Zdroj: FB M.I.
Adventný čas zostávajúci do Vianoc odpočítavame prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi pracujúcich v profesiách ťažko skúšaných pandémiou, ale najmä a s ňou súvisiacich obmedzení. Tie výrazne poznačili aj kultúru, teda najmä divadelnú či hudobnú scénu, ktorej predstaviteľkou je aj Magdaléna Izakovičová (1992) - violončelistka, ktorá bola aj finalistkou súťaže Miss Slovensko...
Čím ste chceli byť ako
Asi také tie klasické povolania, ako boli lekárka či herečka, teda najmä podľa toho, čo zaujímavé bolo v knihách, alebo som akurát pozerala v televízii.
Kedy a ako ste sa dostali k svojmu súčasnému povolaniu?
V podstate to začalo už v mojom detstve. Zo záujmového krúžku sa postupne stala škola a nakoniec neodmysliteľná súčasť môjho života.
V čom vidíte jeho prínos pre spoločnosť? Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by zrazu prestala vaša profesia existovať?
Je to neopísateľný a nenahraditeľný pocit. Umenie a kultúra je odrazom spoločnosti a doby, v ktorej žijeme. Momentálne prechádzame ťažkými skúškami, bojujeme, no neprehráme. Umenie nezmizne a verím v to, že to čo sa práve vo svete deje, umelcov ešte viac posilní v tvorbe a ľudia hladujúci, po živom umení si ho budú po ukončení pandémie o to viac vážiť a užívať.
Čo vám vie urobiť v práci
Najväčšia radosť je potlesk, po dobre odohranej skladbe, či koncerte. To je to, čo mi práve najviac chýba.
Koho považujete za
Najdôležitejšími a nenahraditeľnými ľuďmi v mojom živote sú určite moji rodičia. Sprevádzajú ma mojou životnou cestou a sú mi oporou v každej životnej situácii. V profesijnom živote určite moji pedagógovia, ktorí so mnou mali božskú trpezlivosť (tú majú aj rodičia)...
Na promócii s rodičmi a bratmi Tadeášom a Bystríkom..
Vďaka čomu si uvedomujete, že sa začalo obdobie adventu - hrozí vám, že budete pracovať aj cez sviatky?
Obdobie adventu si uvedomujem vždy skôr ako ostatní. Za normálnych okolností sa bookujú vystúpenia už v lete, niekedy aj skôr a moje prípravy začínajú už na jeseň. Okrem toho učím mojich šikovných žiakov adventné piesne, aby mohli doma pri stromčekoch koledovať, takže Jingle bells si pospevujem už koncom septembra.
Zdroj:
koláž abn - archív M.I.
Kto sa vo vašej rodine nevie dočkať Ježiška a na čo sa v súvislosti s Vianocami tešíte vy?
Z tešenia na Ježiška sme už tak nejak vyrástli, ale ja mám takú detskú dušu, takže sa veľmi teším. Možno najviac a teším sa na tú jedinečnú vôňu Vianoc, na moju milovanú rodinu a na kapra.
Ktoré najvzdialenejšie miesto na svete ste doteraz navštívili a čím vás zaujalo, respektíve čo sa vám tam najviac páčilo?
Asi Srí Lanka. Zaujala ma pokora a skromnosť ľudí, ktorí tu žijú v absolútnej harmónii. A samozrejme nádherná krajina a teplo, ktoré ja nadovšetko milujem.
Jej veľkou láskou sú okrem hudby aj nemecké dogy, s ktorými chodí aj na súťaže...
S kým všetkým sa zvyknete stretávať na Štedrý večer pri jednom stole a čo na ňom nesmie chýbať?
Štedrý večer trávime s mojimi bratmi a rodičmi. Pred večerou cez deň chodíme s betlehemským svetlom na cintoríny, aby sme pozdravili všetkých našich milovaných, ktorí už nie sú s nami. A na štedrovečernom stole samozrejme nesmie chýbať vôbec nič...
Našli ste si niekedy pod stromčekom taký darček, že ste naň dodnes nezabudli?
Ako milovníčka topánok je moja odpoveď jednoznačná topánky.
Aké želanie by ste mali, ak by boli Vianoce naozaj časom zázrakov?
Moje jediné želanie je, aby bola moja rodina a všetci blízki zdraví, pretože je to naozaj to najcennejšie, čo máme. A bola by som naozaj šťastná, keby sa naša polarizovaná a nenávistná spoločnosť konečne raz zomkla a začala sa správať inteligentne a patrične k dobe, v ktorej žijeme. Je pre mňa neuveriteľné, že v 21. storočí sa dejú veci aké sa dejú a je mi neskutočne ľúto, že pandémia neničí iba zdravie ľudí, ale aj medziľudské vzťahy… Takže želám všetkým lásku a zdravé myslenie.
Máte nejaké obľúbené vianočné pesničky alebo filmy – ktoré sú to?
Pieseň piesní je samozrejme Last Christmas. A filmy všetky klasiky, no napríklad Pelíšky som v živote nevidela...