Zdroj: TASR/ilustračné foto
Ani vy stále neviete, komu dať hlas v blížiacich sa voľbách do Národnej rady? Politológ a vysokoškolský pedagóg Radoslav Štefančík odporúča vyhýbať sa politickým stranám bez programu, ako aj tým, ktorých existencia závisí od popularity jedného človeka. Odpoveď má aj pre prípad, že strana, ktorá vám je sympatická, sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.
Na predchádzajúcich parlamentných voľbách sa zúčastnilo takmer 66 percent ľudí, ako to odhadujete teraz?
Vo voľbách 2020 bolo mnoho voličov mobilizovaných vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Dnes tu neexistuje silný motivačný faktor, preto si myslím, že to bude niekde medzi 60 a 65 percentami. V roku 2016 volilo necelých 60 percent ľudí.
Ako môže výsledok volieb ovplyvniť vysoká alebo, naopak, nízka účasť? Ktoré strany by z danej situácie profitovali a ktoré by na to doplatili?
Z nízkej účasti by profitovali strany, ktoré majú stabilných voličov. V prvom rade Smer-SD. Naopak, pri vysokej účasti by mohli byť ohrozené strany nachádzajúce sa na hranici zvoliteľnosti. V každom prípade ale platí, že veľa voličov so záujmom ísť voliť zatiaľ nie je úplne rozhodnutých, koho nakoniec vo voľbách podporia. Takže všetko môže byť úplne inak, ako sa dnes zdá.
Fakt je, že tentoraz sa zjavne oveľa viac ľudí nevie rozhodnúť, komu dať hlas, dokonca váhajú aj tí, ktorí pravidelne sledujú veľkú politiku. Čo poradíte?
Dokonca sám patrím medzi nich. Takže najskôr by som potreboval radu sám pre seba a potom by som ju posunul ostatným. V každom prípade by som odporučil neriadiť sa prieskumami verejnej mienky a orientovať sa skôr na program než na lídrov. Podľa programu totiž volič vie, ako približne sa bude strana správať v nasledujúcom volebnom období. Odporúčam vyhýbať sa stranám bez programu a stranám, ktorých existencia je závislá od popularity jedného človeka.
Iní voliči, naopak, majú jasno v tom, koho voliť, ibaže tá ich strana sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti. Čo poradíte im?
Že keď sa podobne uvažujúci dajú dokopy a tej strane dajú hlas, možno pôjde o skokana volieb. Takže zopakujem, že volič by sa mal vyhýbať prieskumom verejnej mienky a voľbu zvažovať podľa iných kritérií, a to najmä podľa predvolebného programu, ale aj podľa doterajších politických aktivít.
V aktuálnej kampani akoby prevážil hlas suterénu, neslušnosť, nenávisť. Ako to vidíte vy?
Určite podobne. O jazyku radikálneho populizmu som minulý rok napísal knihu. Opisujem v nej aj vulgárny jazyk, pričom nejde len o známych reprezentantov populizmu. Výrazy ako dezoláti, paraziti či pliaga do úst slušného politika skutočne nepatria.
O čo predovšetkým ide v týchto voľbách, a teda - prečo ísť voliť?
Nejde o prelomové voľby. Povedal by som, že volič sa rozhodne, či mu je bližší politický štýl z volebného obdobia 2016 - 2020 alebo 2020 - 2023. Nejde pritom o ľahkú voľbu, pretože každé toto obdobie má svoje zásadné nedostatky. Povedal by som, že každé toto obdobie frustrovalo určitú skupinu voličov. Možno ostáva tretia cesta, voliť tie strany, ktoré doteraz v parlamente neboli. Lenže to je ako s ťahaním mačky z vreca. Človek nevie, či vytiahne niečo pozitívne, alebo bude opäť sklamaný.
(ac)