Zdroj: ms, archív T. H.
Zoologická záhrada Bratislava opäť otvára od utorka 4. januára svoje brány pre návštevníkov. Aký rok má za sebou a na aké zmeny a nové zvieratá sa môžete tešiť v roku 2022? Presťahuje sa už medveď do nového výbehu a prečo v nej dodnes nemáme slony? Rozprávali sme sa s Tomášom Hulíkom, ktorý je v súčasnosti poverený jej vedením. Široká verejnosť ho pozná aj ako známeho prírodovedca, filmára a fotografa.
Aký bol rok 2021 pre ZOO Bratislava? Počas pandémie ste boli aj zatvorení, prejavilo sa to nejako výrazne na vašom fungovaní? Ovplyvnili výpadky tržieb fungovanie ZOO či nebodaj starostlivosť o zvieratá?
Hneď na úvod veľmi pekná otázka. No myslím si, že celkom turbulentný a perný. Pustili sme sa s veľkou vervou do práce, aby sme sa v Bratislave pokúsili urobiť modernú ZOO a začali napĺňať hlavnú úlohu zoologickej záhrady – pomoc ohrozenej prírode a záchranu vzácnych a ohrozených druhov živočíchov. Čaká nás neuveriteľne veľa práce v nasledujúcich rokoch. Museli sme sa zmieriť s pandémiou a zatvorenou ZOO. Výpadky príjmov zo vstupného samozrejme cítime, ale našťastie to nemalo vplyv na starostlivosť o zvieratá, ktoré sú u nás na prvom mieste. Bohužiaľ výpadky tržieb môžu trochu pribrzdiť plány na rozvoj ZOO.
Počas uplynulého roka došlo v ZOO aj k ďalším výrazným udalostiam, uhynul napríklad jeden z jej symbolov, už 19- ročný tiger Achilles. Keď sa na to pozrieme opačne, s akými prírastkami rátate v budúcom roku? Mám na mysli najmä nákupy nových druhov a podobne…
Život a smrť, tak ako v bežnom živote je súčasťou aj života zvierat v zoologickej záhrade. Odchod tigra nás samozrejme veľmi mrzí, tak ako odchody iných zvierat, ale na druhej strane sme veľmi radi všetkým mláďatám, ktoré naši zverenci privedú na svet. Práve v tomto povianočnom období sa nám narodil adax či lama, očakávame mláďatá oryxov. A na čo sa môžeme tešiť? Túžobne očakávame, kedy budeme môcť uviesť do expozície urzony kanadské a obnoviť chov dikobrazov. Plánujeme rozširovať druhové zastúpenie bažantovitých vtákov. Tešíme sa z nádhernej morky lesklej, pôvodom z Mexika. V rámci pomoci slovenskej prírode, dúfam na jar, začíname s chovom sysľa pasienkového. Budeme mať novú voliéru pre bielu formu pávov. Pripravujeme nové chovné zariadenie pre mačku divú, v rámci budovanej expozície Karpatského lesa, kde by sme veľmi radi prezentovali u nás žijúce zvieratá, ktoré všetci poznáme, ale málokto sa s nimi stretol vo voľnej prírode. Čakáme na finalizáciu projektu novej voliéry pre ary zelené, ktoré chováme v zázemí ZOO. Začali sme dopĺňať africkú faunu, našou najvýznamnejšou akvizícou boli nádherné, ale veľmi plaché a na chov náročné antilopy kudu malé, ktoré návštevník môže nájsť v expozícii za nosorožcami. Tu plánujeme upraviť aj životný priestor pre moje veľmi obľúbené zvieratká – psíky ušaté. Vybudovali sme jazierko v expozícii pánd červených, kde návštevník má možnosť vzhliadnuť koi kaprov a reklamné nosiče sme nahradili storočnou olivou. Taktiež sa nám podarilo vybudovať retenčné nádrže, ktoré dokážu zachytiť 22 000 litrov dažďovej vody. Ostatné naše plány a túžby zatiaľ prezrádzať nebudem, boli by sme veľmi radi, aby boli prekvapením pre našich priaznivcov. Ale určite sa bude na čo tešiť.
Tomáš Hulík.
Budú v ZOO Bratislava niekedy aj slony alebo sa s nimi vôbec neráta? Prečo ich vlastne nemáme?
V ankete, na sociálnych sieťach nám vyšlo, že návštevníci ZOO by si veľmi želali slonov v bratislavskej ZOO, ale bohužiaľ výstavba moderného sloninca sa pohybuje od 10 000 000 eur vyššie... Podľa najnovších požiadaviek musí mať jeden slon 1000 metrov štvorcových vnútornej ubikácie, takže v tomto čase je výstavba sloninca nereálna, aj vďaka extrémne drahej prevádzke takejto expozície. Našou snahou je pripraviť pre našich zvieracích zverencov dôstojné a veľkorysé podmienky v rámci chovu a to by sme v súčasnosti asi nevedeli zabezpečiť. Ale na druhej strane chováme iné ikonické zviera Afriky a to dve samice nosorožcov tuponosých južných, ktoré sú podľa môjho názoru tak isto veľmi atraktívne pre návštevníka našej ZOO.
Staručký tiger Achilles už žije iba v spomienkach.
Práve jedným z pomerne nových prírastkov je samica nosorožca, dvojnásobná matka. Ako sa jej darí? Budeme mať niekedy aj mláďatá nosorožcov?
Nosorožcom sa u nás darí veľmi dobre. Majú jeden z veľkých a zatiaľ obstojných výbehov. Obidve naše zverenkyne sú staršie dámy, a tak sme zatiaľ neuvažovali nad reprodukciou a to z jedného jednoduchého dôvodu – potrebovali by sme dostavať a rozšíriť náš nosorožinec o výbeh pre samca, ktorý by sa mohol postarať o potomstvo. Ale dobrá správa je, že to máme v pláne a v prípade priaznivých finančných podmienok by to nemusela byť hudba ďalekej budúcnosti.
Samica nosorožca v ZOO Bratislava.
V našej ZOO je veľmi oceňovaný výbeh pre vlky. Keď sa vedľa neho prechádzate, máte naozaj pocit, že ste zahliadli vlka vo voľnej prírode. Nie vždy sa to však podarí. Existuje nejaký spôsob, metódy, miesto, kde máte šancu uvidieť vlka častejšie?
Áno, expozícia vlka dravého v Karpatskom lese je jedna z najlepších a najmodernejších, akú v ZOO máme. Bohužiaľ naši vlci sú seniori, a tak budeme v dohľadnej dobe hľadať nových zverencov. A možno sa potom dočkáme aj vĺčat.... A ako ich vzhliadnuť? O niečo ľahšie, hlavne v tomto zimnom období. Ale aj tu musíme rátať s nutnou dávkou trpezlivosti, pretože si naši vlci užívajú veľký priestor a potrebujú súkromie. Ale prezradím, že k záveru otváracích hodín ZOO, kedy je v tej časti najkrajšie svetlo, sú aktívne a zážitok z ich pozorovania v zapadajúcom slnku je úžasný.
Vyhliadka pri veľkom modernom výbehu pre vlky.
V ZOO Bratislava vidíme pomerne výrazný rozdiel medzi modernými a staršími výbehmi pre zvieratá. Najznámejším prípadom je zastaraný výbeh, v ktorom žije medveď hnedý Félix. Už sú však pomerne jasné plány pre jeho nový výbeh. Kedy sa doň presťahuje? Ako bude tento výbeh vyzerať a aký bude veľký? Kde bude situovaný? Môže si byť Félix istý, že sa ho dožije?
S naším nástupom začiatkom minulého roka intenzívne pracujeme na novom domove pre medveďa hnedého. V súčasnosti cizelujeme ešte projekt, ktorý onedlho pôjde na stavebné konanie a tak len dúfam, že všetko pôjde ako po masle a v dohľadnej dobe pristúpime k stavebným prácam. Pre novú expozíciu sme vybrali miesto hneď za rysmi ostrovidmi, a tak medveď hnedý sa bude môcť tešiť na viac než 3500 metrov štvorcových lesa, ktorý bude jeho novým domovom a zároveň novou dominantou expozície Karpatský les. V súčasnosti medveď žije, ako ste spomínali v nevyhovujúcom betónovom výbehu starom 60 rokov z čias, keď sa začala budovať ZOO. Má k dispozícii cca 350 metrov štvorcových. Takže dúfame, že nebude zľaknutý z nového rozsiahleho priestoru lesa a nestratí pôdu pod nohami a začne si ho užívať čím skôr.
Medveď Félix sa bude zo starého výbehu sťahovať do oveľa prirodzenejšieho prostredia.
Ktoré výbehy v ZOO Bratislava pokladáte ešte za zastarané a kedy a ako sa môžu nahradiť novými?
Ufff, taktiež veľmi dobrá otázka. Úprimne? V súčasnosti v ZOO nájdeme iba zopár expozícií, ktoré nie sú morálne a technicky zastarané. Investičný a morálny dlh bratislavskej zoo je extrémny. V spolupráci s bývalou pani riaditeľkou Júliou Hanuliakovou a našimi zamestnancami pripravujeme novú koncepciu ZOO, kde sa budeme snažiť o to, aby sme mohli v budúcich rokoch vybudovať ZOO patriacu do 21. storočia. A medzičasom sa budeme snažiť modernizovať a rekonštruovať expozície, ktoré v ZOO máme. Na druhej strane by sme veľmi radi zachovali niektoré expozície, ktoré určujú genius loci bratislavskej ZOO a vhodne ich implementovali do novej koncepcie.
Jednou z veľkých zmien uplynulého roka bolo zatvorenie dinoparku pre ekonomické spory. Čo je nového v spore s jeho prevádzkovateľmi? Mimochodom, modely pravekých zvierat sa stále nachádzajú v areáli alebo ich už odviezli?
Ja by som sa k tejto téme už veľmi nechcel vracať, bolo o nej popísané viac než dosť. Spor sa rieši súdnou cestou a osobne by som najradšej uzavrel túto traumatizujúcu kapitolu pre návštevníkov, ZOO ako aj prevádzkovateľa dinoparku čím skôr.
Dinopark minulý rok v ZOO skončil.
ZOO chce nahradiť dinopark inou atrakciou. Kedy sa tak stane a čo to bude?
Veľmi nerád niečo sľubujem, ale myslím si, že určite dinopark nahradíme podobne atraktívnou atrakciou, ktorá už je na papieri a momentálne nás čakajú rozpravy, ako náš zámer uchopiť, aby sa dokázal čo najskôr realizovať. Ja som si plne vedomý frustrácie našich návštevníkov, najmä tých najmenších, ale dúfam, že sa budeme mať na čo tešiť relatívne čoskoro.
Aké ďalšie veľké zmeny čakajú ZOO v budúcnosti?
Tak isto ako pri predchádzajúcej otázke, budem trochu zdržanlivý. Môžem však priaznivcov ZOO ubezpečiť, že vytrvalo pracujeme na nových expozíciách, na novom zázemí a infraštruktúre ZOO. Pre nás je teraz veľmi dôležité svedomito vypracovať novú koncepciu ZOO, teda víziu, akým smerom by sa mala ZOO uberať tak, aby sme začali míľovými krokmi dobiehať napríklad české zoologické záhrady, ktoré sú však veľmi ďaleko pred nami. Čo však môžem prezradiť, je, že v tomto roku sa púšťame do projektovej dokumentácie na expozíciu, na ktorú sa osobne veľmi teším. A mala by to byť Papilonia alebo motýlí dom, kde sa návštevníci budú mať možnosť zoznámiť a inšpirovať krásou tropických motýľov a pravdepodobne aj kolibríkov v priamom bezprostrednom kontakte. Takže dúfam, že to bude pre nás všetkých fascinujúci zážitok. Taktiež začíname pracovať na sladkovodných veľkorozmerných akváriách tak, aby sme umožnili návštevníkom zážitok z pozorovania našich rýb, ktoré žijú v rieke Dunaj či Morava. Osobne by som bol veľmi rád, keby sa do Bratislavy vrátila aj vyza veľká. Tieto úchvatné zvieratá vymizli z vôd Dunaja v Bratislave v rokoch 1925-26. Na Slovensku bola poslednýkrát pozorovaná vyza v roku 1956. Veľmi radi by sme pri tejto expozícii apelovali na nás všetkých, aby sme sa viac venovali nášmu životnému prostrediu a aby sme sa zamysleli nad tým, ako meníme prírodu. Ako vôbec môžeme dopustiť, že človek ja hlavným problémom šiesteho masívneho hynutia organizmov na našej planéte...
Takmer každý návštevník ZOO si počas pobytu v nej zvykne kúpiť aj niečo v tunajších bufetoch. Zaujímavosťou však je, že tieto prevádzky fungujú dosť nezávisle od ZOO, a tak sa môže stať, že aj počas otvorenej záhrady sú zatvorené, ak je to pre ich majiteľov výhodné. Plánuje sa nejaká zmena, aby návštevník mohol vždy rátať s nejakým otvoreným bufetom?
Samozrejme. Sme v štádiu vypísania verejnej obchodnej súťaže na prevádzku bufetov v ZOO Bratislava. Tak sa modlíme, že všetko sa podarí a s novou sezónou sa konečne v ZOO začne rozvíjať aj gastro zážitok. Spolu s architektami finišujeme s novým bufetom pri nosorožcoch, ale aj novými toaletami a zooshopom pri vchode/východe zo ZOO. Snažíme sa vytvoriť dlhodobú gastronomickú koncepciu v ZOO tak, aby sme si každý našli niečo pod zub a boli najmä ekologickí a preferovali lokálne produkty a zážitkovú gastronómiu zo sveta.
Vy ste vedením ZOO poverený dočasne, pri pani riaditeľke Hanuliakovej došlo k zaujímavej situácii. Funkcie sa vzdala z formálnych dôvodov, keďže získala občianstvo USA, o to slovenské podľa zákona prišla a nemohla funkciu vykonávať. Ste v kontakte? Neviete, či sa chystá vrátiť alebo je to pre ňu už uzavretá kapitola?
Samozrejme, v súčasnosti sme vo veľmi intenzívnom kontakte, keďže pani Júlia Hanuliaková pracuje ako projektová manažérka pre ZOO na bratislavskom magistráte, kde spolu riešime práve budúce smerovanie našej ZOO.
Júlia Hanuliaková.
Hoci ZOO nesporne vykonávajú mnoho prospešných aktivít, časť ľudí k nim pociťuje odpor. Hovoria o väznení zvierat a podobne. Aké máte pre nich argumenty, že prevádzka ZOO je správna vec?
Určite. Aj mňa prekvapilo, ako ľudia vnímajú ZOO. V tomto ohľade sú spomínané české zoologické záhrady omnoho ďalej. Venujú sa množstvu projektov ochrany a záchrany divokej prírody a ľudia to vnímajú veľmi pozitívne. My sa musíme zbaviť stigmy, kde je ZOO zakorenená ako organizácia, ktorá vystavuje zvieratá. Tento fakt však už dávno nie je pravda. ZOO by sme mali začať vnímať ako Noemovu archu. Ako organizáciu, ktorá sa veľmi aktívne podieľa na záchrane a ochrane prírody. Častokrát je ZOO poslednou nádejou pre ohrozené druhy fauny, ktorej sme vo svojej domovine zabrali a zničili životný priestor. A netýka sa to iba exotických destinácií! Pozrime sa na naše obrovské lány polí, kde pestujeme iba jednu plodinu zasypanú enormným množstvom chémie. Všetky remízky vetrolamy vyrúbané a zlikvidované. Kedy ste naposledy videli jarabicu, prepelicu, zajaca, králika či chrčka? Pozrime sa na naše lesy. Veď nestíhame bežať popri nich, ako sa intenzívnym tempom rúbu. V roku 1996 som mal tento pocit na Borneu a vôbec som nečakal, že sa raz stretnem s tým aj u nás. Bohužiaľ, aj naša príroda potrebuje ohromnú pomoc, aj keď by som bol veľmi nerád, aby sme niektoré naše pôvodné druhy živočíchov či rastlinstva mohli vidieť už iba v zoologických či botanických záhradách. Obávam sa, že sa tak stane a tak zoologické záhrady budú naozaj ako tá Noemova archa... A potom budeme za enormných finančných nákladov prinavracať, kedysi bežné druhy do prírody, ktorú však budeme musieť najprv obnoviť a revitalizovať...
Tomáš Hulík pri nakrúcaní filmu Hulík a jeho bobry (2003).
Vy ste prírodovedec, filmár, veľkú časť profesionálneho života ste prežili v horách či dokonca na zahraničných expedíciách. Ako šéf ZOO ste zrejme nútený prežiť väčšinu roka v Bratislave. Netúžite po zmene?
Myslíte? Vrátil som sa z nádhernej cesty do španielskej Andalúzie, kde som mal úchvatnú možnosť pozorovať a fotografovať jedno z najvzácnejších zvierat na našej planéte - rysa iberského. Za chvíľu odchádzam do bulharských Východných Rodop za vlkmi, šakalmi, supmi a orlami skalnými. Ale najmä sa pozrieť na našu zubricu, ako sa jej darí po vypustení vo voľnej prírode. Áno, máte pravdu, minulý rok som z veľkej časti prežil v ZOO, ale táto práca ma paradoxne neuveriteľne baví a napĺňa. Je tomu rok a pár dní, čo som sväto-sväte tvrdil, že sa nikdy nezamestnám a prišla zmena... (smiech). Tak len dúfam, že nielen mne ten entuziazmus v ZOO vydrží a spolu s našimi zamestnancami, magistrátom a pánom primátorom Matúšom Vallom sa nám podarí aj správne nasmerovať našu zoologickú záhradu tak, aby sa k nám návštevník veľmi rád vracal s pocitom intenzívneho zážitku stretu s divokou a ohrozenou prírodou, aby sa začal viac zaujímať o prírodu, ale aj nastavajúcu hrozbu klimatickej zmeny a krízy.
(ms)