ROZHOVOR Posledná rozlúčka v kaviarni či tabuľka na strome namiesto náhrobku? Dnes je to možné

Viete si predstaviť, žeby ste namiesto klasického náhrobku mali na kmeni stromu len tabuľku s menom zosnulého? Prečo sú prírodné cintoríny prijateľné aj pre staršiu generáciu? Aj o tom hovorí Monika Kossuth, obradníčka a manažérka projektu Funebra v organizácii CEEV Živica.

Prírodné pohrebníctvo – čo to vlastne je? Na stránke máte napísané: „Tvoríme cintoríny s rešpektom k prírode i ľuďom, kde sa posledné rozlúčky konajú pod korunami stromov.“ Ale aj bratislavské cintoríny, ten petržalský nevynímajúc, sú plné stromov. Nie sú podľa vás priateľské k prírode a k ľuďom?

Prírodné cintoríny vznikajú od 90. rokov po celom svete a sú tvorené tak, aby mali vysokú ekologickú hodnotu a podporovali miestnu biodiverzitu. Zároveň väčšinou slúžia aj ako krásne obradné priestory, s miestami pre rozlúčky priamo pod holým nebom alebo s kvalitnou architektúrou.

Aj klasické cintoríny, aké poznáme aj tu na Slovensku, môžu byť plné stromov, neznamená to však, že majú vysokú ekologickú hodnotu. Často vídame zle zvolené dreviny, napríklad tuje alebo dreviny v zlom stave v dôsledku neodborných zásahov. V klasickom pohrebníctve je dôraz kladený predovšetkým na maximalizáciu počtu hrobových miest a čo najjednoduchšiu údržbu, ktorá býva zároveň veľmi intenzívna - časté a zbytočne intenzívne kosenie, používanie pesticídov a herbicídov a podobne.

Funebra aktuálne organizuje pohreby v Záhrade spomienok na cintoríne vo Zvolene a v Lese spomienok v košickom krematóriu. Môžete tieto miesta stručne opísať?

Sú to prvé dva slovenské prírodné cintoríny, ktoré sme spoluzakladali s Mestom Zvolen a Mestom Košice a od ich vzniku sa o ne aj staráme. Vo zvolenskej Záhrade spomienok ukladáme popol zosnulých do trvalkových a trávnatých záhonov a celé telá zosnulých pochovávame na miestach, kde postupne vzniká lúčny porast. V košickom Lese spomienok ukladáme popol zosnulých v okolí dospelých stromov. Na oboch miestach využívame ručne vyrábané remeselné urny z papierovej hmoty, ktoré sa ľahko rozkladajú. Pri pohreboch nespopolnených tiel používame jednoduché drevené rakvy bez povrchovej úpravy vyrábané slovenskou firmou.

Je zaujímavé, že v Bratislave podobné miesto ešte nemáme. Chystá sa? Máte podnety, že by oň bol záujem?

Túto otázku dostávame veľmi často a viackrát sme sa pokúsili s mestom otvoriť možnosť vzniku prírodného cintorína aj v Bratislave, zatiaľ neúspešne. Sme však presvedčení, že takéto miesto sem patrí a budeme sa naďalej snažiť o jeho vznik. Zatiaľ obrady tu v Bratislave a okolí tvoríme s rodinami v klasických sieňach alebo na netradičných miestach - v prírode, v kaviarni, na chalupe apod. Následne prebehne pochovanie na niektorom z klasických cintorínov alebo v prípade popola aj na vlastnom pozemku.

Zaujalo ma, že robíte aj obrady mimo cintorínov - v prírode, v kaviarni, na chate... Na akom „naj netradičnom“ mieste ste už robili obrad? Predpokladám, že na záhrade pred chatou sa popol zosnulého rozptýliť nemôže, ale píšete, že „na miesto rozlúčky môže byť pohrebnou službou prevezená aj rakva.“ To sa mi zdá neuveriteľné. Vysvetlíte?

Áno, ako obradníčky pôsobíme aj mimo našich prírodných cintorínov a rozlúčky vedieme na rôznych miestach. Zosnulé telo môže byť prevážané len pohrebnou službou a zažili sme rozlúčky, kde bola rakva prevezená napríklad k rieke, do galérie či na záhradu hotela, kde sa odohrala posledná rozlúčka a následne pohrebná služba telo opäť odviezla na cintorín alebo do krematória. Ľudia často nevedia, že táto možnosť existuje a tiež nie každá pohrebná služba je ochotná prevoz zariadiť.

Je vôbec možné zmeniť klasický cintorín na tzv. prírodný? Zrejme len v istej časti, ale je na to na bratislavských cintorínoch priestor? A chuť tiež... Spomínali ste, že Marianum, ktorý spravuje bratislavské cintoríny, hľadá inšpiráciu na zmeny aj u vás.

Je ideálne, ak prírodné cintoríny vznikajú na čo najväčšej ploche, kedy môžu mať aj najväčší ekologický význam. Preto nie je vhodné hľadať malé plôšky na existujúcich cintorínoch. Čo však všetky správy cintorínov na Slovensku môžu urobiť, je zamyslieť sa nad tým, ako byť prírode bližší - ako lepšie tvoriť a udržiavať zeleň na cintoríne, ako z cintorína urobiť miesto lepšie využiteľné pre širokú verejnosť, ako pristúpiť k tvorbe hrobových miest a ich údržbe a podobne.

Vaše prírodné cintoríny, kde sa pochováva ku koreňom byliniek alebo stromov, sú vo Zvolene a v Košiciach. Je záujem o tento druh pochovávania? Staršia generácia nie je konzervatívna a nezhrozí sa pri predstave, že namiesto klasického náhrobku by mala len na kmeni stromu tabuľku s menom zosnulého?

Na začiatku našej cesty bolo aj pre nás prekvapením, že aj starší ľudia začali tieto cintoríny vyhľadávať a to najmä vďaka svojmu pozitívnemu vzťahu k prírode a tiež preto, že nechcú, aby s ich hrobovým miestom mal niekto do budúcna starosti, keďže na prírodných cintorínoch nie je potrebné miesta udržiavať.

(in)