Zdroj: FB/Ivo Páleník
Ivo Páleník je človek s dobrým srdcom i s kompasom pevných hodnôt. Má rád humor, svoju rodinu a teší ho, keď vie pomôcť iným ľuďom. Je aj aktívny vozičkár, spíker, kreatívec, autor rôznorodých projektov a v neposlednom rade aktivista za bezbariérovosť a zdravotne znevýhodnených.
Ivo, ste aktívny vozičkár, čo to o vás hovorí?
Niekto čaká, že človek na vozíku (krajšie povedané človek so zdravotným znevýhodnením) má len to svoje „trápenie“ a nič iné. Alebo, že „inšpiráciou“ pre takéhoto človeka je iba to, že ráno vstane a pamätá si svoje meno. Ani jedno však nie je pravda. Žijem veľmi podobný život ako mnohí iní ľudia, ale na rozdiel od nich musím brať do úvahy svoj zdravotný stav a bariéry s ním spojené. A ešte mať veľa, ozaj veľa trpezlivosti pri vysvetľovaní rôznych vecí bežným ľuďom, aj tým so zdravotným znevýhodnením (smiech).
Čo vás najviac posilnilo, prípadne formovalo, že ste dnes tým, kým ste?
Asi moja podstata. Síce som na vozíku – ale nie som statický. Žijem naozaj dynamicky. Veci, ktoré treba riešiť a posúvať, nenechávam len tak. Bijem sa za pravdu, vymýšľam, čo sa dá v živote zlepšovať i zjednodušovať. Keď som zistil veľkú životnú múdrosť, že pri princípe „dávania, odovzdávania“ sa táto snaha človeku mnohonásobne vráti, snažím sa žiť v súlade s týmto princípom. V neposlednom rade sú v mojom živote dôležité aj pevne stanovené hodnoty, ktoré neopúšťam ani za cenu skomplikovania či znepríjemnenia situácie. Fakt nemám rád diletantstvo, egoizmus a nespravodlivosť.
Aj vy však určite máte ťažšie dni. Čo vám pomáha dostať sa opäť „hore“?
Bezpochyby je to čas strávený s mojou rodinou, priateľmi, a najnovšie aj s mojím maličkým synom. Najväčším zadosťučinením je pre mňa aj spätná väzba, že som niekomu pomohol, podporil ho, potešil. V náročnejších chvíľach teda čerpám z týchto mojich „rezerv“.
"Síce som na vozíku – ale nie som statický," hovorí s úsmevom.
Vytvorili ste zaujímavý projekt HendiKup, ako by ste ho predstavili?
Pomôžem si naším sloganom: „Ľudí so zdravotným znevýhodnením neprezentuje ich ´hendikep´, ale to, akými sú a čo dokážu.“ HendiKup je silná komunita, filozofia, platforma, e-shop, v ktorom pomáhame umelcom a výrobcom so zdravotným znevýhodnením pri predaji a odstraňovaní bariér v sociálnom mikro-podnikaní. Rozmýšľali sme, ako podporiť tých z nich, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu, alebo nevedia predávať svoje výrobky. Zistili sme, že mnohí vytvárajú krásne a hodnotné diela, no často len tak, pre svoju potrebu, a ich tvorbu pozná iba malý okruh priateľov a známych. Toto sme sa rozhodli zmeniť.
Prečo by sme mali nakupovať cez váš portál?
Pretože je to správne. Pretože úcta by nemala byť len k hodnote (výrobku), ale aj k človeku – k tvorcovi, umelcovi, ktorý ho vyrobil, k jeho námahe, energii a času, ktorý nad svojím dielom strávil. Nepredávame veci, ale význam. Nereprezentujeme sa svojím „hendikepom“, ale svojím cítením, príbehom, vášňou, snahou, talentom. V HendiKupe momentálne zažívame boom nových výrobcov, a tu ma hreje naozaj dobrý pocit, že je to taká tá poctivá práca, tvorba pre radosť.
Projekt HendiKup pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením pri predaji výrobkov.
Aj vy ste kreatívec, umelec, čo vás inšpiruje pri tvorbe vašich tričiek?
Ak by som povedal, že sa inšpirujem životom bez rozmyslu, tak by asi polovica nápadov na tričkách nebola nositeľná ? Keďže mám rád inteligentný humor a aj inteligentný dizajn, čakám na vhodnú príležitosť, čo život prinesie. A potom to nechám v sebe kreatívne dozrieť. Keď príde správna chvíľa, dám to von a vpíšem do trička. Nesmie ísť teda o nič prvoplánové a verím, že je to v mojej tvorbe aj vidieť. K čomu sa však musím priznať je, že názov #trickaodvozicka bol práveže veľmi prvoplánový. Ale funguje dobre. A to mám doslova husiu kožu, keď niekto vysloví slovo „vozíček“, ja používam a vnucujem slovo „vozík“.
Ak by ste mali tri možnosti na vylepšenie Bratislavu, čo by ste urobili?
Moje tri „zlepšováky“ nie sú iba pre Bratislavu, ale pre mesto ako také. Uvítal by som viac komunitných projektov, priestorov, stretnutí s kultúrnymi, zábavnými, edukatívnymi aktivitami. Aby ľudia spoločne trávili hodnotný čas. Ak bude viac komunitných, priateľských, príjemných projektov, bude viac tolerancie, spolupráce, záujmu, súcitu a empatie. Ďalším zlepšovákom je efektívna, poctivá bezbariérovosť, urobená naozaj profesionálne. Žiadne naoko, žiadne akože, žiadne frázy, výhovorky. Bol by som rád, keby som mohol žiť a existovať ako jeden z vás. Nie ako niekto, kto je na konci. Kto musí stále čakať, chápať, vysvetľovať, ospravedlňovať, zháňať, žiadať, vybavovať a stále iba prosiť. A napokon som za menej byrokracie a viac podpory pre neziskové a občianske organizácie, ktoré robia veľmi dôležitú prácu. Treba ďalej podporovať zaujímavé, udržateľné projekty.
Celý rozhovor si prečítajte na micurinzije.sk
Lenka Hamšíková