Starostovia chcú oddialiť rokovanie o štatúte mesta

Návrh dodatku č. 3 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, o ktorom má mestské zastupiteľstvo rokovať 24. septembra, nezohľadňuje všetky zásadné pripomienky mestských častí, preto by bolo vhodné stiahnuť ho z programu zasadnutia, informovala hovorkyňa Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy Alžbeta Klesnilová.

Tento návrh je jedným z výsledkov pondelkového rokovania Rady Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislava.

Ako ďalej uviedla A. Klesnilová, navrhovaným dodatkom magistrát reaguje na novelu zákona o hlavnom meste, zákon o sociálnych službách a niektoré ďalšie zákony. Mestské zastupiteľstvo o ňom malo rokovať už v júli, rada regionálneho združenia však žiadala presunúť tento bod do programu septembrového zasadnutia.

Svoju žiadosť odôvodnila tým, že v navrhovanom dodatku štatútu sa mestským častiam určuje zodpovednosť za činnosti a úlohy, ktoré sú od 1. januára 2009 v kompetencii mesta, na druhej strane mesto štatútom neprenáša na mestské časti kompetencie, ktoré zo zákona patria do ich pôsobnosti, alebo do takýchto kompetencií vnáša obmedzenia.

Z viacerých zásadných pripomienok mestských častí spracovatelia návrhu dodatku štatútu akceptovali len dve. Jednou z nich je, že mestské časti nebudú potrebovať súhlas primátora na nakladanie s odpadom a druhou, že primátorov súhlas nebude potrebný ani pri zriaďovaní alebo zrušovaní základných a materských škôl. Zámerom rady regionálneho združenia však bolo, aby sa na rokovanie mestského zastupiteľstva dostal taký návrh štatútu, ktorý bude výsledkom dohody medzi mestom a mestskými časťami.

Starostovia kriticky poukázali tiež na to, že návrh dodatku štatútu neobsahuje nové pravidlá prerozdeľovania finančných prostriedkov medzi mestskými časťami na rok 2010 a ďalšie roky. Na rokovaní rady regionálneho združenia 5. júna sa totiž starostovia zhodli na tom, že aj v budúcnosti by sa mal uplatňovať princíp solidarity štyroch veľkých častí voči siedmim malým, avšak ich podiel na rozdiel od doterajšej praxe nebude vyjadrený konkrétnymi sumami, ale percentuálne. 

Veľké mestské časti prejavili ochotu prispieť siedmim malým sumou, ktorá nemôže byť menšia ako tri percentá z finančného balíka, ktorý by mali dostať po prerozdelení peňazí medzi mesto a mestské časti.

„O výsledku nášho júnového rokovania som informoval primátora listom z 10. júna, primátor však dodnes naň nezareagoval,“ konštatoval predseda rady, starosta mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Richard Frimmel.

Otvoreným problémom naďalej ostáva bezodplatný prevod mestského majetku do vlastníctva mestských častí. Ide predovšetkým o budovy základných a materských škôl, kultúrnych, ale aj iných zariadení zverených do správy mestských častí, ktoré tieto nevyhnutne potrebujú na výkon svojich samosprávnych kompetencií. Novelizovaný zákon o Bratislave prevod takéhoto majetku z mesta na mestské časti umožňuje, ale zatiaľ všetko ostáva po starom. Do programu septembrového zasadnutia mestského zastupiteľstva je zaradená len informácia o žiadostiach mestských častí o prevod vlastníctva nehnuteľností.

„Prevod majetku by pritom nemal byť žiadnym problémom, pretože či bude vo vlastníctve mesta, alebo mestskej časti, vždy zostane obecným majetkom,“ zdôraznil Richard Frimmel.

Starostovia sa zaoberali aj dopadom finančnej a hospodárskej krízy na ekonomiku mesta a mestských častí. „Veľmi oceňujem, že mestské časti sa 50 percentami podieľajú na výbere dane z nehnuteľnosti, lebo tej sa prepad netýka, čo znamená pre mestské časti istú stabilitu,“ konštatoval petržalský starosta Milan Ftáčnik.

(banoviny)