„Deti nemusíme pripravovať na svet bez AI. Musíme ich pripraviť na svet, v ktorom zostanú ľuďmi.“ Dušana Mázorová, predsedníčka OZ POP akadémia

Zdroj: FB POP Akadémia

Rozhovor s Dušanou Mázorovou, predsedníčkou POP akadémie - Pokora Odvaha Pokoj, ktorú ale deti poznajú ako kráľovnú #Anasud o tom, prečo skutočné hrdinstvo nie je o sile, čo má spoločné rozprávkový drak a víly s dnešnými deťmi a prečo sa aj umelá inteligencia môže stať nástrojom inklúzie.

V Bratislave sa už po ôsmy raz uskutoční #HrdinskeUkoncenieLeta (#HUL). Keď sa povie hrdina, väčšina detí si asi predstaví superhrdinu s nejakou nadprirodzenou schopnosťou. Čo je však podľa vás skutočné hrdinstvo?

Myslím si, že sme si trochu zvykli hľadať hrdinstvo tam, kde je veľa sily. V superhrdinoch, ktorí zachraňujú svet, v ľuďoch, ktorí dokážu niečo veľké, výnimočné alebo neuveriteľné. Ale skutočné hrdinstvo je podľa mňa často oveľa tichšie.

Je to dieťa, ktoré sa zastane spolužiaka, ktorého ostatní nechcú medzi seba. Je to človek, ktorý dokáže povedať „prepáč“. Je to rodič, ktorý sa namiesto hodnotenia svojho dieťaťa pokúsi pochopiť, čo sa mu deje. Alebo dieťa, ktoré sa bojí, a napriek tomu urobí ďalší krok.
Preto v POP akadémii hovoríme o troch hodnotách - cnostiach: Pokore, Odvahe a Pokoji. Nie sú to dekoratívne slová. Sú to podľa mňa veľmi praktické schopnosti pre život.

Prečo práve tieto tri hodnoty?

Pretože každá z nich nám v živote niečo umožňuje.

Pokora nám umožní priznať si, že nevieme všetko a že sa môžeme od druhých niečo naučiť. Odvaha nám umožní vykročiť, aj keď sa bojíme. A Pokoj nám umožní nereagovať okamžite silou alebo hnevom. A keď sa tieto tri cnosti spoja, vzniká podľa mňa niečo veľmi dôležité: schopnosť spolupracovať.

Práve preto sa snažíme deťom nevysvetľovať hodnoty iba slovami. Vytvárame situácie, v ktorých si ich môžu zažiť.

Zdroj: FB POP Akadémia

To je vlastne princíp vašej #InkluziaNaopak?

Áno. A toto je jedna z vecí, na ktorej mi veľmi záleží. Nechceme vytvárať programy, kde sú deti s nejakou odlišnosťou „pridané“ do kolektívu a všetci ostatní sa na ne pozerajú ako na niekoho, komu treba pomáhať. Chceme vytvoriť program tak dobre, aby ho chceli zažiť všetky deti.
Deti s rôznymi potrebami aj deti bez diagnóz. A potom sa často stane niečo nádherné - deti začnú vnímať svojich rovesníkov prirodzene. Nie cez diagnózu, ale cez to, čo spolu zažívajú.
To je pre mňa inklúzia v praxi.

Zdroj: FB POP Akadémia

​Váš posledný veľký príbeh, Tajomstvo posledného lúča, ktorý mal premiéru počas čiastočného zatmenia Slnka v nočnom tieňovom predstavení, bol tiež o prijatí inakosti. Prečo sa k tejto téme stále vraciate?

Pretože mám pocit, že sa nás týka viac, než si pripúšťame.
V príbehu bol malý drak, ktorý nebol dostatočne silný, krásny ani šikovný podľa predstáv ostatných drakov. Bol iný. A príliš dlho počúval, že nie je dosť dobrý. Nakoniec ukradol Slnko.
A mne sa na tomto príbehu páči otázka: čo ak zlo niekedy nevzniká preto, že sa niekto zlý narodí, ale preto, že príliš dlho nezažil prijatie? Pre deti je to rozprávka o drakovi. Pre dospelého je to podľa mňa zrkadlo.

Čiže hrdinstvo nemusí znamenať poraziť draka?

Práve naopak. Možno najväčším hrdinstvom je niekedy rozhodnúť sa, že toho draka neporazím. Že sa ho najprv pokúsim pochopiť. V našom príbehu sa drak nakoniec neporazí mečom. Deti musia splniť úlohy spojené s Pokorou, Odvahou a Pokojom. A až potom môže prísť odpustenie.
Myslím, že je to veľmi dôležitá myšlienka aj pre dnešné deti. Žijeme v dobe, keď vidia konflikty často riešené silou, krikom alebo rozdeľovaním ľudí na „našich“ a „cudzích“. My im chceme ukázať, že existuje aj iná cesta.

​A práve tu sa dostávame k technológiám a umelej inteligencii, ktorým sa #POPakademia venuje tiež. Nie je to trochu zvláštna kombinácia: rozprávky, hodnoty a AI?

Naopak. Myslím si, že spolu súvisia viac, než sa na prvý pohľad zdá. Technológia je iba nástroj. Rovnako ako meč môže niekto použiť na ochranu alebo na ublíženie, aj umelú inteligenciu môžeme používať veľmi rôzne.

Pre mňa preto otázka neznie: „AI áno alebo nie?“ Otázka znie: „Čo s ňou dokážeme urobiť?“
A ešte dôležitejšia otázka je: „Akými ľuďmi budeme, keď ju budeme používať?“

Takže AI podľa vás deti o ľudskosť nepripraví?

Nemyslím si, že nás AI pripraví o ľudskosť. O tú sa môžeme pripraviť sami, ak ju prestaneme rozvíjať. Deti už dnes žijú v technologickom svete. Nemá zmysel tváriť sa, že mobily, aplikácie alebo umelá inteligencia nie sú alebo zmiznú, keď im tie mobily zoberieme.
Po skúsenosti s pandémiou navyše veľmi dobre vieme, že technológie môžu byť aj prostriedkom, ktorý nám umožní vzdelávať sa, komunikovať a zostať v kontakte. Preto hovorím: nebojujme s moderným svetom. Naučme sa s ním spolupracovať, naučme deti ale aj seba používať technológie správne.

Čo však znamená používať AI správne?

Zodpovedne. Napríklad vedieť, že AI nemusí mať pravdu.
Vedieť položiť správnu otázku. Vedieť si informáciu overiť. Vedieť rozpoznať manipuláciu. Vedieť vytvoriť niečo vlastné a používať technológiu ako pomocníka, nie ako náhradu vlastného premýšľania.

A zároveň rozvíjať to, čo za nás technológia nikdy nemôže prežiť ani precítiť. Kreativitu. Spoluprácu. Empatiu. Schopnosť komunikovať. Schopnosť pracovať s emóciami.

Napríklad prežívať radosť počas našej Cesty Kung Fu Pandy spolu so školou bojových umení. Zažiť pocit objavovania počas putovania naším čarovným a krásnym lesom s tanečnými vílami. Zabaviť sa s komiksovými hrdinami, ale aj s kúzelnými bytosťami z rozprávok. Pocítiť úctu k nenahraditeľnej spolupráci rôznych záchranárskych zložiek a zvierat. A potom je tu ešte údiv.
Údiv napríklad z nášho najväčšieho plyšového srdca na svete alebo počas rozprávky #RokVcaroKrasnomLese, ktoré deti počas programu uvidia.

Pretože práve tieto emócie a zážitky vytvárajú spomienky. A spomienky formujú naše hodnoty.
Vlastne sa tým vraciame presne na začiatok nášho rozhovoru.

Čiže aj AI súvisí s hrdinstvom?

Určite.

Možno budú o desať či dvadsať rokov technologické schopnosti úplne bežnou súčasťou života. To, čo bude vzácne, môže byť práve schopnosť byť dobrým človekom. Vedieť spolupracovať. Vedieť sa rozhodovať. Vedieť povedať „neviem“. Vedieť požiadať o pomoc. Vedieť pomôcť niekomu inému.

A možno aj vedieť povedať umelej inteligencii: „Nie, toto za mňa nerozhodni. Ja sa rozhodnem sám.“

To je podľa mňa veľmi veľká forma ľudskej slobody.

Zdroj: FB POP Akadémia

​

V jednom z vašich rozhovorov ste povedali, že budúcnosť vzdelávania bude sociálna, personalizovaná a podporovaná učiteľmi aj technológiami. Čo to znamená pre rodičov?

Že sa nemusíme báť, že naše deti budú žiť v úplne inom svete. Ale musíme prijať fakt, že v ňom budú žiť.

Nemyslím si, že riešením je technológie deťom jednoducho zakázať. Oveľa dôležitejšie je naučiť ich, čo s nimi robiť. Aj preto ma veľmi zaujíma potenciál AI v personalizovanom vzdelávaní.

Každé dieťa je iné. Jedno potrebuje viac času, iné potrebuje vysvetlenie iným spôsobom, ďalšie potrebuje vizuálnu pomôcku alebo viac priestoru na otázky. Ak nám technológia dokáže pomôcť tieto rozdiely rešpektovať, potom ju nevnímam ako nepriateľa.

A kde je v tom všetkom miesto pre klasickú rozprávku?

To miesto je veľmi veľké. Ja by som deťom ich rozprávkový svet nechala čo najdlhšie. Pretože práve cez rozprávku sa môžeme rozprávať o veciach, ktoré by boli pre dieťa inak príliš abstraktné. Môžeme hovoriť o odmietnutí cez draka. O odvahe cez lesnú vílu. O pokore cez postavu, ktorá pochopí, že nevie všetko. O pokoji cez človeka, ktorý sa rozhodne nereagovať násilím.
A potom môžeme pokojne zapojiť aj technológie. Správne používať AI je podľa mňa tiež určitým druhom umenia. Musíte vedieť, čo od nej chcete, ako sa pýtať, ako výsledok posúdiť a čo s ním následne urobíte vy sami.

Mnohé z našich krásnych rozprávkových videí, plagátov či dokonca samotné veľké megaboardy vznikajú spolu s deťmi v rámci našich aktivít. Učím ich správne fotografovať, natáčať video a následne zmysluplne spolupracovať s nástrojmi AI. Výsledkom sú výstupy, pri ktorých naozaj niekedy neviete, či ide o AI alebo nie. Dokonca môže byť veľmi ťažké rozpoznať, či ide o výstup profesionálneho grafika.

Zdroj: FB POP Akadémia

Ale potom príde zaujímavý moment. Už 14-ročné deti sa doslova hanbia za klasické plagáty vytvorené pomocou AI, pripravené napríklad na ich školskú akciu. Chcú ten plagát spraviť inak. A to je podľa mňa dobré znamenie.

Pretože aj keď si pomáhajú AI nástrojmi, chcú ony rozhodovať o výsledku. Chcú tvoriť svoje malé dielo. Nechcú iba zadať jednoduchý prompt do AI a prevziať prvý výsledok.

A toto sa dá veľmi ľahko preniesť aj do učenia. Preto som už pred tromi rokmi vytvorila workshop už pre druhý stupeň základných škôl s názvom #DetiPreBuducnost - s alebo bez #AI. Jeho premiéra bola na Noci výskumníkov (teraz Noc vedy) v Žiline v roku 2023. Za tie tri roky už vieme, že vzdelávanie bez AI nebude možné. Dnes už pracujem s ideou #DetiPreBuducnost Človek + AI.
Naučme sa pracovať s umelou inteligenciou tak, aby sme spoločne s deťmi budovali práve tú ich budúcnosť. AI nás nemá nahradiť. Má nám pomôcť myslieť lepšie.

A preto som od roku 2023 zmenila aj jednu zásadnú myšlienku vo svojom workshope pre školy. Kedysi znela: „Školy sa musia pripraviť na AI.“ Dnes hovorím: „Škola už musí naučiť dieťa žiť s AI.“
Technológia môže vytvoriť obraz. Ale my rozhodujeme, či ten obraz niečo znamená. A práve na to by sme sa podľa mňa mali pri vzdelávaní detí zamerať. Budúcnosť nebude patriť ľuďom, ktorí vedia všetko. Ani ľuďom, ktorí používajú najviac AI.
Bude patriť ľuďom, ktorí vedia: čo sa opýtať, čo vytvoriť, čomu veriť, čo overiť a za čo prevziať zodpovednosť.

Nie sme organizácia, ktorá učí deti používať AI. Sme organizácia, ktorá učí deti používať AI tak, aby pri tom nestratili samy seba.

A presne tu vzniká tohtoročné #HrdinskeUkoncenieLeta?

Áno. Chceme deťom pripomenúť, že hrdinom sa nemusí stať iba niekto, kto zachráni svet. Hrdinom môže byť dieťa, ktoré sa prvýkrát odváži niečo skúsiť. Dieťa, ktoré pomôže kamarátovi. Dieťa, ktoré sa zastane niekoho iného. Dieťa, ktoré dokáže priznať chybu.
Alebo dieťa, ktoré pochopí, že byť iný nie je dôvod zostať sám. A možno raz bude hrdinom aj preto, že dokáže používať technológie lepšie, zodpovednejšie a tvorivejšie ako ostatní.

Zdroj: FB POP Akadémia

​
Čo teda čaká deti 6. septembra na #HrdinskeUkoncenieLeta v parku Bratislavského hradu?

Čaká ich svet, v ktorom budú môcť byť chvíľu samurajmi, najlepšími kamarátmi Kung Fu Pandy, rytiermi, princeznami, vílami, superhrdinami a superhrdinkami, ale predovšetkým sami sebou.
Pripravujeme popoludnie plné pohybu, dobrodružstva, tvorivosti, vzdelávania nielen o AI, ale aj o bezpečnom správaní na sociálnych sieťach a v komunikačných kanáloch, čaká ich veľa prekvapení a stretnutí so skutočnými aj rozprávkovými hrdinami.

Deťom aj rodičom predstavíme aj veľmi dôležitú tému: pátranie po nezvestných osobách. Chceme ukázať, že za slovom „hrdina“ sa často skrývajú úplne obyčajní ľudia, ktorí každý deň robia mimoriadne dôležité veci pre druhých.

Ukážeme im aj tú strednú cestu medzi svetom s AI a svetom bez nej. A zároveň sa stanú súčasťou dobra #OdDetiPreDeti, podporou nášho projektu #KnihyPreZazracneDeti.
Ale najdôležitejšie je, aby si deti domov neodniesli iba zážitok. Chcem, aby si odniesli jednu jednoduchú myšlienku:

„Aj ja môžem byť hrdinom.“

A možno si to potrebuje pripomenúť aj nejeden dospelý.

Program je bez vstupného, prečo?

Pretože chceme, aby mohol prísť každý. Vieme, že dnešná doba nie je jednoduchá a nechceli sme, aby o tom, či rodina príde alebo nie, rozhodoval stav jej bankového účtu.

Náš program nie je financovaný zo štátnych zdrojov. Jeho vznik je možný vďaka podpore verejnosti, našich partnerov a ľudí, ktorí veria, že má zmysel vytvárať kvalitné programy pre všetky deti.

Zároveň ďakujeme Národnej rade Slovenskej republiky za podporu a za to, že nám umožnila pripraviť tento program na mieste, ktoré je symbolom nás všetkých. Mieste, ktoré by nás podľa mňa nemalo rozdeľovať, ale naopak: spájať a prepájať v spolupráci.
Ak nás však budú chcieť návštevníci podporiť, môžu tak urobiť veľmi pekným spôsobom. Pripravili sme tvorivé dielničky, v ktorých si deti vyrobia vlastný suvenír na pamiatku a získajú našu listinu

Odvahy. Ich príspevok pomôže financovať ďalšie aktivity POP akadémie.
A navyše sa návštevníci zapoja aj do tomboly, v ktorej budú môcť vyhrať krásne ceny od našich partnerov. Takže podpora sa zmení na ďalší zážitok.
A práve na tento malý veľký zázrak: zázrak spolupráce, som veľmi hrdá.
Pretože keď sa spoja ľudia, ktorí veria rovnakej myšlienke, často dokážu vytvoriť niečo, čo by jeden človek sám nikdy nedokázal. A mne sa podarilo prepojiť ľudí, organizácie a firmy takmer doslova od Tatier k Dunaju, s ktorými sa stretneme 6. septembra v parku Bratislavského hradu.

Keby ste mali rodičom na konci leta a začiatku školského roka povedať jednu jedinú vec, čo by to bolo?

Nesnažme sa z detí vyrobiť dokonalých ľudí.
Snažme sa z nich vychovať ľudí, ktorí sa dokážu učiť, premýšľať, spolupracovať, pomáhať druhým a zostať sami sebou. Pretože svet, do ktorého naše deti vyrastú, bude možno technologicky úplne iný ako ten náš. Ale stále v ňom budú potrebovať Pokoru, Odvahu a Pokoj.

A možno práve tieto tri cnosti budú ich najväčšou super schopnosťou.

AI video k rozprávke Rok v čarokrásnom lese:

(rhul)