Obce a mestá navrhujú lepšie využitie eurofondov

Predstavitelia Regionálneho Združenia miest a obcí Slovenska Záhorie navrhujú riešenia, ako by mohli ako znevýhodnené mestá a obce lepšie čerpať peniaze z eurofondov a riešiť dopady hospodárskej krízy v regióne. Informovali o tom po rokovaní s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Vladimírom Bajanom.

Primátor Malaciek Jozef Ondrejka vidí riešenie v otvorení národného strategického referenčného rámca tak, aby aj samospráva BSK mohla čerpať zdroje na verejnoprospešné aktivity a investičné projekty a v zmene nariadenia vlády, podľa ktorej sa rozdeľuje daň z príjmu fyzických osôb ako podielová daň zo strany štátu, "pričom by sa tam zakotvilo isté percento zásluhovosti pre kraje."

To podľa neho znamená, že z daňových prostriedkov by nejaké percento ostalo krajom a zvyšok by sa rozdelil medzi všetky obce a mestá. "Bola by to motivácia pre kraje, aby sa snažili získať viac finančných prostriedkov z rozpočtu," doplnil. Predseda BSK Vladimír Bajan zdôraznil, že touto iniciatívou nejdú proti ostatným regiónom. "Problém je tak výrazný, že ho už treba riešiť. Vždy sme si vedeli nejako pomôcť, ale dostali sme sa do štádia, keď technika pomoci vzhľadom na výpadok daní je na hranici. Je čas na systémovú zmenu, ktorá by bola pre tento región veľmi dôležitá," povedal pre agentúru SITA.

BSK by mal byť podľa neho porovnateľný s ostatnými krajmi, základné úlohy, ktoré majú mestá a obce, by sa mali riešiť rovnocenne. Spôsoby riešenia prerokujú najskôr na regionálnych snemoch, ak prijmú spoločné závery, prenesú ich na snem ZMOS. Súčasne budú komunikovať aj so splnomocnencom vlády pre verejnú správu, aby pomohol riešiť problémy. Následne oslovia aj vládu, aby vnímala tento problém, ktorý sa týka viac ako 600-tisíc obyvateľov a desiatok miest a obci tohto kraja.

Zo všetkých finančných prostriedkov Európskej únie vyčlenených na operačný program pre kraje je určených pre Bratislavský kraj 0,8 percenta. "Môžeme čerpať aj z iných programov, ale to nie sú zásadne dôležité projekty, ktoré by sme mohli realizovať," povedal Ondrejka. Nemôžu podľa neho rekonštruovať verejné budovy, školy, kultúrne pamiatky či investovať do zdravotníctva. "Nemôžeme vybudovať ani technologické inovačné centrum, ktoré by malo byť pre bratislavský región typické, pretože práve v Bratislave je najväčší vedecký a študentský potenciál.

BSK je ekonomickým motorom celého Slovenska, z jeho produkcie ide 40 až 60 percent do štátnej pokladnice, z ktorých žijú všetky ostatné kraje. Významným spôsobom prispievame, mali by sme sa zamyslieť, či je tá politika správna," myslí si Ondrejka. Mestá a obce zabezpečujú v prevažnej miere verejnoprospešné služby pre obyvateľov, narážajú však na nedostatok finančných zdrojov. Vidieť je to podľa neho možné aj na cestách, na ich opravu nemôžu čerpať peniaze v takej miere ako ostatné kraje.

"Faktom je, že do Bratislavy prichádza 130-tisíc ľudí za prácou či štúdiom, je tu logistika, sú tu investori, cesty sú dynamicky zaťažované. Chceme upozorniť na systémové nedostatky tohto riešenia. Môžeme lepiť cesty za to málo peňazí čo máme, ale musí nám niekto pomôcť. Verím, že nájdeme tú druhú stranu, ktorá nás bude počúvať a bude hľadať riešenia spolu s nami," konštatoval Bajan. Zároveň sa obáva, že ak sa nezmenia na území Slovenska podmienky na čerpanie peňazí, môže byť čerpanie celkovo ohrozené.

V Malackách je podľa primátora Ondrejku niekoľko oblastí, na ktoré by mohli peniaze použiť, napríklad na verejné osvetlenie, zateplenie budov, škôl, výstavbu materskej školy či na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Ako tiež uviedol, krízu pocítili aj vo výpadku príjmov na daniach v rozpočte približne o 497 908 €. "Predovšetkým sme sa snažili krátiť výdavky tak, aby rekonštrukcia ciest, správa zelene bola v plnom rozsahu zachovaná. Zriadili sme aj fond na pomoc ľuďom, ktorí prichádzajú o prácu a dostávajú sa do zlej finančnej situácie," dodal Ondrejka.

Výpadok peňazí pociťujú aj v meste Senec a v obci Gajary. Podľa primátora Senca Karola Kvála by peniaze použili na opravu ciest či budov. Podľa starostu Gajar Petra Tydlitáta sú schopní napríklad znižovať spotrebu energie pre verejné osvetlenie, vykurovanie budov, škôl, obecného úradu či spoločenského domu. "Aj tieto úsporné opatrenia však niečo stoja. Tu bude ďalší deficit, že sme mohli vykonať niektoré úsporné opatrenia, ale nebudeme mať na to finančné zdroje," dodal.

(sita)