Už neplatí, že Bratislava je mladé mesto

Podľa demografických prognóz určité populačné oživenie z posledných štyroch rokov vystrieda razantný populačný úbytok, po roku 2020 dokonca okolo 500 obyvateľov ročne.

Prirodzený úbytok obyvateľov Bratislavy je "predprogramovaný" práve vekovou štruktúrou. "Hoci v údajoch o celkovom počte obyvateľov Bratislavy počas 10-15 rokov oscilujeme pri číslach 430 000 až 490 000, pokiaľ ide o starnutie, tam sú prognózy úplne nezvratné. Počet 65-ročných a starších obyvateľov na 100 obyvateľov 0- až 14-ročných nám narastie o 50 percent v celej Bratislave, v Petržalke dokonca až trojnásobne. Absolútny počet obyvateľov v dôchodkovom veku sa do roku 2025 zdvojnásobí, a počet ľudí starších ako 85 rokov veku, stúpne o 80 percent," informovala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.

Seniori sú popri niektorých iných skupinách občanov, ako sú rodiny s deťmi, zdravotne postihnutí občania, študenti alebo ľudia v hmotnej a najmä bytovej núdzi, jednou z kľúčových demografických skupín v meste.

"Bratislava už nie je mladé mesto, tento prívlastok vzhľadom na jednoznačný trend starnutia obyvateľov postupne stráca. Mesto je pripravené riešiť postupne tiež hendikepy, ktoré sa so zvyšujúcim počtom seniorov stávajú v Bratislave čoraz viditeľnejšími, napríklad malý počet nízkopodlažných dopravných prostriedkov MHD alebo problematika bezbariérovosti v pôvodných socialistických bytových štruktúrach," uviedla Eva Chudinová.

"V rámci vybraných investičných projektov hlavné mesto pripravuje rozšíriť zariadenie opatrovateľskej služby pre seniorov na Smolníckej ulici, ako aj zriadenie Krízového strediska pre ľudí, ktorí sa ocitli v krízovej životnej situácii bez akejkoľvek starostlivosti," konštatoval primátor Andrej Ďurkovký.

Poskytovanie sociálnych služieb seniorom si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Zatiaľ čo priemerné mesačné náklady na jedného klienta v domove dôchodcov sa pohybujú okolo 800 eur mesačne, priemerná mesačná úhrada, ktorú zariadenia inkasujú od klienta, resp. jeho rodiny, je iba 160 až 200 eur. Zvyšok, teda tri štvrtiny nákladov, dotuje mesto z daní spoluobčanov.

(brn)