Andrej Ďurkovský verí, že vyšetrovanie PKO aj BVS uvedie všetko na pravú mieru

Andrej ďurkovský verí, že vyšetrovanie pko aj bvs uvedie všetko na pravú mieru - Durkovsky1

Bývalý primátor Bratislavy sa v uplynulých dňoch stal terčom kritiky kvôli búraniu PKO aj kvôli predaju podielu v spoločnosti Infra Services, ktorá je označovaná za tichú privatizáciu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. V prvom prípade začala trestné stíhanie polícia, v druhom generálna prokuratúra. Exprimátora Andreja ĎURKOVSKÉHO sme požiadali, aby oba prípady vysvetlil.

Prečo sa vlastne mesto v roku 2005 rozhodlo, že predá pozemky pod PKO a budovy si ponechá?

- Situácia vtedy bola úplne iná, ako je v súčasnosti. Vedľa PKO sa vtedy pripravovala výstavba River Parku a mesto malo záujem pokračovať v rozvoji nábrežnej promenády, ako sa to stalo pri komplexe Eurovea. To znamená, vybudovať novú štvrť s krásnou promenádou a potrebným zázemím. Vybudovanie promenády stojí nemalé peniaze a mesto preto hľadalo možnosti, ako to urobiť bez záťaže mestského rozpočtu. Mesto sa preto rozhodlo, že PKO, ktoré vtedy nebolo pamiatkovo ani inak chránené, by sa malo zbúrať a na jeho mieste postaviť nové objekty, ktoré by slúžili Bratislavčanom a kultúre. To nebol môj výmysel, navrhovala to štúdia, ktorá bola predložená mestskému zastupiteľstvu. Poslanci s tým súhlasili, pričom ich podmienkou bolo, že náklady na búranie bude znášať súkromný investor. Vtedy sa budovy nezbúrali preto, lebo vedenie mesta požadovalo, aby zostali zachované, kým nebude jasné, čo tam má stáť, kým nebude jasné, kam s kultúrou z PKO. Vtedy mesto ešte nemalo k dispozícii DPOH, snažili sme sa kúpiť od odborov budovu Istropolisu, čo sa však nepodarilo. Nevyšiel ani zámer vybudovať náhradu za PKO v Sklade č. 7, čo nebolo možné zo statických dôvodov. PKO, ktoré bolo vtedy okrem Džezových dní prakticky mŕtve, však za toto obdobie paradoxne ožilo.

Prečo mesto v roku 2005 nepredalo s pozemkami aj budovy, ktoré na nich stáli?

- Jednak kupujúci nemal záujem kupovať budovu, ktorá bola určená na zbúranie, jednak my sme mali záujem, aby sa tam kultúra mohla naďalej robiť. A tak sme si za jednu korunu prenajali pozemky, ktoré sme predali. Celková suma, za ktorú mesto predalo pozemky pod PKO, nie je len tých 150 miliónov korún, ktoré investor zaplatil, ale aj ďalších 130 miliónov korún, ktoré sa zaviazal preinvestovať pri vybudovaní nábrežnej promenády. Celkovo je to 280 miliónov korún, teda asi 9,4 milióna eur. Okrem toho sa zaviazal prevziať náklady na zbúranie vo výške asi 50 miliónov korún. Investor nechcel kupovať budovy aj preto, lebo z účtovného hľadiska boli v odpise a myslím, že bol problém aj s tým, či vôbec boli na liste vlastníctva.

Mestskí poslanci pred šiestimi rokmi pri schvaľovaní predaja pozemkov pod PKO síce súhlasili aj so zbúraním budov, ale v uznesení mestského zastupiteľstva o búraní nie je ani zmienka. Prečo o tom nehlasovali?

- Toto je kardinálny problém, či bolo alebo nebolo právo na búranie PKO. V rámci uznesení zastupiteľstva sa prijmú zásady, ktoré sa následne dostanú do zmluvy. Ako potvrdzuje zápisnica z rokovania mestského zastupiteľstva v roku 2005, poslanci rokovali aj o búraní PKO a o tom, kto má znášať náklady na búranie. Nám však nešlo o búranie, ale o výstavbu. Keď sa investor rozhodne a budovy zakomponuje do novej výstavby, je to možné. To je však vec urbanistov a architektov.

Mali ste ako primátor právo podpísať s kupujúcim zmluvu o spolupráci, ktorá sa týkala aj búrania, keď v uznesení zastupiteľstva nebola o búraní ani zmienka?

- V uznesení mi bolo zastupiteľstvom uložené podpísať takúto zmluvu, takže poslanci o zmluve vedeli a sami mi ju dali za úlohu podpísať. Návrh zmluvy som nepripravoval ja, ale právnici a odborní pracovníci magistrátu, ktorých prácu nemám dôvod spochybňovať. Som presvedčený, že zmluva o spolupráci, ktorá bola podpísaná v roku 2006, bola v poriadku. Keby neboli všetky tieto dokumenty v poriadku, stavebný úrad by nemohol vydať povolenie na zbúranie PKO.

Na jar 2009 začal investor s búraním PKO, ktoré ste vtedy zastavili. Prečo?

- Pretože investor začal s búraním bez súčinnosti s hlavným mestom, čo bolo v rozpore so zmluvou o spolupráci. Práve na základe tejto zmluvy sa podarilo búranie zastaviť.

Koncom minulého roku len niekoľko dní pred voľbami ste splnomocnili investora na zbúranie PKO. Prečo ste to už nenechali na nového primátora?

- V zmysle zmluvy o spolupráci totiž bolo potrebné do 30. novembra 2010 odovzdať investorovi budovy PKO. Nemohol som to nechať na nového primátora, pretože by som porušil zmluvu o spolupráci. Ako primátor som musel investorovi do konca novembra odovzdať budovy PKO. Keby som to nepodpísal, poškodil by som mesto. Investor nás totiž písomne upozornil, že ak mu vzniknú škody, ich náhradu si bude uplatňovať od mesta.

Búraním PKO sa začala zaoberať polícia, ktorá začala trestné stíhanie pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu. Čo na to hovoríte?

- Dúfam, že sa v rámci tohto konania polície všetko uvedie na správnu mieru.

Neľutujete dnes, že mestského zastupiteľstvo pred šiestimi rokmi predalo pozemky pod PKO a rozhodlo fakticky o jeho zbúraní a o novej výstavbe na nábreží?

- Celá promenáda od Mosta Apollo po Most Lafranconi je úžasný mestský prvok, ktorý tvorí genius loci tohto mesta. Presne rovnakú otázku som dostával, keď vznikala Eurovea. Podarilo sa tam vybudovať niečo, čo je z hľadiska mesta krok dopredu. To isté sme chceli dosiahnuť v rámci PKO. Keby môj predchodca nebol predal prvú časť PKO a neboli by tam vyrástli moderné budovy River Parku, vtedy by bolo možné hovoriť o genius loci PKO a snažiť sa ho zachovať. No v tomto stave, keď vedľa vyrástla nová moderná architektúra, potrebuje aj súčasné PKO architektonické riešenie. To musí niekto zaplatiť. A o tom to celé bolo, aby to nemuselo platiť mesto, keď to chce urobiť súkromný investor. Aby tam naďalej bola kultúra, aby promenáda slúžila Bratislavčanom až po Most Lafranconi, aby to mesto stálo čo najmenej.

Predajom pozemkov pod PKO sa údajne zaoberá aj Európska komisia, ktorá posudzuje, či nedošlo k neoprávnenej štátnej pomoci.

- Podľa mojich informácií to už bolo prešetrené a zamietnuté.

Vaše meno sa spomína aj s trestným stíhaním, ktoré začala generálna prokuratúra v súvislosti s predajom podielu v Infra Services, ktorá je dcérskou spoločnosťou Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

- Ako primátor Bratislavy som sa ako jeden z akcionárov, teda nie ako súkromná osoba, ale z titulu svojej funkcie, zúčastnil na valnom zhromaždení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Akcionárom - teda zástupcom miest a a obcí, ktoré zásobuje vodou, tu vedenie BVS prezentovalo plán na založenie dcérskej spoločnosti a vstup strategického investora. Bolo to riadne prerokované so všetkými akcionármi a nikto proti tomu nenamietal. Ani jedna akcia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti nebola predaná, ani jedna akcia sa nedostala tretej osobe. Naopak, práve na môj návrh sa zmenili stanovy tak, aby BVS nemohla byť privatizovaná, aby sa akcie BVS nemohli predávať tretím osobám. Dcérska spoločnosť Infra Services, ktorá pre BVS zabezpečuje servisné činnosti, predstavuje asi 2,5 percenta majetku materskej spoločnosti. So vstupom strategického investora do tejto servisnej spoločnosti súhlasili akcionári, aby bolo možné zabezpečiť ďalší rozvoj BVS aj Infra Services. Spoločnosť stála pred voľbou, či si zobrať úver, alebo nájsť strategického investora. Vybrala si druhú možnosť, čo jej umožní rozšíriť obchodnú činnosť aj pre ďalších klientov, z čoho bude mať príjem aj BVS.

BVS na rozdiel od väčšiny vodárenských spoločností na Slovensku neprešla reštrukturalizáciou, keď bola od vody oddelená prevádzka a tá bola následne sprivatizovaná. Prečo akcionári nepustili do BVS zahraničného investora, ako sa to stalo v iných vodárenských spoločnostiach už pred niekoľkými rokmi?

- Akcionári BVS sa rozhodli, že nebudeme privatizovať vodárenskú spoločnosť aj preto, aby všetky zisky, ktoré BVS vytvorila a vytvorí, boli reinvestované do rozvoja spoločnosti. Nesúhlasili sme ani s tým, aby si mestá a obce ako akcionári brali zisk BVS a používali ho napríklad na opravu komunikácií, pretože tým by trpela vodárenská spoločnosť. Vďaka tejto obchodnej politike akcionárov máme oproti porovnateľným vodárenským spoločnostiam na Slovensku najlacnejšiu vodu. Pôvodný zámer BVS bol odpredať 51 percent akcií Infra Services. Práve na návrh Bratislavy, ktorý podporili aj ďalšie mestá, to bolo zmenené na 49 percent. To znamená, že BVS si v Infra Services zachováva úplnú kontrolu. Samotný výber investora a predaj akcií už neriadili akcionári, teda zástupcovia miest a obcí, ale vedenie BVS. Chcem zdôrazniť, že žiadna voda sprivatizovaná nebola. Voda, potrubia, kanalizácia, čistiarne - to všetko zostáva majetkom BVS, ktorú vlastnia mestá a obce Bratislavského kraja a Skalického okresu. Verím, že aj v tomto prípade orgány činné v trestnom konaní uvedú všetko na pravú mieru.

Zhováral sa Radoslav Števčík
FOTO - Marek Velček