Zdroj: Archív NOTA BENE/Vlado Šimíček
So spoluzakladateľkou Nota Bene a zároveň zástupkyňou OZ Proti prúdu Sandrou Pazman Tordovou sme sa rozprávali o tom, že Nota Bene nie je len časopis, ale ľuďom v núdzi pomáha aj pri oddlžovaní či hľadaní vhodného bývania. Ich združenie nedávno prišlo s programom Bývanie NOTA BENE, kde sa im snažia sprostredkovať bývanie s dostupným nájmom. Ako napĺňanie programu napreduje a ako sa predajcom v novom domove zmenil život si prečítajte v rozhovore.
Nedávno ste vyhlásili výzvu, aby ľudia ponúkli prenájom svojho bytu človeku bez domova. Koľko takýchto majiteľov bytov sa zatiaľ prihlásilo?
Ľudia sa ozývajú a sme im za to veľmi vďační. Od spustenia kampane začiatkom decembra sa nám ozvali siedmi ľudia s ponukou bytu za znížený nájom, momentálne sme v jednaní s piatimi z nich. Takže je šanca, že domov získajú ďalší piati ľudia bez domova. Náš cieľ je výhľadovo zohnať ďalších 10 bytov, kde nájdu svoj domov jednotlivci bez domova, páry alebo rodiny bez domova. V byte im poskytuje podporu tím skúsených sociálnych pracovníkov a psychologička. Pri práci vychádzame z princípov housing first (bývanie ako prvé), ktoré sa vo svete ukázali ako najefektívnejšia metóda ukončovania bezdomovectva. O byty sa stará ďalší tím našich pracovníkov v rámci Sociálnej nájomnej agentúry. Tá sprostredkováva byty, poskytuje právny servis pri uzatvorení nájomných zmlúv a uľahčuje komunikáciu medzi klientmi a majiteľmi bytov, s ktorými je v pravidelnom kontakte. Byty pochádzajú od súkromných prenajímateľov alebo ich prenajíma mesto Bratislava.
V našom programe Bývanie NOTA BENE sme za päť rokov pracovali v prenajatých bytoch s 25 ľuďmi bez domova, z toho 90 % si bývanie udržalo. V súčasnosti spolupracujeme s ôsmimi majiteľmi súkromných bytov, ktorí prenajímajú byt za znížený nájom predajcom NOTA BENE.
Akí ľudia sa rozhodli prenajať svoje byty?
Sú to úplne bežní ľudia, ktorí majú byt po babke, nechcú s nim mať starosti a teší ich, že poslúži na dobrý účel. Prípadne mali svoj byt ešte za slobodna, byt aktuálne nepotrebujú, čakajú kým deti dorastú, a nie sú odkazaní na príjem z jeho prenájmu. Sú aj takí, ktorí sa rozhodli kúpiť byt ako investíciu do budúcna, a chcú ho na dlhé roky prenajať ľuďom bez domova.
Práve dlhodobosť je pre ľudí bez domova dôležitá. Dočasné riešenia vo forme ubytovania na rok, dva im síce aktuálne pomôžu, ale ich problém nevyriešia. Len sa ich bezdomovectvo dočasne presunie na iné miesto.
Až v trvalom bývaní za dostupnú cenu môžu svoje bezdomovectvo naozaj ukončiť. Keďže mestské nájomné byty chýbajú, ich funkciu v našom projekte spĺňajú aj byty od súkromných ľudí. Keď majiteľ byt potrebuje pre seba či rodinu, cieľ je, aby nájomníci plynule prešli do iného bytu. Preto sa s majiteľmi snažíme o čo najdlhší nájom - zmluvy uzatvárame minimálne na rok/dva s potenciálom na prenájom na päť a viac rokov.
Povedzte mi konkrétny príbeh majiteľa takéhoto bytu. ..
Pre mňa bol obzvlášť silný príbeh dvoch manželov, ktorí prišli za nami s tým, že chcú našim predajcom prenajať byt za náklady. Dovtedy podporovali ľudí v núdzi finančne a v NOTA BENE si prečítali, že najväčšia pomoc pre ľudí bez domova je, keď majú šancu získať domov v prenajatom byte. Prišlo mi to ako zjavenie, keď som počúvala týchto dvoch ušľachtilých a krásnych ľudí, až som sa musela štípať, či sa mi to nesníva. Domov v ich byte našiel párik predajcov, dôchodcov, ktorí boli dovtedy na ulici a prespávali v nocľahárni. Žijú tam už tretí rok a môžem povedať, že tá spolupráca funguje k spokojnosti všetkých zúčastnených.
Ďalší krásny príbeh bol od panej, ktorá zavolala našej kolegyni vo večerných hodinách. Kolegyňa unavená po ťažkom dni zvažovala, či zdvihne telefón. Našťastie zdvihla. Na linke bola pani, ktorá jej povedala, že sa už dávnejšie sa rozhodla, že kúpi byt a prenajme ho predajcom NOTA BENE. A že sa nám ozve, keď bude mať v ruke kľúče od bytu. A že teraz ich práve drží v ruke, tak nám volá. Kolegyňa nás obvolala a všetci sme mali slzy v očiach. O pár dní v tomto jej byte bude sláviť prvé Vianoce ďalší manželský pár, ktorý bol dlhé roky bez domova.
Ako sa zmenil život predajcom po presťahovaní do ich nového domova?
Pár predajcov, ktorí žijú v jednom z prenajatých bytov (konkrétne v byte od manželov, ktorých spomínam v predošlej otázke), malo ťažký osud - keď prišli o bývanie odišli do zahraničia za prácou, kde sa dostali do rúk podvodníkom. Keď sa vrátili, žili na ulici, prespávali v nocľahárni. Zažili, aké to je mať omrzliny, keď boli chorí, nemali kde vyležať chorobu. Začali predávať NOTA BENE a keď sa naskytla šanca bývať v prenajatom byte, absolútne im to zmenilo život. Pani išla na dlhoodkladanú operáciu, zrazu mala priestor venovať sa zdraviu a riešiť aj iné veci ako základné prežitie. Tým, že získali bezpečné miesto, podstatne sa im znížil stres, takže sa jej upravil krvný tlak a môže brať menej liekov. Obnovili kontakty aj so synom, už ho majú kde pozvať.
Jej manžel si napriek dôchodkovému veku našiel prácu a vrátil sa k svojim starým záľubám - zaobstaral si akvárium. So sociálnou pracovníčkou Barborou, ktorá im poskytuje podporu v bývaní, súperia o to, kto má krajšie akvárko.
Tieto zmeny k lepšiemu platia nielen v ich prípade, ale aj vo všeobecnosti - výskumy ukázali, že bývanie zlepšuje zdravie. O polovicu znižuje návštevy pohotovosti, viac ako trojnasobne riziko hospitalizácie. Ľudia sa môžu upokojiť a začať riešiť problémy, na ktoré v boji o prežitie nebol čas.
Koľko percent predajcov Nota Bene býva vo svojom byte, ktorý si vedia sami, bez vašej pomoci platiť ako nájomcovia?
Prenájom bytu si aj s pomocou predaja NOTA BENE dokáže zaplatiť asi tretina zo 140 predajcov v Bratislave. Mnohí bojujú s tým, že je to pre nich na hrane a často sa stáva, že o prenájom prídu, lebo nedokážu zaplatiť komerčný nájom. Deje sa to napriek ich obrovskej snahe. Pre mňa je smutné byť svedkom toho ako človek, ktorý je na invalidnom dôchodku, stojí vonku s časopisom či sneží alebo prší alebo bez ohľadu na svoj zdravotný stav, lebo si musí zaplatiť prenájom za 400 eur. Nemá istotu, že sa mu to aj tento mesiac podarí, je to obrovský stres. Sme si vedomí, že to pre mnohých nie je dlhodobo udržateľné. Preto sme začali s programom Bývanie NOTA BENE, kde sa im snažíme sprostredkovať bývanie s dostupným nájmom. Nahrádzame zatiaľ systémový nedostatok mestských nájomných bytov a zle dostupný príspevok na bývanie. Verím, že sa aj na Slovensku dostaneme k tomu, že nastanú systémové zmeny, aby sme ako spoločnosť pomohli ľuďom v kríze, tak ako je to potrebné.
Koľko je to v porovnaní s ubytovňami? (aký je tam cenový rozdiel, aj koľko percent predajcov býva v ubytovniach).
Naši predajcovia dlhé roky žijú v každodennom strese, že prídu o strechu nad hlavou. Je to niečo na čo myslia každý deň. Pre bežných ľudí je ťažko predstaviteľné, že tak zásadnú životnú vec, ako to, že či máte dnes kde prespať, by ste museli riešiť každý deň. Je to stres, ktorý zasahuje všetky oblasti vášho života.
Aj ubytovne si často dokážu z predaja časopisu platiť nie naraz, ale platia denne. Ubytovne stoja od 160 do 300 eur za mesiac. Za tú sumu si zaplatia len posteľ na zdieľanej izbe. To znamená, že ste na izbe s ďalším cudzím človekom a záchod a kúpeľňu zdieľate s desiatkami iných ľudí. Tie drahšie znamená, že majú izbu sami.
Aká je situácia s ubytovňami v Bratislave. Je ich dostatok?
V Bratislave je akútny nedostatok útulkov, ale aj mestských nájomných bytov. Náhradou za ne sa im stali robotnícke ubytovne. Keďže ľudí v núdzi je priveľa, ani kapacita ubytovní nestačí - dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Je problém nájsť v ubytovniach voľné miesto a sú drahé. Dokážu zdražieť z mesiaca na mesiac aj o 50 a viac eur. V ubytovniach zažívajú ľudia bez domova zimu, hluk, násilie, obávajú sa o svoju bezpečnosť. Klienti často spomínajú, že si musia dať štuple do uší, aby sa ráno vyspali do práce.
Ten nedostatok ubytovní z môjho pohľadu najlepšie ilustruje jedna príhoda. Náš klient stratil bývanie, hrozilo, že v ten deň skončí na ulici. Naša sociálna pracovníčka s ním prešla niekoľko ubytovní. Jediné voľné miesto bolo v ubytovni, kde ponúkali izbu, ktorá vyzerala ako menšia telocvičňa a žilo v nej dvanásť ľudí. Na stenách boli krvavé škvrny od ploštíc. Klient bol zúfalý. To skutočné dno bolo, že sociálna pracovníčka musela s obrovskou námahou presvedčiť prevádzkarku, aby klienta vôbec vzala. Ten pocit, že musela bojovať za to, aby mohol žiť na takom hroznom mieste, bol pre ňu samu devastačný.
Je dobré ponúknuť človeku bez domova hneď byt? Nemalo by bývanie prejsť určitými krokmi? Najskôr nocľaháreň, potom ubytovňa a až potom vlastný byt?
Výskumy a prax vo svete ukázali, že tradičný systém riešenia bezdomovectva, podľa ktorého sa človek musí vyšplhať po rebríčku cez nocľahárne a ubytovne, cez tréningové krátkodobé byty jednoducho nefunguje. Týmto spôsobom sa bezdomovectva dokáže zbaviť nanajvýš 20-30 percent ľudí. Housing first (Bývanie ako prvé) vzniklo v 90. rokoch ako odpoveď na zlyhanie tohto tradičného prístupu. Zistilo sa, že keď ľudia získali najprv nájomný byt a náležitú podporu k tomu, bývanie si udržalo 80 až 90 percent z nich. Prístup vymyslel psychiater Sam Tsemberis v New Yorku, ktorý pracoval s klientami bez domova s duševným ochorením a závislosťou. Trápilo ho, že keď klientom pomohol, po čase znova skončili na ulici a točili sa v kruhu. Pozorne počúval svojich klientov, čo je ich najväčšia potreba - dôstojné samostatné bývanie. Zistil, že tento prístup im pomohol dostať sa z bezdomovectva. Teda sa ukázal ako efektívny práve u tých ľudí, ktorí trpeli závislosťou a duševnými problémami, u ktorých by to mnohí ľudia možno nečakali.
Predstava, že človek sa musí vyšplhať po rebríčku až ku komerčnému nájmu, je nereálna. Okrem iného aj preto, že ľudia v slabej sociálnej situácii si komerčný nájom nikdy nebudú môcť dovoliť. Nehovoriac o tom, že zotrvávanie v nocľahárňach, útulkoch a ubytovniach predsa nijako ľudí nepripraví na bežné nájomné bývanie. Koncept housing first hovorí o tom, že ľudia bez domova získajú šancu bývať v nájomnom byte, ktorý má bežnú nájomnú zmluvu, ale platia taký nájom, aby si ho mohli dovoliť. Samozrejme, je fakt, že človek, ktorý bol dlhé roky bez domova, si musí zvyknúť na novú situáciu. Preto ho sprevádza sociálny pracovník, aby ho podporoval a pomohol mu udržať si bývanie.
Smutnou realitou je, že na Slovensku sa väčšina ľudí bez domova bývania nedožije. Podľa štatistík sa ľudia bez domova dožívajú priemerne len 49 rokov. To je jednoducho neakceptovateľné a nemali by sme to dopustiť.
Ľudia svoje byty často prenajímajú, aby na nich aj niečo zarobili. Prečo by ho mali prenajať za nižšiu sumu? Nerozmýšľali ste ponúknuť týmto potenciálnym prenajímateľom niečo za to, že ponúkajú svoj byt na prenájom ľuďom bez domova?
Samozrejme, nie každý si môže dovoliť prísť o príjem z prenájmu bytu. Preto sme veľmi vďační tým, ktorí tak urobia. Viacerých majiteľov motivuje fakt, že môžu človeku bez domova zásadne zmeniť život. Pomôcť mu úplne najviac, ako sa len dá - dať mu šancu vytvoriť si domov.
V spolupráci s našou organizáciou je tu aj praktická výhoda - servis, ktorý im poskytujeme. Môžu sa na nás obrátiť a pomôžeme im s prenájmom, nastavením zmluvných podmienok, komunikujeme s nimi priebežne a snažíme sa riešiť vzniknuté problémy. Majiteľ si môže byť istý, že získal spoľahlivého partnera v podobe našej organizácie a ešte aj niekomu pomáha.
Tiež niektorí nechcú mať zbytočné starosti s nájomníkmi. Opäť je výhoda mať partnera organizáciu, ktorá má rovnaký cieľ ako on - dlhodobý a čo najviac spokojný prenájom, ktorý vydrží.
Čo ak sa obávajú, že ich byt zničia?
Prenajímateľ ani pri bežnom podnájme nikdy nemá istotu, či sa tam neobjaví problém s nájomníkom, ktorý prestane platiť alebo s ním bude mať iné problémy. Pri nás má istotu, že s klientom pracujeme a podporujeme ho. Keď vznikne problém, môže sa na nás obrátiť a situáciu spolu s klientom riešime.
Priamo v bývaní nájomníkom pomáha tím sociálnych pracovníkov, aby si klienti bývanie udržali - aby dokázali splniť tri základné podmienky housing first - včas platili nájom, zvládli starostlivosť o byt a boli dobrými susedmi - t.j. dodržali podmienky nájomnej zmluvy.
Prenajímateľ sa môže rozhodnúť pre dve cesty - buď byt prenajme organizácii, ktorá prevezme starostlivosť o byt. Alebo priamo na klienta, kde kontrola stavu bytu ostáva na majiteľovi. Máme skúsenosť s obomi prístupmi. Za tých 5 rokov práce v prenajatých bytoch sme nezažili situáciu, v ktorej by došlo k zničeniu a ohrozeniu bytu.
Aký je najväčší problém bezdomovectva na Slovensku?
Aby sme ukončili bezdomovectvo, potrebujeme cenovo dostupné nájomné byty, príspevok na bývanie a k tomu pomoc sociálnych pracovníkov. Je to základný trojuholník, sú to štandardné kľúčové nástroje, ktoré používajú v iných krajinách. Mali by sme urýchlene dostavať verejné nájomné byty (mestské či štátne) a zvýšiť príspevok na bývanie a zdostupniť ho pre tých, ktorí ho potrebujú. Nehovorím len o skupine ľudí bez domova, ale o širokej skupine ľudí, ktorí ho potrebujú - mladé rodiny, študenti, seniori, ľudia so zdravotnými handycapmi atď…
Príspevok na bývanie je rýchla a efektívna pomoc, ako už dnes zdostupniť bývanie bez toho, aby sme museli čakať, až kým dostaviame dostatok nájomných bytov. Funguje aj ako prevencia, aby sa ľudia na ulicu vôbec ani nedostali. Tým, ktorí na ulici skončili, pomáha reálne ukončiť bezdomovectvo.
Na Slovensku žijeme krízu dostupného bývania. Dotýka sa väčšiny obyvateľov. Štatistiky jasne ukazujú, že na Slovensku je akútny nedostatok bytov. Sme krajina, ktorá je na chvoste EU, čo sa týka počtu bytov na obyvateľov. Aby sme dosiahli priemer EÚ, potrebujeme dobudovať pol milióna bytov (bytov pribúda ročne okolo 15-20 000 a potreba je minimálne 40 000). Cenovo dostupných mestských nájomných bytov je menej ako 3 % z celkového počtu bytov. O kríze hovorí aj to, že máme najviac mladých ľudí do 35 rokov, ktorí žijú s rodičmi - je ich až 70 %. Odsťahovať sa nemajú kam.
A prečo je to tak?
A prečo sme takto dopadli, je, že na Slovensku sme nechali zodpovednosť za bývanie na pleciach ľudí a na komerčný trh s bytmi. Pritom je jednoznačné, že v každej spoločnosti žijú nízkopríjmové skupiny ľudí, ktorí na komerčné bývanie nedosiahnu.
S týmto problémom nie sme sami, bojujú s ním aj ďalšie krajiny v EÚ a vo svete. Bezdomovectvo je jednoducho problém dostupného bývania. Ak ho ako spoločnosť ignorujeme, tí zraniteľní prepadávajú na ulicu. Mnohé krajiny pochopili, že rozumná spoločnosť sa snaží zabezpečiť bývanie aj nízkopríjmovým ľuďom, ktorí nemajú šancu si zaplatiť komerčný nájom. A tiež vytvoriť mechanizmy, aby na ulici nekončili ľudia v kríze. Na Slovensku však takéto mechanizmy chýbajú, preto majú problém zabezpečiť si bývanie aj ľudia zo strednej triedy. Problém s bývaním jednoducho pociťujeme takmer všetci - buď na vlastnej koži alebo vo svojom okolí.
Pre spoločnosť je výhodné, aby ľudia bývali. Môžu žiť dôstojne a prispievať do spoločnosti svojím potenciálom. Ak si politici myslia, že najlacnejšie je bezdomovectvo neriešiť, je to veľký omyl. Výskumy ukázali, že náklady spojené s bezdomovectvom sú príliš vysoké. Napríklad na výdavkoch na zdravotníctvo, či inštitúcie, keďže rodiny bez domova prichádzajú o deti a štát platí starostlivosť v detských domovoch. Preto sa aj v Amerike výrazne rozšíril princíp housing first - je to humánne a zároveň aj ekonomické riešenie.
Je predvianočný čas, ľudia vo vyššej miere prispievajú na rôzne občianske združenia, neziskovky.. Ak sa rozhodli prispieť ľuďom bez domova, aká pomoc je tá najefektívnejšia?
Z môjho pohľadu je najväčší dar pre ľudí bez domova - domov. Preto je obrovská pomoc, ak prispejú na program Bývanie NOTA BENE na stránke www.pomahatjelahke.sk. Darcovia tak môžu spolu s nami ukončovať bezdomovectvo ľuďom v prenajatých bytoch. Ich dary nám umožnia, aby sme takéto byty za znížený nájom sprostredkovali. Aby im sociálni pracovníci a psychológ mohli v tých bytoch pomáhať. Vďaka darom vieme ľuďom bez domova pomôcť s príspevkom na bývanie, pomôcť im s opravami či menším vybavením. Ak má niekto byt v Bratislave a v blízkom okolí a vie ho prenajať za nižší nájom, môže tým nejako človeku zásadne zmeniť život.
No a môžu sa pristaviť pri predajcoch NOTA BENE, podporiť ich rozhovorom, a kúpiť si napríklad aj krásnu knižku a kalendár, ktorým môžu potešiť blízkych pod stromček. Deväťdesiat percent predajcov má vďaka predaju časopisu a kníh strechu nad hlavou, nielen počas Vianoc.
Niekedy stačí málo, možno niekomu len spríjemniť deň rozhovorom. Možno darca chce, len aby strávili aspoň jednu noc v teple. Všetko sú to relevantné ciele.
Častokrát sa stáva, že ľudia predajcovi zaplatia za časopis, ale nevezmú si ho. Je to tak v poriadku?
Náš prenajímateľ Juraj, ktorý si vyskúšal, aké to je v koži predajcu časopisu konštatoval, že keď mu ľudia len dali peniaze a nevzali si časopis, cítil sa nepríjemne ako žobrák. Ľudia často s dobrým úmyslom, že chcú pomôcť viac, dajú predajcom peniaze bez toho, aby si zobrali časopis. Avšak len, keď si zákazník po zaplatení časopis vezme, len vtedy predajca ostáva predajcom - len vtedy sa napĺňa zmysel projektu. Zákazník tak získa kvalitné čítanie, ktoré pripravujú profesionálni novinári.
Dôležité je tiež, že každou kúpou časopisu polovicou sumy ľudia prispievajú našej organizácii aby projekt mohol pokračovať. Ak by si ľudia časopis nebrali a len dávali predajcom peniaze, nebolo by z čoho časopis pripraviť vytlačiť a zabezpečiť predajcom odbornú pomoc sociálnych pracovníkov. Skončilo by to tak, že by tam predajca nemal s čím stáť.
Preto prosíme ľudí, ktorí chcú pomôcť ešte navyše, aby si kúpili radšej viac časopisov a posunuli ich priateľom a známym. Možno tak získajú predajcovi ďalšieho zákazníka a pomôžu mu tým dlhodobejšie.
Prípadne je správne nechať predajcovi viac peňazí, ako reálne stojí časopis?
Predajcov každý tringelt poteší a pomôže im prežiť. Najmä v tejto ťažkej pandemickej dobe, kedy by nikto nemal ostať na ulici.
Sú Bratislavčania vo všeobecnosti ochotní pomáhať ľuďom bez domova?
Myslím si, že Bratislavčania, ale aj obyvatelia ďalších 18 slovenských miest, kde sa NOTA BENE predáva, sú solidárni a predajcov podržali aj v týchto ťažkých časoch. Cítime však, že situácia je výrazne horšia. Počas pandémie predaj klesol o 30 až 40 %. Preto budeme vďační aj za ľudí, ktorí možno doteraz časopis nekúpili, a skúsia to. Získajú kvalitné čítanie s príbehmi o ľuďoch z rôznych oblastí života, ktorí sa nevzdali a robia tento náš svet lepší. Prinesie im trochu nádeje do dnešných čias. Potrebujeme ju ako soľ.
(nc)