Zdroj: V-klub
Pavol Seriš je Slovák, ale žije v Brne. Tvorí divadelné hry aj stand-upy a vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi ho inšpirovali natoľko, že o nich napísal humorné dialógy. Z nich vzniklo predstavenie Čecháčci a Čoboláci, s ktorým sa na začiatku mája predstaví v bratislavskom Véčku.
Čo je to divadelný stand-up?
Je to kombinácia týchto dvoch disciplín. V tomto prípade ide viac o stand-up, pretože s Filipom Tellerom vystupujeme za seba a komunikujeme priamo s publikom, interagujeme a berieme diváka do hry. Predstavenie má však aj divadelné prvky, ja napríklad Filip hrá m na klávesoch, spievam a ja či tancujem.
Máte bližšie k divadlu alebo k stand-up comedy?
V posledných rokoch som tvoril prevažne divadelné hry. V mojich najnovších inscenáciách Pozemšťan, Welcome to Stupidity a Takt hrám konkrétne divadelné postavy a vždy to má jednotný príbeh. Momentálne, ale po čase, tvorím opäť stand-up, na ktorý sa veľmi teším. Dúfam, že premiéru budem mať do konca roka.
Aký humor vyhľadávate?
Mám rád absurdný aj pohybový humor, pantomímu aj grotesku, paródiu i dada. Z domácich autorov sa mi páčia napríklad Lasica & Satinský, Svěrák & Smoljak či Bolek Polívka, zo zahraničných Eddie Izzard, Woody Allen, Dario Fo, Rowan Atkinson, Dylan Moran, Ricky Gervais, Robin Williams alebo Richard Pryor.
Čím je pre vás téma česko-slovenských vzťahov taká zaujímavá, že ste sa o nej rozhodli vytvoriť predstavenie?
Je mi veľmi blízka, pretože som z Trenčína, ale študoval som a doteraz pôsobím v Brne. Bavia ma rôzne podobnosti a odlišnosti, či už jazykové, alebo geografické, či historické. Je to skvelá téma pre humorné dialógy s českým kolegom.
Ako vznikal humor, ktorý je vo vašom predstavení? Píšete si texty sám doma alebo chodíte ako Lasica so Satinským na prechádzky a humor vzniká neplánovane?
Je to tak i tak. Zvyknem písať doma v ateliéri za svojím písacím stolom, ale veľmi rád tvorím i vonku, na bicykli, v parku či cestou vo vlaku. A mnoho vecí vznikne až priamo počas predstavenia s divákmi, pretože sa rád púšťam do vôd improvizácie.
Čo je na Čechoch najzábavnejšie?
Sú veľmi šetrní. Keď idú k moru do Chorvátska, tak si zabalia všetko jedlo, čo majú doma, a napchajú ho do auta, aby tam nemuseli príliš míňať. Potom sedia na pláži na deke a suchými rožkami z domu si vyškrabkávajú Májku z plechovky. Už z diaľky vidíte, že sú to Česi.
Robia si naši susedia z vás žarty pre národnosť?
Občas sa s tým stretnem, ale v Brne sú Slováci tak silno zastúpení, že sa to väčšinou ani nikomu nezdá zvláštne. Na niektorých fakultách študuje až tretina Slovákov. Česi radi napodobňujú slovenčinu, majú ju v obľube tak ako halušky.
Pavvol Seriš (vľavo).
Ide väčšinou len o láskavý humor alebo vás niektoré poznámky dokážu aj uraziť?
Ja nie som typ, ktorý by sa urážal pre vtipy na moju osobu či národnosť, takže je to všetko v poriadku. Nech si zo mňa strieľajú tak ako ja z nich!
V čom sa líši humor Slovákov a Čechov?
Mám pocit, že Česi si dokážu viac robiť žarty sami zo seba, viac sa smejú na svojich chybách a svojich prehrách. Slováci sú niekedy až príliš hrdí. Nedávno som si pozeral aj slovenské stand-upy, ale zdali sa mi zbytočne vulgárne. To je však už otázka osobného vkusu.
Spolupracujete s Divadlom Bolka Polívku, dokonca ste o ňom napísali dizertačnú prácu. Čím je pre vás Bolek Polívka taký zaujímavý?
V dizertačnej práci som študoval a analyzoval jeho autorskú divadelnú tvorbu v rokoch 1972 – 1990, ktorá bola neskutočne invenčná. Polívka kombinoval činohru, pantomímu a klauniádu a do toho vedel napísať silné príbehy, ktoré v totalitných časoch rezonovali. A bol taký dobrý, že so svojimi hrami precestoval doslova celý svet. Am a Ea, Trosečník, Pépe či Šašek a královna, to sú nadčasové diela, o ktorých sa dnes prednáša na školách.
Odráža sa tvorba Bolka Polívku v tom, čo robíte?
Bolkova tvorba ma určite inšpiruje. I to, akú vášeň mal vždy pre divadlo a diváka. Je to pohybový virtuóz s neskutočne hravým prístupom k divadlu. Už som niekde čítal, že toho máme mnoho spoločného: obaja sa vyjadrujeme telom i slovom, píšeme si svoje autorské hry, kombinujeme žánre a nakoniec sme kamoši a často hrávam u neho v divadle. A pomáhal mi s Pozemšťanom, kde robil supervíziu.
Plánujete sa ešte venovať vzťahom Čechov a Slovákov vo svojej tvorbe alebo sa už zameriavate na iné témy?
Česko-slovenská tematika je veľmi bohatá a nebránim sa jej. Píšem už niekoľko mesiacov svoju novú kreáciu, ktorá má pracovný názov Dadaistický kus. Po niekoľkých divadelných hrách chcem opustiť jednotný príbeh a postavu, takže pôjde skôr o stand-up. Ale som si istý, že tam bude silno zastúpený i pohyb, pantomíma a tanec, takže čistý stand-up to opäť nebude. Chcem vytvoriť žánrovo pestrý obraz o človeku, ktorý na tejto úžasnej planéte žije svoj krátky tragikomický život.
(sz)