Dúbravčanka sa hanbí za Dúbravku
Som Dúbravčanka a nie je mi jedno, že na fasáde Miestneho úradu v Dúbravke bude osadená tabuľa Gustávovi Husákovi.
Patrím medzi 71 000 občanov Slovenska odsúdených a väznených komunistickým režimom. Nebolo mi jedno, že ma ako 23-ročnú študentku filozofie držali rok vo vyšetrovačke v Justičnom paláci. Po roku nás odsúdili za podvracanie republiky. V roku 1974 zomrela vo väzení naša priateľka a spoluobvinená Mária Živná, študentka 4. ročníka dejepisu a dejín umenia. Údajne spáchala samovraždu, ale nikdy sa to nevyšetrilo. Vo väzení som bola štyri roky a štyri mesiace.
Po návrate z väzenia som musela absolvovať operáciu miechy, ktorá sa vo väzení nedala vykonať. Politickí väzni nemali nárok na milosť ani zo zdravotných dôvodov. Väznili nás v ženskom lágri v Petržalke a v Mlynskej doline. Následky väznenia si dodnes vozím so sebou na invalidnom vozíku.
Hanbím sa za Dúbravku.
Alžbeta Danišková, BratislavaLIST ČITATEĽA