ROZHOVOR Po búracom povolení výzva na zachovanie Istropolisu. Dalo sa urobiť pre záchranu budovy viac?

24.1.2022

Zdroj: koláž abn - FB M-Vagač, FB P.S.R.

Páčil sa vám článok?

Nesúhlas so zbúraním Istropolisu na Trnavskom mýte jednoznačne vyjadrili členovia Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva pri bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Na zasadnutí 12. januára prijali uznesenie, v ktorom vyzvali investora, aby hľadal možnosti na zachovanie budovy. Predseda komisie Matej Vagač vysvetľuje aj to, aké možnosti mala samospráva po roku 2017, kedy bývalý Dom odborov kúpila súkromná spoločnosť.

Výzvu ste zverejnili krátko po tom, ako developer Immocap získal právoplatné rozhodnutie o odstránení  stavby. Teda v hodine dvanástej, vlastne už po... Prečo až teraz?

Komisia týmto vyhlásením reagovala na aktuálnu situáciu, na vydané búracie povolenie.

Čo očakávate?

Komisia nie je exekutívny nástroj, je poradným orgánom zastupiteľstva. My môžeme upozorňovať a poukazovať na hodnoty, na ich ochranu či zachovanie a apelovať na zodpovednosť aktérov. A v tomto prípade si treba určite položiť otázku – čo Bratislava potrebuje, aké hodnoty stráca a aké získa? Očakávame otvorenie diskusie o tom, ako sa v Bratislave správame k historickým pamiatkam, ako pristupujeme k zachovávaniu hodnôt, čo vnímame, že je našou identitou, a čo nie. Dúfame, že sa konečne začne debata o tom, že z hľadiska kultúrno-spoločenských priestorov je hlavné mesto na kultúrnej periférii. Zbúraním Istropolisu tu už nezostane skoro nič. V Bratislave sa za posledné roky najmä búra, pokútne nám ubúda z kultúrnej infraštruktúry veľa priestorov. Spomeniem PKO, ale aj napríklad Amfiteáter, divadlo Astorka, Stoka, kiná...  

Zdroj: Marián Dekan

Pred pár dňami začali robotníci odstraňovať obkladový mramor z fasády.

O búraní Istropolisu sa hovorí dlho. Ako ste v minulosti bojovali za jeho zachovanie?

Naša komisia sa počas troch rokov svojho pôsobenia viackrát zaoberala Istropolisom, najmä však v roku 2020 pri predložení materiálu o zápise pamätihodností mesta. Už vtedy požiadala riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok, aby doplnil Istropolis do tohto zoznamu. Uznesenie o zápise Istropolisu medzi pamätihodnosti mesta odhlasovalo mestské zastupiteľstvo 25. 3. 2021.

Ako však vidieť, aj pamätihodnosť možno zbúrať...

Zápis do zoznamu pamätihodností mesta je to najvyššie možné ocenenie, čo samospráve umožňuje zákon. Od roku 2017, kedy Istropolis predali súkromnej spoločnosti, sa samospráve úplne zredukovali možnosti záchrany. Zapísať Istropolis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok môže len Pamiatkový úrad SR a takýto návrh bol podaný ešte v roku 2019. Pamiatkový úrad mal ako jediný reálnu a zákonnú možnosť zachrániť budovu, a preto sa treba pýtať najmä ich, prečo nekonali a nedali jasné stanovisko? Od roku 2019 bolo naozaj dosť času, aby obyvatelia dostali odpoveď od úradu, ktorý je zriadený štátom presne pre túto oblasť – chrániť pamiatky, hodnoty, históriu. Je to veľké sklamanie, ale nie je sa čo čudovať, v Bratislave sa to opakuje už roky.

Zdroj: Marián Dekan

​Dizajnový podhľad v interiéri pôvodnej budovy 

Istropolis desaťročia chátral, bez investícií do jeho prevádzky. Čo poviete na konštatovanie majiteľa, že technický stav objektu je vo veľmi zlom stave?

Pri zachovávaní pamiatok je zvyčajne irelevantné hodnotiť len to, či sú, alebo nie sú v dezolátnom stave, čím Istropolis určite nebol. Vysvetlím na príklade. Aj koncom 40. rokov 20. storočia sa uvažovalo o zbúraní vtedajších ruín Bratislavského hradu. Z dnešného pohľadu si nevieme predstaviť Bratislavu bez neho. Teraz sa asi už všetci zhodneme, že bolo lepším krokom hrad dostavať, zrekonštruovať a zachovať aj za cenu toho, že to stálo nemálo financií a že štát musí platiť jeho neziskovú a nerentabilnú prevádzku. Istropolis je synonymom modernej architektúry v Bratislave a jeho zbúranie bude znamenať ďalšiu stratu historickej pamäte, historických, umeleckých a architektonických hodnôt. A v neposlednom rade zbúranie budovy je tiež v rozpore s princípmi ekologickej udržateľnosti a opatreniami, ktoré je potrebné prijať v čase klimatickej krízy.

Zdroj: immocap.sk

V projekte Nový Istropolis plánuje investor obytné a administratívne budovy, kultúrno-spoločenské centrum aj kongresový hotel.

Na druhej strane, argumentom proti obnove budovy je aj jej energetická náročnosť. Je to slabý argument?

Pri zachovávaní pamiatok sa nedá argumentovať len rentabilnosťou či ekonomickou výhodnosťou. Na pamiatky sa treba pozerať najmä z hľadiska kultúrnej identity mesta či krajiny, historickej pamäte a hodnôt, ktoré predstavujú. Na celom svete vrátane Slovenska sú milióny pamiatok, o ktoré sa stará štát či mestá. Mnohé potrebujú neustálu starostlivosť, dotácie či rekonštrukcie. Je to normálne a každé spoločenstvo to robí, ak nechce stratiť svoju históriu.

Aké teda budú nasledujúce kroky vašej komisie?

V samotnej budove je množstvo zabudovaných artefaktov a umeleckých diel. Na najbližšom zasadnutí komisie chceme požiadať uznesením riaditeľku Galérie mesta Bratislavy, aby nadviazala kontakt s developerom a požiadala ho o spoluprácu pri zachovaní týchto diel. Nevieme, ako developer plánuje s nimi naložiť, ale vieme, že sú tam, že niektoré sú aj súčasťou stavby, stien a podobne. Treba k nim pristupovať citlivo a veríme, že sa ich podarí zachrániť všetky. Veríme, že umelecké diela, o ktoré nebude mať developer záujem, poskytne do depozitárov galérie mesta.    

(ac)

Páčil sa vám článok?