Mesto používa cudzie pozemky a inkasuje dane

Viac ako rok a pol sú bez odpovede na otázku, kedy mesto vysporiada zabraté pozemky, bratia Juraj a Pavol Vyskočilovci so sestrou Oľgou Kállayovou.

Vec je o to pikantnejšia, že súrodenci Vyskočilovci zaplatili aj tohto roku daň mestu za to, že jazdí po ich pozemku a vedie si cez neho svoju kanalizáciu. Tento fakt označil za naozaj nepochopiteľný paradox v telefonickom rozhovore aj šéf oddelenia marketingu a cestovného ruchu bratislavského magistrátu Milan Vajda.

Ešte paradoxnejšie je, že mesto vedelo túto istú vec vysporiadať ešte v roku 1994 s dedičmi po manželoch Mišíkovcoch, ktorí boli spoluvlastníkmi pozemkov s rodičmi Vyskočilovcov.

Dedičia Mišíkovcov dostali po 1320 korún za štvorcový meter, čo bola na vtedajšie časy a silu meny slušná suma peňazí. Už o desať rokov neskôr núka mesto Vyskočilovcom len 35 Sk, oveľa menej vzhľadom na peniaze aj infláciu. Pre presnosť - mesto na istý čas - asi štyri roky - platilo Vyskočilovcom prenájom päť korún za meter. Oni aj tak platili daň, verili, že mesto to dá za ten čas do poriadku. Lenže platilo sa iba od roku 2001 do roku 2004 a odvtedy nevideli nič.

Ani odpoveď z magistrátu, odkiaľ dostali poslednú korešpondenciu v máji 2007 ako odpoveď na list zo začiatku februára. Tento rok volali Vyskočilovcom z magistrátu, že posudok, o ktorom bola reč v roku 2007, je už na svete a pôjde do komisie. V komisii nebol, len Vyskočilovci stále platia mestu daň za pozemok, ktorý užíva mesto.

Pre dovolenky sa nám na magistráte nepodarilo zistiť, v akom stupni vývoja je celá vec, takže o nej budeme ešte informovať. Závažnejšie je, čo povedal M. Vajda do telefónu a zdôrazňuje i v písomnej odpovedi.

Prípad Vyskočilovcov nie je jediný, týmto spôsobom sú postavené tisíce líniových stavieb po celom Slovensku a náhrady ich majiteľom by šli do miliárd. Jednoznačné odškodnenie, za ktoré sa niektorí prihovárajú, by znamenalo miliardy, ktoré by museli zaplatiť daňoví poplatníci, čo síce, samozrejme, postihnutých v zásade nemusí vôbec zaujímať, nie tak však samosprávu.

Odhaduje sa, že len v Bratislave hodnota pozemkov, ktoré mesto nemá vysporiadané so známymi vlastníkmi, predstavuje približne sedem miliárd korún.

Nie je to však záležitosť samosprávy, ale hlavne štátu, pretože tieto a ďalšie podobné prípady sa zrodili v reštitúciách, ktorými štát chcel aspoň čiastočne odškodniť niektorých postihnutých rekviráciami, vyvlastňovaním a znárodňovaním.

Milan Vajda pripomína, že mesto Bratislava sa angažovalo aj v tomto smere, prvý raz ešte v roku 1998, potom s členmi vlády až do roku 2006 a naposledy naniesli problém premiérovi R. Ficovi vo februári 2007. Ten naznačil súhlasné stanovisko a sľúbil pomoc nielen Bratislave, ale všetkým obciam, ktorých sa to týka - ale skončilo sa to pri slovách.

Gustav Bartovic