Aj morálny apel môže niečomu pomôcť

S rozhorčením a poľutovaním som sa dočítal o rozhodnutí starostu Starého Mesta a mestských poslancov, že pamätihodnosti mesta sa nebudú schvaľovať. Vraj preto, že by to bol len morálny apel.

Nesúhlasím s názorom, že by išlo len o morálny apel bez možnosti reálnej ochrany. V prípade, že by zoznam pamätihodností mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo, bola by to deklarácia verejného záujmu zachovávať a udržiavať pamätihodnosti. A v takomto prípade je stavebný úrad zo zákona povinný chrániť verejný záujem.

Iste, nie je to ochrana na úrovni zákona, avšak to nie je ani nutné - veď právne normy sú rôzneho druhu - celoštátne sú zákony a vyhlášky, ale sú aj miestne a tými sú všeobecne záväzné nariadenia. Keď sa môžu vyberať dane na základe VZN, môžu sa na základe VZN chrániť aj bratislavské pamätihodnosti - stavebný zákon to predsa v predmetnom ustanovení o pamätihodnostiach priamo predpokladá. Ďalším rozmerom je morálny, ale aj spoločenský tlak, no nielen na investora! Je to spoločenský tlak na starostu, miestnych poslancov ale aj úradníkov, aby presadzovali ochranu pamätihodností.

Čoho sme sa však dočkali? Vyjadrenia starostu Starého Mesta, že radšej nech nebudú chránené pamätihodnosti, ako by sa on mal viacej snažiť niečo pre ne urobiť, ako by sa mal dostať pod spoločenský tlak. Alebo vyjadrenia starostu Petržalky, že on nebude konať proti investorom, lebo veď čo keby mestskú časť zažalovali. To je ich úcta k histórii a k obyvateľom mesta, ktorých sú vraj volení zástupcovia? To je ich občianska zodpovednosť a odvaha?

Nikto neuškodil Bratislave toľko, ba ani komunisti nie, ako práve tí, ktorí mali obhajovať záujmy mesta a jeho obyvateľov. Nie sú to investori, ktorých treba viniť - oni sa len dôsledne snažia o svoj cieľ, ktorým je čo najväčší zisk. Viniť treba tých, ktorí im túto drzosť a bezbrehosť nielenže tolerujú, ale vopred vysielajú signály, nech sú ešte drzejší a agresívnejší.

Očakával som občiansku odvahu práve od starostu Starého Mesta, na území ktorého je prirodzene najviac pamiatok a pamätihodností. Iste, možno by nás naozaj čakali aj prehraté bitky a stratené pamätihodnosti, ale morálny a spoločenský tlak by bol už natoľko silný, že by sa veci pohli dopredu. Bohužiaľ, rozhodnutie mocných bolo iné...

Peter Schneider, Bratislava
LIST ČITATEĽA