Zdroj: (in)
Miestny úrad na území bratislavskej Petržalky eviduje od roku 2008 cca 184 oficiálnych predzáhradiek. Počet neoficiálnych je ťažké odhadnúť, samospráva sa ich pokúsi v rámci nového projektu sčítať aspoň orientačne.
„Momentálne sú nové žiadosti na „Petržalské predzáhradky“ pozastavené, pretože pracujeme na zrušení dvoch samostatných projektov „Petržalské predzáhradky“ a „Adopcia zelene“ a chceme zaviesť jeden projekt, ktorý má zatiaľ pracovný názov „Adopcia predzáhradky“. Chceme tak ľuďom vyjsť v ústrety, aby nemali len povinnosti, ale aj benefity a bolo pre nich motivujúce, že sa o tieto plochy na určitý čas budú starať s tým, že im v prípade záujmu mestská časť poskytne materiál na výsadbu,“ vysvetľuje Kristína Moroň z referátu životného prostredia miestneho úradu. „Podmienkou je, že ak sa už nechcú/nemôžu o predzáhradky starať, bude povinnosťou dať plochy zelene do stavu, aby bolo možné starostlivosť prenechať zamestnancom z oddelenia správy verejných priestranstiev. Momentálne totiž bojujeme presne s týmto problémom, že si ľudia niečo nasadia, no následne sa už nedokážu o vysadenú zeleň postarať (prípadne, žiaľ, zomrú), keďže v drvivej väčšine ide o starších obyvateľov a nikto iný sa zväčša o to starať nechce.“
S akými problémami sa pri svojvoľnej výsadbe zelene úrad stretáva?
Hlavným problémom pri svojvoľnej výsadbe je nesprávny výber drevín. Keď si ich ľudia vysadia, sú malé a pekné, ale po rokoch narastú do veľkých rozmerov, ktoré už sú náročné na údržbu. Tú si obyvatelia následne nevedia zabezpečovať sami a obracajú sa na mestskú časť. Problém je, samozrejme, aj s ovocnými druhmi, ktoré svojimi plodmi spôsobujú znečistenie a zvýšenú koncentráciu hmyzu. Výsadba na inžinierskych sieťach je problémom pri vzrastlých drevinách, ktoré boli vysádzané pri budovaní sídliska bez konceptu a každý si nasadil pred dom taký stromček, aký uznal za vhodné, resp. aký zohnal. Dnes sú tieto dreviny veľké, a keďže sú vysadené v blízkosti bytových domov, spôsobujú zatienenie, narušujú inžinierske siete, budovy, chodníky, atď. V súčasnosti ale mestská časť dodržiava pri výsadbe zásady, vďaka ktorým by k týmto problémom v budúcnosti nemalo dôjsť - vzdialenosť výsadby od bytového domu minimálne 6 - 8 m
a mimo ochranných pásiem inžinierskych sietí.
Občas záhradkári zasadia stromovité tuje v tesnej blízkosti obvodových chodníkov pri dome. Je pravda, že korene týchto stromov môžu chodníky narušiť, prípadne nadvihnúť?
Koreňový systém tují môže mierne nadvihnúť chodník, avšak najskôr za 30 rokov. Je väčšia pravdepodobnosť, že chodník naruší iný vzrastlý strom v blízkosti, ktorý má ďaleko väčší a mohutnejší koreňový systém než tuje. Ani naozaj stará a obrovská tuja nemá veľmi výrazne koreňové nábehy.
A čo figy posadené v tesnej blízkosti domu?
Figy predstavujú naozaj problém. Figa dorastá do veľkých rozmerov do výšky aj šírky (často siahajú až k tretiemu poschodiu). Stretávame sa s figami vysadenými v tesnej blízkosti bytových domov, chodníkov, kde špinia fasády či chodníky. Dozrievajúce a popadané plody okrem toho lákajú veľké množstvo ôs a znepríjemňujú život nielen obyvateľom daných domov, ale aj okoloidúcim. Údržbu pri takýchto veľkých jedincoch musí vykonávať oddelenie správy verejných priestranstiev. Problém je však s termínom orezu, keďže niektorí obyvatelia si chcú plody nazbierať a ohradzujú sa proti skoršiemu orezu, a iní zase chcú, aby bola drevina orezaná skôr, než plody začnú opadávať, špiniť a lákať osy.
Aké ďalšie kvety, kry či stromy nemusia byť vhodné na vysadenie pred bytovým domom a prečo?
V súhlase vlastníka pozemku, ktorý vydáva Hlavné mesto SR Bratislava, je jasne špecifikované, aký výsadbový materiál sa nesmie používať. Ide o rastliny jedovaté, pichľavé s tŕňmi, invázne druhy, stromy, kríky vyššie ako 1,5 m, rastliny spôsobujúce alergie, odnožujúce a silne sa rozrastajúce rastliny. V prípade jedovatých, pichľavých a alergizujúcich rastlín je dôvodom, samozrejme, zdravotná bezpečnosť, pri stromoch vyšších ako 1,5 m je to zas životný diskomfort v podobe nadmerného zatienenia v obytných priestoroch a problém s údržbou pre toho, kto sa má o to starať. Invázne druhy a silne odnožujúce rastliny sú rizikom pre pôvodné druhy a celý verejný priestor.
Niektorí záhradkári oddelia svoju záhradku od priestoru, ktorý môže mestská časť pokosiť, kameňmi. Je to skôr pomoc, alebo problém pre koscov a ich stroje?
Oddeliť predzáhradky od zvyšného priestoru je dobrým riešením, ako zabrániť prípadom, keď kosci skosia výsadbu v predzáhradke, lebo nie je dostatočne oddelená trávnatá a už kultivovaná časť predzáhradky. Problém je aj v tom, že si ľudia vysadia nejaký malý ker do stredu trávnatej plochy, ktorý nie je viditeľný a nemá tam čo robiť a oni ho pokosia na veľké rozhorčenie obyvateľa, ktorý si to tam vysadil bez súhlasu.
Spomeňte nejaké „dobre myslené akcie“ záhradkárov, ktoré skôr škodia ako pomáhajú.
Medzi škodlivé činnosti patrí hlavne orez vzrastlých stromov, ktorý evidujeme, a ktorý nie je vykonávaný v správnom termíne a správnym spôsobom. S požiadavkou na orez je nutné obrátiť sa na referát životného prostredia, kde odborne spôsobilá osoba posúdi nutnosť zásahu a zadá požiadavku oddeleniu správy verejných priestranstiev. Je to veľmi dôležitý krok, aby sme sa vyhli neodborným orezom, ktoré môžu poškodiť dreviny. Pri takomto poškodzovaní drevín, v prípade, že je páchateľ známy, je možné uložiť pokutu. Problémom je tiež spomínaná výsadba bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorá prebieha po celej mestskej časti, resp. pretrváva už dlhodobo a je náročné jej zabrániť. Mestská časť v prípade zistenia nelegálnej výsadby vyzýva správcov bytového domu na predloženie súhlasu s výsadbou, prípadne prešetrenie, kto výsadbu realizoval. V prípade, že je obyvateľ výsadby známy, je vyzvaný na doplnenie súhlasu vlastníka, príp. prejavenie dobrej vôle pri legalizácii (napr. adopcia zelene). Bohužiaľ však v mnohých prípadoch k stotožneniu danej osoby nedôjde.
(pn)