ROZHOVOR Ako vyzerali silvestrovské oslavy v starej Bratislave? Prezradila nám to etnologička Katarína Nádaská

31.12.2021
0
Stará Bratislava

Zdroj: BKIS

Páčil sa vám článok?

Príchod nového roka patrí medzi udalosti, ktoré už od nepamäti oslavujú ľudia na celom svete. Ako tieto oslavy prebiehali v starej Bratislave, teda Prešporku? Prezradila nám to historička a etnologička Katarína Nádaská.

Vieme povedať, od kedy sa začal oslavovať príchod Nového roka?

V predkresťanskom období sa oslavoval Nový rok 1. marca, po prijatí juliánskeho kalendára (zaviedol ho v roku 46 pred Kristom Gaius Iulius Caesar - pozn. red.) sa slávi Nový rok v januári. Neskôr po zavedení gregoriánskeho kalendára sa slávenie Nového roka posunulo na 1. január (gregoriánsky kalendár je kalendár nazvaný podľa rímskeho pápeža Gregora XIII., ktorý bol prijatý v roku 1582. Jeho cieľom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku - pozn. red.) .

Ako vyzerali oslavy v Prešporku?

Dopoludnia sa mládež chodila sánkovať do mestských lesov, ľudia, ale najmä zaľúbenci chodievali v prípade tuhých zím po zamrznutom Dunaji na korčuliach smerom k dnešným hraniciam s Rakúskom, kde stál v minulosti vychýrený hostinec Kristofek, v ktorom ponúkali návštevníkom varené víno a pečenú rybu, silvestrovský punč či bratislavský grog. Sánkovanie a korčuľovanie prebiehalo aj na Železnej studničke, kde stál dnes už nejestvujúci kúpeľný hotel s nádhernou tanečnou dvoranou, ktorá sa neskôr využívala aj na oslavy Silvestra. Korčuľovalo sa na zamrznutom jazere, pričom čašníci nosili zabávajúcim sa ľuďom horúci bratislavský wärmlich (horúci alkoholický nápoj zložený z punču a pálenky).

Podvečer sa konali slávnostné omše vo všetkých kostoloch v Prešporku. Správcovia jednotlivých farností informovali svojich farníkov o hospodárení s cirkevnými financiami, ale i rekapitulovali údaje z cirkevnej matriky za uplynulý rok.

Samotné oslavy boli podobné ako dnes?

Večer bola slávnostná večera s oblátkami a aspoň dvojchodovým menu, pričom sa jedlo najmä bravčové mäso. Večera sa zapíjala vínom z mestských pivníc. Po večeri prichádzali do meštianskych domov priatelia, aby tu spoločne oslávili príchod Nového roka. Usporadúvali sa domáce koncerty, najímali sa hudobníci na domáci tanec, ktorý vyhovoval všetkým bohatým mešťanom či šľachte, ktorá obývala mestské paláce. Starší páni hrali vo fajčiarskych salónikoch karty, fajčili voňavé cigary či fajky, dámy zase diskutovali o novinkách z mesta i zo sveta módy, ochutnávali zákusky domácej panej a popíjali rozóliš, až kým hodiny v meste neodbili polnoc. Ozvali sa výstrely z mestského dela a ľudia si gratulovali k Novému roku.

Mali Prešporčania obľúbené podniky, do ktorých vtedy chodili?

Začiatkom 20. storočia sa už o slovo hlásili silvestrovské oslavy v bratislavských hoteloch – hotel Deák (už neexistuje) mal vychýrenú tanečnú dvoranu, rovnako tak hostinec U zeleného stromu či U zlatej husi, U zlatej merice, U červeného vola. Všade tu sa schádzali na Silvestra nielen štamgasti, ale začiatkom 20. storočia aj ľudia, ktorí sa chceli zabaviť v spoločnosti, najmä pri tanci. Počas I. ČSR sa Silvester oslavoval v mestských kaviarňach, v Redute, v baroch, z ktorých najpopulárnejší bol Jalta bar v centre mesta, ale to sme už v období druhej polovice 20. storočia. Vtedy bol vychýreným miestom na silvestrovské oslavy aj hotel Devín pri Dunaji a Rybársky cech, kde sa dalo hodovať na výbornej kuchyni zloženej najmä z rýb a pri čaši dobrého vínka vítať Nový rok. Vychytenými podnikmi na silvestrovské zábavy bola aj Štefánka a Luxorka. V období normalizácie Bratislavčania chodievali buď na chaty mimo mesta, kde sa oslavovalo, alebo pozerali v pohodlí domova silvestrovské programy v TV. V 80-tych rokoch 20. storočia v Bratislave najmä mládež trávila Silvestre v legendárnom V- klube. Chodievalo sa oslavovať aj do Františkánov alebo do Slovenskej pivnice. V 90. rokoch 20. storočia sú pamätné oslavy výročia vzniku samostatnej republiky z Námestia SNP. Zhruba od roku 1999 organizuje mesto Bratislava pravidelne silvestrovské oslavy v uliciach mesta s polnočným ohňostrojom nad riekou Dunaj.

Ešte sa vráťme k silvestrovskému jedálničku. Ako vyzeral?

Silvestrovská večera bola hojnejšia, jedla sa silvestrovská kapustnica s mäsom, pečené bravčové mäso, hovädzie roštenky, plnené vajcia a pod. Na Silvestra sa nejedlo vtáctvo, aby neuletelo šťastie. 

Na prípitok sa používalo aj v dávnejšej minulosti šumivé víno?

Áno pripíjalo sa šumivým sektom, ktorý sa vyrábal v minulosti priamo v Bratislave. Na polnočný prípitok sa používal sekt od Huberta alebo od Palugyaya. 

Zdroj: TASR

Katarína Nádaská. 

Aké tradície sa ešte viažu k Silvestru v Prešporku? 

Napríklad legenda o otáčajúcom sa rytierovi, ochrancovi práv mesta. Sochu na fontáne na Hlav­nom námestí mnohí Bratislavčania nazývajú Rolandom. V skutočnosti je socha portrétom Maximiliána II., cisára, ktorý dal fontánu v roku 1572 postaviť.

Tradičného ochrancu výsad stredovekých miest a pa­tróna mestských privilégií prijali starí Prešporčania natoľko, že o jeho zázračnej schopnosti vymysleli hneď niekoľko legiend. Vraví sa, že socha rytiera na vrchole piliera sa dokáže otočiť okolo svojej osi. Stáva sa to však len jedenkrát do roka. Tento pozoruhodný úkaz môžu vidieť iba niektorí. Jedna verzia legendy hovorí, že vidieť ho točiť sa môžu len panny. Ak ho skutočne uvidia otočiť sa, do roka sa vydajú.

Druhá – historickejšia verzia tvrdí, že rytier Roland sa otočí, aby vzdal hold radným pánom, ktorí v minulosti zahynuli pri obrane mesta.

Svojím mečom pritom pozdraví každú zo štyroch svetových strán, aby tak požehnal mestu, ktoré ochraňuje.

Aké zvyky sa viažu na Nový rok, teda prvý deň nového roka?

Silvester nepatril k preferovaným sviatkom židovskej komunity, ktorej sviatky vychádzali najmä z religiózneho kalendára a príbehov Starého Zákona. Na Nový rok sa všetci ľudia snažili byť jeden k druhému milý a láskavý pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Ženy vykonávali len drobné práce, aby neboli počas roka lenivé, nemalo sa chodiť naboso, aby nechýbali topánky. Nejedlo sa mäso z hydiny, ani zajac, naopak na tanieroch bola bravčovina, ktorá bola považovaná za mäso hojnosti. Počas dňa sa ľudia spolu modlili, čítali si, hrali na hudobných nástrojoch, smiali sa, žartovali skrátka robili všetko pozitívne, aby sa v takom duchu niesol celý rok. Samozrejme nechýbali novoročné vinše. Vinšovalo sa už od rána, do domácnosti vždy prichádzal prvý muž. Návštevy sa dlho neohriali, pretože sa patrilo vinšovať celej rodine, známym. Po obede prišla pozvaná návšteva na kávu, čaj, novoročný prípitok. Opäť sa stretla rodina, priatelia a posedeli spolu v družnej debate, aby tomu tak bolo i v novom roku.

(ms) 

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie