Zdroj: FB/Foresterblog
Radosť z vlastnej úrody si môžete dopriať aj vtedy, keď bývate v panelákovom byte s malou lodžiou. Ako na to? Poradí vám mestská pestovateľka Michala Hrnčiarová z bratislavskej Petržalky (na úvodnej foto), ktorá sa špecializuje na pestovanie ovocia, zeleniny, byliniek aj jedlých kvetov v nádobách.
Čo všetko sa vám už podarilo vypestovať na balkóne?
Za tie roky som skúsila pestovať asi každé bežné ovocie, zeleninu, či bylinky. Najviac ma teší, že sa mi vzhľadom na môj malý balkón darí pestovať aj figy, ktoré milujem, a všetky bylinky, ktoré mám rada a ktoré využívam v kuchyni.
Pestovaniu v nádobách sa venujete takmer desať rokov. Vymenili ste na základe skúseností niektoré druhy rastlín za iné?
Časom som sa naučila sústrediť hlavne na to, čo mám naozaj rada a viem to aj využiť. Preto na mojom balkóne nikdy nechýbajú napríklad jahôdky pre deti, mladá cibuľka, či jedlé kvety na spestrenie letných šalátov. Ale napríklad k cukinám sa už vracať nebudem, potrebujú veľa miesta, ktoré potom nemôžem využiť na pestovanie ďalších druhov zeleniny.
Čomu sa v nádobách darí najlepšie?
V zásade sa dá vypestovať akékoľvek ovocie či zelenina, pokiaľ viete zabezpečiť vhodné podmienky, teda dostatočne veľkú nádobu, kvalitný substrát a dosť svetla. Ale stálicami sú rajčiny a papriky vrátane čili, tie nemajú s pestovaním v nádobách žiaden problém a nepotrebujú ani extra veľké nádoby (30 cm priemer by mal určite stačiť.) Rovnako listová zelenina je veľmi nenáročná na veľkosť nádoby aj množstvo svetla. Z ovocia sú to určite jahody, tie by nemali chýbať v žiadnej balkónovej záhradke. Dobre sa v nádobách darí aj drobnému ovociu, napríklad čučoriedkam.
Postačí hocijaká nádoba?
Na to, aby sa rastlinám v nádobách darilo, musia byť primerane veľké a ideálne z materiálu, ktorý dýcha, ako je napríklad terakota či hrubá textília. Na dne by mali mať odtokové diery a vnútri drenážnu vrstvu. Tiež je dôležité použiť kvalitný substrát a aj po vysadení sa o rastlinky pravidelne starať, lebo len zdravé rastliny vedia odolať škodcom.
Jahody by podľa Michaly nemali chýbať v žiadnej balkónovej záhradke.
Pestovanie na balkóne je pre vás skôr radosť, alebo si vďaka úrode niekedy aj dopĺňate zásoby v kuchyni?
Určite je to v mojom prípade aj o samotnom záhradkárčení, rýpanie v zemi ma napĺňa nesmiernym pokojom a radosťou. A tiež sa oveľa lepšie cítim, keď si dám v lete na balkóne kávu a všetko okolo mňa je pekné a zelené, ako keby som sa mala pozerať len na prázdne steny. Alebo keď si s mužom sadneme na balkón k neskorej večeri, rozsvietia sa solárne svetielka, ktoré tam máme rozvešané, k tomu cítim vôňu levandule a mäty... Chvíľu mám pocit, že som niekde pri mori a hneď mi je lepšie :)
A čo sa týka efektivity...?
Bylinky používam v kuchyni len tie z našej záhradky, a tiež jahôd a rajčín zvykneme mať v sezóne dosť veľa. Ale my máme malý balkón, takže viac ako toto reálne vypestovať nevieme. Pri väčšej balkónovej či terasovej ploche si však viem pokojne predstaviť aj čiastočnú zeleninovú či ovocnú sebestačnosť.
Jar je tu, čo ste už stihli vysadiť v novej sezóne?
Už od marca nám rastie v záhradke hrášok, špenát, šalát, ale napríklad aj kôpor a rukola. V apríli k nim pribudne kapucínka a ďalšie kvety, ktoré majú okrem okrasnej aj praktickú funkciu - priťahujú na balkón cenných opeľovačov. A tiež repa, ale tú pestujeme najmä na listy do šalátov, podobne ako reďkovky. Ich listy sú jedlé a chutia rovnako ako plody, a listy repy sú ešte navyše aj krásne sfarbené. Netreba čakať, kým narastú aj plody. No a v máji príde konečne rad na sadenice rajčín a paprík. K nim do nádob sadím aj bylinky a cibuľku, aby sa vzájomne ochraňovali.
Všetko sa na balkón zmestí - ovocie, zelenina aj bylinky.
Najmä v panelákoch majú ľudia k dispozícii väčšinou lodžie – v čom je ich nevýhoda oproti otvorenému balkónu?
Nevnímam nevýhodu lodžií oproti balkónom, naopak, vďaka bočným stenám môžu byť menej veterné a poskytovať rastlinám lepší zákryt. A opeľovači sa bez problémov dostanú všade, len ich musíme prilákať, napríklad pestrými voňavými kvietkami, a pripraviť im miesto na zabývanie, napríklad v podobe hmyzie hotela. Hmyzí domček sa dá kúpiť, ale viete si ho tiež jednoducho doma vyrobiť, hoci aj s deťmi.
Ak je však balkón obrátený na severnú stranu, asi nemám veľkú šancu na pestovateľský úspech.
Určite sa dá aj tam niečo vypestovať, dobré je však zvoliť si menej náročné plodiny ako sú bylinky a listová zelenina, napríklad špenát, šalát, polníček, mangold. Ale pokojne aj jedlé kvety ako nechtík alebo kapucínka.
Michala pestuje na balkóne aj uhorky.
Akých najčastejších chýb sa dopúšťajú začiatočníci, na čo majú dať pozor?
Najdôležitejšie je spoznať svoj balkón, vedieť, koľko mi tam svieti slnka a na ktoré miesta. A tiež si povedať, koľko miesta chcem venovať pestovaniu a koľko si chcem napríklad nechať na oddych a nejaké kresielka, prípadne stolík, aby som sa tam potom netlačila. Dobré je tiež uvedomiť si, že predovšetkým južne orientované balkóny treba polievať aspoň raz denne, čo je pri väčšom množstve nádob pomerne veľký časový záväzok. Preto musím dopredu vedieť, kto sa bude o záhradku starať, ak napríklad pôjdem na dovolenku.
Tiež treba byť realistický - nie všetko, čo nájdem na obrázkoch na internete, funguje aj naozaj. Začínajúcim záhradkárom preto odporúčam začať v malom, získavať skúsenosti, a až postupne záhradku zväčšovať.
MICHALA HRNČIAROVÁ
je mestská pestovateľka, pestovaniu v meste a špeciálne v nádobách sa venuje takmer 10 rokov. Svoje skúsenosti opísala v knihe Balkón ako záhradka, zdieľa ich aj na FB stránke www.facebook.com/Forester.blog
(ac)