Zdroj: koláž abn - FB M.S. a archív L.Š.
O poštových doručovateľoch sa trochu nadnesene dá povedať, že práve oni sú tí, čo nosia ľuďom darčeky. Veľa ľudí si ich totiž objednáva cez internet a necháva posielať domov. Služby Slovenskej pošty vo veľkom využívajú aj deti, ktoré píšu Ježiškovi listy a pohľadnice. Preto sme si na záver nášho projektu vianočných rozhovorov vybrali za respondentov dvoch bratislavských poštárov...
Prvým je Ladislav Šipoš, vedúci pobočky Pošta Bratislava 59, ktorý aj v tomto roku vyhral v kategórii Zamestnanec roka Slovenskej pošty a druhým Miroslav Szabó - pracovník Slovenskej pošty Bratislava 3 na Tomášikovej ulici, ktorý sa popri práci venuje ako tréner mladým futbalistom v neďalekom klube NMŠK, za ktorý ešte stále aj aktívne hráva.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Ladislav: Ako dieťa som sa venoval rôznym činnostiam, nakoľko som vyrastal aj v mestskom prostredí aj na dedine. Vždy ma fascinovali vlaky, ale od malička som rád trávil čas aj v prírode. Moje budúce povolanie sa vyprofilovalo až po príchode na strednú školu, ktorou bolo Spojárske učilište v Bratislave.
Miroslav: Asi všetkým možným od smetiara až po kozmonauta.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
Ladislav: Na základe vzdelania už počas školy formou odbornej praxe a následne už na plný úväzok ako zamestnanec Pošty Bratislava 1
Miroslav: Zhruba pred dvomi rokmi, keď som sa išiel na poštu z čista jasna popýtať na pracovné možnosti.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Ladislav: Prínos pre spoločnosť je v tom, že občas doručíte dobrú správu, na ktorú človek dlho čaká. Občas doručením balíku odovzdáte darček z lásky, ktorý by sa inak k adresátovi nedostal. Doručovateľ je častokrát jediný človek, s ktorým sa osamelí seniori stretávajú, keď túžobne očakávajú dôchodok alebo pohľadnicu od vnukov...zánik môjho povolania si nedokážem predstaviť.
Miroslav: Najväčší prínos vidím v komunikácii medzi ľuďmi. Tiež si neviem zánik poštárskeho povolania ani predstaviť.
Čo vám vie urobiť v práci alebo v súvislosti s ňou najväčšiu radosť?
Ladislav: Spokojní zamestnanci a klienti. Dobrý kolektív a radosť z dobre odvedenej práce.
Miroslav: Ak sú ľudia spokojní s našimi službami.
Koho považujete za najdôležitejšieho človeka vášho života a prečo?
Ladislav: Určite ako každý milujúci otec svojho syna.
Miroslav: Sú dvaja - otec a mama. Bez nich by som nebol.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Ladislav: Srí Lanka bola mojim cestovateľským snom, ktorý sa mi podarilo splniť. Toto miesto ma očarilo svojou prírodou a príjemnou mentalitou domácich.
Miroslav: Praha a jej historické pamiatky.
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Ladislav: Ako každé sviatky, pošta nespí a prevádzka musí byť zabezpečená. Takže pár vianočných dní strávim aj v spoločnosti kolegov. Advent u mňa doma začína vôňou vanilkových rohlíčkov, ktoré s radosťou pečiem a obdarúvam nimi svojich blízkych.
Miroslav: Asi najviac vďaka tomu, že o ňom a Vianociach všetci ľudia okolo nás hovoria. Cez sviatky nerobíme.
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Ladislav: Teším sa na kopu dobrôt na stole a pokoj v duši. Syn je už starší, takže na Ježiška sa už nespoliehame, ale na spoločne strávené chvíle sa tešíme obaja.
Miroslav: No to veru neviem. Vlastnú rodinu s deťmi ešte nemám.
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Ladislav: Sviatky by neboli kompletné bez mojej rodiny a priateľov a, samozrejme, majonézového šalátu.
Miroslav: Snažím sa byť so svojimi najbližšími a na stole nesmie chýbať med, oblátky, kapustnica, ryba a šalát.
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Ladislav: Najväčším darom, ktorý chcem každý rok pod stromček, je zdravie pre mňa a mojich blízkych. Zatiaľ ho tam, chvalabohu, pravidelne nachádzam.
Miroslav: Každý darček je výnimočný a nezabudnuteľný.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Ladislav: Aby sa všetky želania na svete mohli splniť všetkým ľudom, ktorí si to zaslúžia.
Miroslav: Hlavne zdravie, ale aj to, aby ľudia v živote chceli byť skôr šťastní než úspešní.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Ladislav: Tri oriešky pre Popolušku mi vždy pripomenú vianočnú atmosféru môjho detstva.
Miroslav: Nemám také, snažím sa aj na Vianoce radšej si zašportovať než sedieť doma pre televízorom.
Mirko (v hornom rade prvý zľava) si aj na Štedrý večer bol zahrať hokejbal s kamarátmi z Tehelného poľa...
(ars)