Mali by nás brať ako partnerov, tvrdia občania

Bratislava by mala brať pri rozhodovaní o budúcnosti a ďalšom vývoji mesta svojich občanov ako partnerov a nie ako nepriateľov. Zhodli sa na tom návštevníci diskusie na tému Aká bude Bratislava o 15 rokov, ktorá sa konala v pondelok v priestoroch A4 na Námestí SNP.

"Na čele mesta by mali stáť ľudia, ktorí prijímajú rozhodnutia, ktoré sú dôsledkom ich vedomostí, nie nevedomostí. Ktoré nie sú dôsledkom prepojenia s developermi, ale ktoré vyšli z dialógu s ľuďmi. Foriem takejto komunikácie je pritom niekoľko," konštatovala publicistka Zora Paulíniová. K jej názoru sa pripojilo aj niekoľko prítomných občanov.

"Občania sú partneri a nie nepriatelia. Človek sa dnes môže angažovať akokoľvek chce, ale nepohne s tým. Ľudia nezmôžu nič. Úradníci hrajú mŕtveho chrobáka, a občan s klikou, ktorou by mal pohnúť, nepohne," vystúpil v diskusii jeden z prítomných obyvateľov. Ako príklad uviedol Lesík Krasovského, ktorému nepomohla ani petícia so 14 tisícami podpisov, živá reťaz či záujem veľkého počtu občanov na odkúpenie časti dotknutého územia.

Sociológ Miroslav Tížik je zasa presvedčený, že mesto by si malo uvedomiť, pre koho tu v budúcnosti bude - či pre občanov alebo pre developerov a podľa toho by malo zvažovať aj konkrétne kroky v otázkach rozvoja Bratislavy.

Diskutujúci sa zhodli tiež na tom, že mesto by malo mať jasnú víziu, ako by sa mala Bratislava ďalej rozvíjať. Následne by malo vypracovať plány, ktoré sú nástrojmi na dosiahnutie daných cieľov.

V tejto súvislosti sa napríklad spomenul Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), ktorý hlavné mesto ešte nemá. V súčasnosti sa však na materiáli pracuje. Podľa hlavného architekta mesta Štefana Šlachtu by sa mal takýto dokument pripravovať v koordinácii s jednotlivými mestskými časťami, z ktorých mnohé svoj PHSR už schválený majú.

Hlavného architekta doplnil aj petržalský starosta Milan Ftáčnik. "PHSR by mal byť dokument, za ktorý budú poslanci ochotní zdvihnúť ruky," povedal. Šlachta zároveň zdôraznil, že mesto potrebuje nielen PHSR ale aj nový územný plán. Ten by sa mal podľa neho vypracovať nielen v koordinácii s vyšším územným celkom (VÚC), ale aj s okolitými regiónmi. Ide najmä o blízke okolité rakúske, maďarské či české mestá, ako sú Viedeň, Budapešť, Györ či Brno.

Publicistka Zora Paulíniová sformulovala 4P, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji mesta. V prvom rade by malo ísť o plánovanie, najmä o cieľavedomé a strategické. "Nemali by sme sa rozhodovať iba pre daný moment," povedala. V druhom rade by malo ísť o participáciu občanov mesta pri dôležitých krokoch mesta a nájdenie kompromisu medzi súkromným a verejným záujmom.

V treťom rade by sa mal dôraz klásť na verejné priestory, na ich komplexné riešenie a vytváranie oddychových zelených plôch. Posledným faktorom by mala byť pokora. "Bratislava má slogan - Malé veľké mesto. Len aby to nedopadlo tak, že budeme veľké mesto tým, ako zaberáme všetky plochy, komunikácie a riešime dopravu a priemysel. A malé mesto tým, ako narábame s priestorom, ktorý máme k dispozícii," povedala.

Kritika sa nevyhla ani platnému stavebnému zákonu. Podľa zástupkyne petržalského starostu Viery Kimerlingovej nie je Slovensko schopné prijať nový zákon, stále platí zákon z roku 1976 s následnými úpravami. Podľa nej chýba taktiež stavebná polícia, ktorá v zákone zakotvená nie je. Diskutujúci mali výhrady aj k stavu dopravy či problémom zelene.

(sita)