri autá. Chce to koncepčné riešenie. Som rád, že na úrovni mesta vznikla pozícia hlavného dopravného inžiniera, s ktorým to konzultujeme. Mali sme už pripravené výberové konanie na vypracovanie koncepcie dopravy v Petržalke. Po dohode s dopravným inžinierom mesta sme to stopli s tým, že do februára má magistrát predložiť koncepciu mestskému zastupiteľstvu. V prípade, že sa tak nestane, som pripravený konať individuálne, pretože problém s dopravou, a najmä statickou, je v Petržalke akútny. Nebudú to populárne opatrenia, pretože chceme spoplatniť parkovanie druhého, tretieho a firemného auta.

To však stačiť nebude, pretože Petržalka potrebuje nové parkovacie miesta.

- Samotné spoplatnenie nevytvorí nové parkovacie miesta, čiže musíme budovať aj nové kapacity. Tu sa však dostávame na tenký ľad, pretože si dobre pamätám, že aj v minulosti by ľudia privítali možnosť parkovať v hromadných garážach, ale nech stoja od ich okien bytov ďalej. Naša predstava je oddeliť skupinový záujem spoločenstiev vlastníkov bytov, ktoré nechcú mať garáže pod oknami, od verejného záujmu, ktorým je dostať autá preč z chodníkov a z trávnikov. Ruka v ruke s tým musí ísť aj národná legislatíva. Samospráva musí mať v rukách nástroj, ako zakázať vjazd nákladných áut do obytných zón, aby nám sem nechodili tiráky, veľké vozidlá a stavebné stroje. Tie nepatria na sídlisko, preto musíme tiež vybudovať záchytné parkoviská, kde si ich môžu zaparkovať. Petržalka nie je odkladisko pre firemné autá. Súčasne chceme riešiť aj problémy, ktoré sa objavujú na Černyševského, Farského, na Viedenskej ceste, ktoré sa stávajú parkovacím miestom pre ľudí, ktorí pracujú v Starom Meste. Vidíme tu tiež množstvo mimobratislavských áut, ktoré v Petržalke parkujú - či už bývajú v prenajatých bytoch, alebo sem jazdia na viacerých z celého Slovenska, tu si ich odložia a idú na týždňovky pracovať do Rakúska či Maďarska. Toto musíme riešiť a uprednostňovať rezidentov, Petržalčanov. Nedá sa to vyriešiť zo dňa na deň, pretože sa to neriešilo dvadsať rokov. Urobím však všetko preto, aby sme s tým konečne začali.

Kto by mal stavať hromadné parkovacie domy? Mesto, mestská časť alebo súkromní investori?

- Parkovací dom je solitér, ktorý sám o sebe nie je zárobkovou činnosťou, ak na to nenadväzuje celá koncepcia parkovania. V zahraničí sa parkovanie nefinancuje z poplatkov za parkovanie, ale vo väčšine krajín to je z pokút. Vytvorenie jedného parkovacieho miesta stojí 1200 až 1500 eur. Vytypovali sme si šesť až sedem pozemkov a požiadali sme mesto, aby ich nepredávalo, pretože tam chceme postaviť hromadnú garáž. Samospráva na to nemá peniaze, preto chceme vypísať súťaž na výber investora takýchto garáží. Pokiaľ ide o prevádzku parkovacích domov, z našej strany tam nebude veľa limitov. V prípade, že sa bude stavať na parkovisku, podmienkou bude, aby minimálne toľko parkovacích miest, koľko stavba zaberie, bolo bezplatne k dispozícii obyvateľom z okolia. Ostatné poschodia môže využiť komerčne. Takto to funguje vo svete a takto by to mohlo fungovať aj u nás.

Petržalčania preferujú individuálnu automobilovú pred verejnou. Myslíte si, že po vybudovaní električky do Petržalky by tu klesol aj počet áut?

- Električka pomôže zmierniť dopravné problémy Petržalky, ale ich nevyrieši. Súčasne s jej výstavbou musíme vyriešiť aj obsluhu k zastávkam električky, to znamená vybudovať pri nich aj záchytné parkoviská či spojenie automobilizmu s MHD. Pripravujú sa tu však veľké investície ako Petržalka City, Južné mesto, Kapitulské polia, Petržalka preto potrebuje ďalší most cez Dunaj. Bez ďalšieho mosta niekde pri Slovnafte, Petržalka neunesie túto výstavbu. Nie som veľký zástanca týchto investícií, žiaľ, o nich už bolo rozhodnuté v predošlom období. Musíme však ako stavebný úrad realizovať prenesený výkon štátnej správy, preto je to komplikované. Snažíme sa však minimalizovať dosah na Petržalku. Trochu nám „pomáha" kríza, keďže investori majú problém zohnať peniaze na výstavbu. Čas, ktorý takto získavame, by sme mali využiť na intenzívnejšie riešenie statickej aj dynamickej dopravy.

Nemôže byť nová výstavba alternatívou k petržalským panelákom?

- Alternatívou nie, pretože nám tu už vyrastá ďalšia generácia. V poslednom období sa Petržalka rozkočíkovala a je tu záujem o nové byty. A investori by tu zrejme nestavali, keby to nemali spočítané, že to predajú. Pre mňa je dôležité, aby sa tu s výstavbou bytov vytvárali aj pracovné príležitosti, aby ľudia ostali pracovať tu a nepresúvali sa za prácou cez mosty.

Hovoríte, že sa Petržalka rozkočíkovala, na druhej strane je známe, že máte nedostatok materských škôl. Čo s tým?

- Veľká vlna rušenia materských škôl bola v čase, keď školy ešte patrili štátu a okresným úradom. Je to na škodu, pretože dopyt po materských školách rastie. Budovať školské zariadenie je nákladná záležitosť, na ktorú samospráva nemá peniaze. Snažíme sa preto podporovať súkromné a cirkevné materské školy. Máme 19 materských škôl a z 920 detí sme umiestnili 620. Petržalka by ich uživila ešte zo tri-štyri. Mimochodom, viaceré sa v minulosti zmenili na zariadenia pre seniorov, pretože aj tých v Petržalke pribúda stále viac. Takže musíme myslieť aj na nich. Ako prví v kraji sme napríklad tento rok zriadili pre seniorov s nízkymi príjmami sociálnu výdajňu potravín. Na Gercenovej chceme zriadiť ďalší, celkovo šiesty, klub dôchodcov. Ako prvý v meste sme osamelým dôchodcom ponúkli asistenčnú službu formou náramkov, ktorými si v prípade núdze môžu privolať pomoc.

S novou výstavbou spravidla rastie odpor starousadlíkov, ktorým sa nepáči zahusťovanie. Ako chcete riešiť konflikty starousadlíkov a novousadlíkov?

- Pre nás je rozhodujúci územný plán. Ak investor získa súhlas hlavného mesta s umiestnením stavby a je to v súlade s územným plánom, mám minimálnu alebo žiadnu šancu stavbu nepovoliť, pretože pri odvolacom konaní je investor zväčša úspešný. Treba si uvedomiť, že je tu tiež hrozba pokút pre samosprávu vo výške 10-tisíc a viac, ak poruší zákon a nepovolí výstavbu. Okrem toho sa sprísnila legislatíva aj proti starostom a hrozí trestnoprávna zodpovednosť za spôsobenú škodu. Teda je malá ochota starostov vzoprieť sa výstavbe, ktorá je v súlade so zákonom. Rozumiem ľuďom, že keď už bývajú, chcú mať aj pokoj okolo seba. Žiaľ, nie vždy to ide. Pokiaľ ide o novú výstavbu, vieme to ešte nejako ovplyvniť. V prípade už schválených projektov však máme tých možností menej. S novými investormi sa snažíme dohodnúť na nejakom benefíte pre mestskú časť a komunitu. Či už ide o športovisko, detské ihrisko, cyklotrasu alebo niečo podobné. Zahraniční investori s tým problém nemajú, domáci áno, pričom sa tvária, že nám robia láskavosť.

Spomenuli ste výstavbu cyklotrás. Tento rok bola v Petržalke dokončená trasa na Kopčianskej ulici, ktorá je však nevyhovujúca. Čo s tým chcete robiť?

- Ešte nie je dokončená, lebo som ju odmietol dokončiť v takom stave, v akom som ju našiel. Nepochopím, ako niekto mohol takýto projekt schváliť. Nie je to jednoduché opravovať, pretože ide o projekt financovaný z Európskej únie. Hľadáme riešenie za pochodu. Už som informoval poslancov, že by sme to mali sfunkčniť za naše peniaze, aby projekt mal hlavu a pätu, aby trasa viedla z petržalskej stanice do Kittsee. Musí to byť cyklistická trasa napojiteľná na niečo. Spoločne s občianskymi združeniami sa snažíme pripraviť projekt cyklotrás, ktoré by sme vedeli zrealizovať.

Aj keď štadión Artmedie pustne a plány s výstavbou multifunkčnej haly sa nenaplnili, stavia sa nový futbalový štadión a hokejová hala. Nie je tých športovísk na takú veľkú mestskú časť málo?

- Z toho, ako to dopadlo so štadiónom Artmedie, som veľmi smutný, ale je to už súkromný majetok a obec ani štát sa k nemu nevedia dostať. Pokiaľ ide o multifunkčnú halu, je veľká škoda, že z rôznych dôvodov, povedzme, politických, bola zastavená príprava jej výstavby. Investor sa totiž rozhodol stavať v blízkom zahraničí. Podstatné je, že sme dokázali presvedčiť investorov, že Petržalka je dobré miesto na výstavbu športovísk. Predpokladám, že na budúci rok by mohla byť skolaudovaná krytá ľadová plocha, čo je signál aj pre investorov, že aj v kríze sa dajú stavať športoviská. Teší ma, že bude slúžiť najmä deťom a mládeži, ale aj to, že by mohla byť strediskom ženského hokeja pre Česko, Maďarsko, Rakúsko a Slovensko. Pokiaľ ide o futbalový štadión, uvoľnili sme 90-tisíc eur na vybudovanie tribúny na štadióne v areáli Základnej školy M. C. Sklodowskej. Do roka by štadión s kapacitou 2500 divákov mohol byť dobudovaný. Najnovšie prišiel investor s projektom výstavby basketbalovej haly s plavárňou, urobíme všetko preto, aby to mohlo byť v areáli Základnej školy Dudová. S primátorom som už hovoril o ďalšom projekte - výstavbe plavárne s 25-metrovým bazénom, ktorý Petržalka potrebuje.

Koľko je vlastne v Petržalke plavární?

- Máme štyri školské plavárne, ktoré sú však špecifické a hygienici nám nedovolia, aby sme ich sprístupnili aj dospelej verejnosti. Preto si myslíme, že Petržalka potrebuje verejnú plaváreň. Boli by sme radi, keby do jej výstavby s nami išlo aj mesto.

Petržalka patrí k mestským častiam, kde je veľa psov a dochádza ku konfliktom psičkárov a nepsičkárov. Ako chcete tento problém riešiť?

- Toto bude ešte dlho problém, kým sa ľudia nenaučia, že vlastniť psa je nielen právo, ale aj zodpovednosť. Problémom je aj nedostatočná legislatíva. Je nenormálne, že v panelákovom byte je šesť vlčiakov a chovná stanica a ja ako starosta s tým nemôžem nič urobiť. Alebo 15 mačiek v jednom byte. Takže budem tlačiť na zmenu legislatívy, ktorá by sprísnila pravidlá chovu domácich zvierat. V poslednom čase však nedochádza len ku konfliktom psičkárov a nepsičkárov, ale aj medzi majiteľmi psov. Psy niektorých neprispôsobivých občanov totiž nie sú zvládnuté a tak vyvolávajú konflikty s inými psami. Agresivita sa potom prenáša do ulíc a tomu musíme zabrániť. Opäť je tu namieste sprísnenie legislatívy. V Rakúsku má každá spolková krajina možnosť upraviť si legislatívu v tejto oblasti, preto by bolo dobré, keby sme to mohli robiť aj u nás. Iné musia byť podmienky chovu zvierat na dedine a iné v panelákovej zástavbe.

Kandidovali ste ako nezávislý, v zastupiteľstve však máte zväčša straníkov. Na úrovni mesta to veľmi nefunguje, ako je to v Petržalke?

- Zatiaľ to funguje, pretože s tým už mám nejaké skúsenosti. Podstatnejšie však je, že tu máme len šesť služobne starších poslancov a ostatní sú nováčikovia. Tí sa zatiaľ učia. Verím, že to bude fungovať ako doteraz. Ukáže sa to najbližšie pri schvaľovaní rozpočtu. Treba komunikovať, o to je to potom na zastupiteľstve jednoduchšie. Všetci si musíme uvedomiť, že mandát máme od občanov požičaný, a tí sa budú pýtať, čo sme pre nich urobili. Komunálna politika je o inom ako veľký parlament. Tu, keď opravíte chodník, budú po ňom chodiť všetci. Zatiaľ sme nemali žiadne hraničné stranícke rozhodovania a verím, že sa k nim ani nedostaneme.