Zdroj: Marián Dekan/archív S. B.
Mestský park nie je les, potrebuje údržbu, na rozdiel od divokej prírody je v ňom veľký pohyb ľudí, ktorí musia byť v bezpečí. Aj to sú argumenty, ktorými predsedníčka OZ Hrad – Slavín Sabina Barborjak odmieta vytvorenie bezzásahovej zóny v Horskom parku v bratislavskom Starom Meste.
O zámere, ktorý sleduje Program starostlivosti o Horský park z roku 2019, ale aj niektorých výhradách aktivistov, sme písali včera, článok nájdete na tomto linku: www.bratislavskenoviny.sk/nasa-tema/75203-divocina-v-horskom-parku-mnohym-prekaza-aktivisti-ziadaju-zlepsit-starostlivost-o-vzacne-uzemie
Dnes prinášame rozhovor s predsedníčkou OZ Hrad - Slavín Sabinou Barborjak, v ktorom podrobnejšie vysvetľuje, prečo by sa mal prístup k starostlivosti o cenný lesopark prehodnotiť.
Zonácia Horského parku je spôsob, ako skĺbiť požiadavky a potreby návštevníkov so starostlivosťou o chránené územie, a zachovať tak Horský park čo najdlhšie aj pre budúce generácie – takto sa vyjadril primátor pred jej spustením v roku 2019. Prečo sa vám to nepozdáva?
Pretože celý chránený areál je v stupni ochrany IV, a teda starostlivosť o celý areál má byť rovnaká. Po zavedení zonácie však Horský park na miestach bez zásahov chradne a stáva sa pre návštevníkov nebezpečný.
Ako teda zachovať rekreačnú funkciu, a zároveň chrániť túto cennú prírodnú lokalitu?
Rovnakým spôsobom, ako sa zachovala po celý čas existencie Horského parku, starostlivosťou a ošetrovaním podľa zákona 543/2002 §47. Všetka vzácna fauna a flóra vznikla v Horskom parku dávno pred zavedením nového programu starostlivosti, napríklad v časoch bývalého režimu, keď sa o park intenzívne starala spoločnosť Zares. Po zavedení Programu starostlivosti o chránený areál Horský park sme svedkami vymierania napríklad salamandry škvrnitej a vážka pásikavec sa tam už ani nevyskytuje.
O výhradách k zonácii Horského parku ste v minulosti hovorili aj so zástupcami mesta. S akým výsledkom?
Stanovisko k programu vyjadrilo OZ Priatelia Horského parku spolu s naším združením v liste primátorovi Bratislavy v januári 2022. Ešte predtým, na stretnutí s magistrátom aj Štátnou ochranou prírody, sme sa dohodli, že sa program otvorí, budeme o ňom diskutovať. Do dnešného dňa, napriek našim urgenciám, neevidujeme žiadnu aktivitu v tejto dohode. Preto sme sa rozhodli, že začiatkom tohto roka zorganizujeme stretnutie odbornej, ako aj širokej verejnosti o budúcnosti Horského parku a o vytvorení nového plánu starostlivosti. Účasť už prisľúbili viaceré významné osobnosti v danej oblasti.
Na Horský park sa vzťahuje 4. stupeň ochrany.
Tvrdíte, že Horský park je v havarijnom stave. Máte na mysli len spomínanú zónu, kde sa nezasahuje, alebo aj miesta určené na rekreáciu, prechádzky či hry detí?
V katastrofálnom stave je celý areál, pretože starostlivosť absentuje vo všetkých zónach. Vlani v júli sme upozornili napríklad na suché stromy priamo nad frekventovaným chodníkom, ktoré môžu spadnúť, aj na množstvo suchých vetiev, ktoré tiež hrozili spadnutím. Na základe nášho listu mesto uskutočnilo bezpečnostné zásahy aspoň na najrizikovejších miestach.
Spomínate aj problém vysychajúceho potoka, ktorý sa stráca v neudržiavanom koryte, príčinou však asi nebude zonácia... Alebo áno?
Na vysychanie potoka nás upozornila uznávaná hydrobiologička, ktorá poslala list aj na magistrát. Odpoveď na jej otázky, ale ani na jej návrhy riešenia však neboli podľa mojich informácií zodpovedané.
Do červenej zóny vstupujete na vlastné riziko.
Čo bolo v liste odborníčky?
Citujem: „Dovoľujem si obrátiť sa na Vás so žiadosťou o revitalizáciu nemenovaného potoka v Horskom parku pretekajúceho súbežne s Búdkovou cestou. Tento malý potok je a bol biotopom pre chránené druhy živočíchov: salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra) a vážku pásikavca Cordulegaster heros. V dôsledku klimatickej zmeny a výstavby domov v okolí Horského parku populačná hustota týchto chránených druhov klesá, resp. vážka sa v súčasnosti v Horskom parku nevyskytuje... Toho roku sme našli niekoľko mŕtvych salamandier pri potoku, ktorý bol vo viacerých miestach vyschnutý. Spoločenská hodnota ohrozeného druhu Salamandra salamandra je 300 eur, tento zraniteľný druh je Štátnou ochranou prírody monitorovaný a celkove je konštatovaný pokles jeho početnosti na Slovensku... Európsky významný druh vážky Cordulegaster heros (spoločenská hodnota 300 eur) sa v posledných rokoch v potoku už nerozmnožuje pre nevhodné podmienky – nízky alebo takmer žiadny prietok vody, zhoršený nielen horúcimi letami, ale aj napadanými konármi v koryte.“
Aj preto iniciujete diskusiu s odborníkmi, zástupcami hlavného mesta i s verejnosťou o ochrane tohto vzácneho prírodného územia?
Áno.
Zámer rozdeliť Horský park na zóny predstavilo mesto v roku 2019.
Má byť podľa vás Horský park skutočne vylešteným mestským parkom, alebo skôr lesoparkom, a teda aspoň na časti územia chrániť jeho prírodné hodnoty bez akýchkoľvek zásahov?
Podľa názoru občanov má byť Horský park tým, čo mali na mysli jeho zakladatelia pred takmer 150 rokmi a čo sa osvedčilo v priebehu jeho celej existencie, až kým sa nezačal realizovať spomínaný program starostlivosti. Funkcia rekreačná, ako aj ochranná tu bola vždy ruka v ruke, netreba robiť nezmyselné programy, ktoré podľa našich vedomostí odsudzuje vo veľkej časti aj odborná verejnosť.
• Z histórie
Horský park vznikol v druhej polovici 19. storočia v období pôsobenia mešťanostu Henricha von Justiho, ktorý bol v tom čase podpredsedom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Práve jeho pričinením sa v roku 1870 začala realizovať myšlienka pretvorenia lesného priestoru, nazývaného Študentský les, na Horský park. Jeho funkcia bola vždy rekreačná a do dnešných čias predstavuje jednu z najvýznamnejších parkových plôch v centrálnej časti Bratislavy. "Forma starostlivosti oň vyžaduje osobitý prístup, ktorý sme riešili so zástupcami Štátnej ochrany prírody, čoho výsledkom je schválený dokument - Program starostlivosti o CHA Horský park," konštatuje magistrát.
(ac)