Zdroj: koláž abn
O tom, že Bastión Pub, ktorý sa dlhé roky nachádzal v podzemných priestoroch Tržnice na Trnavskom mýte, už nefunguje, respektíve zanikol, sme vás informovali pred pár dňami. Podarilo sa nám skontaktovať s majiteľom pubu Ľubomírom Fickerom, ktorý sa momentálne nachádza v Thajsku a požiadali ho, aby nám objasnil, prečo musel túto reštauráciu zavrieť.
Mimoriadnu pozornosť verejnosti vzbudila informácia, že mnohými ľuďmi obľúbený pub Bastión je už minulosťou, teda minimálne v priestoroch Tržnice na Trnavskom mýte. Čo vlastne spečatilo jeho osud - prečo ste sa napokon rozhodli ho natrvalo zatvoriť?
Zatvorili sme koncom septembra. Z dvoch dôvodov. Prenajímateľ v zastúpení EKO podnik Nové Mesto nás v podstate už od apríla, priam šikanóznym spôsobom, tlačil do do tohto kroku. Až tak, že sme sa museli brániť naše práva v zastúpení advokátskou kanceláriou, čo nás stálo nemalé prostriedky a aj stratu akejkoľvek našej dôvery v seriózny postup prenajímateľa v situácii, keď boli gastro a služby prevádzky zatvorené kvôli pandemickej situácii. Zároveň niektorí poslanci šírili fámu po sociálnych sieťach, že platíme nízke nájomné respektíve náklady na prevádzku a uverejňovali časti zmlúv vytrhnuté z kontextu, čo samozrejme malo vyznieť, ako keby sme mali akúsi neštandardnú zmluvu nad rámec dobrých mravov. A nerešpektujúc katastrofálny technický stav Tržnice, ktorý sme my ako nájomca nemali možnosť ovplyvniť. Viackrát sme boli komplet vytopení vďaka starej kanalizácií (pri väčších dažďoch), obrovský problém je vzduchotechnika, ktorá je reálne nepoužiteľná a nebezpečná v tejto pandemickej situácii, keďže nefunguje na princípe reálnej výmeny vzduchu (preto sme nemohli otvoriť interiér aj vtedy, keď to bolo v niektorých mesiacoch povolené). Dokonca reakcia správcu objektu po našom upozornení, že vzduchotechnika je nebezpečná a v prípade, že v interiéri bude infikovaný človek, tak vírus bude cirkulovať v podstate nonstop v priestore, tak nám riaditeľ EKO podniku napísal, že on nevidí problém. V podzemnom priestore, kde nie je akákoľvek možnosť prirodzeného vetrania! A množstvo ďalších krokov, ktoré prispeli k nášmu odchodu.
Naozaj nebola žiadna možnosť sa so správcom Tržnice dohodnúť?
Pre objektívnosť musím poznamenať, že predchádzajúce manažmenty i napriek mnohým technickým problémom sa snažili komunikovať s nájomcami a hľadať spoločne riešenia. I napriek podcenenému rozpočtu od mestskej časti. Je nepochopiteľné, prečo sa mestský majetok na tak lukratívnom mieste dostal do takéhoto zlého stavu, prečo majiteľ respektíve správca nebol schopný aspoň za tie roky pripraviť reálny plán rekonštrukcie a využitia budovy. A toto nie je jediný prípad podľa mojich informácií, keď majetok mesta je trestuhodné zanedbaný a spustošený. Na škodu všetkých. Keďže Tržnica mohla už roky prinášať slušný zisk do rozpočtu mestskej časti. Nuž, ale to treba mať záujem a profesionálny prístup. Nie obiehať kluby dôchodcov s karafiátmi každý týždeň (nech mi dôchodcovia odpustia) a keď príde pandémia, tak sa vybíjať na sociálnych sieťach, či máme v mestskej časti o päť bilbórdov viac či menej. A vymýšľať si pseudotémy iba preto, aby som mohol ďalšie volebné obdobie opäť nič nerobiť a profitovať z komunálnej politiky. Samozrejme, že aj pandémia v kombinácii s neprofesionálnym prístupom prenajímateľa prispela k ukončeniu Bastiónu v priestoroch Tržnice. Tento dôvod asi netreba viac vysvetľovať, keďže totožné problémy má celé gastro a sledujeme denne ako s a s tým vyrovnáva.
Spomeniete si ako dlho vlastne existoval a čo ste z Bastión pubu chceli mať, keď ste ho zakladali?
Bastión fungoval skoro 20 rokov. Už pri samotnom začiatku som vedel, že taký priestor musí mať aj inú náplň, ako len dobré pivo či jedlo. Keďže som sa inšpiroval aj na cestách po svete a videl som množstvo klubov s kvalitnými klubovými kapelami, tak bolo jasné, že niečo podobné bude aj v Bastióne. Myslím, že minimálne prvých 10 rokov sa zámer podaril nad očakávania. Vystriedalo sa na našom pódiu množstvo kvalitných kapiel, muzikantov viacerých žánrov doslova z celej Európy. Fakt to bolo obdobie veľmi kvalitnej muziky, špičkových interpretov, fantastickej atmosféry. Je treba povedať, že viac menej komplet program a dramaturgiu vystúpení (hrávalo sa štvrtok – jazz, piatok + sobota) som organizoval sám, vrátane všetkých zmlúv, rôznych podmienok, promo a tisíce detailov. Veľmi ma to bavilo. Ale logicky prišla po tých rokoch stresu a víkendových ponocovaní veľká únava. Bolo nutné ubrať pary a tým aj reorganizovať program a zjednodušiť všetko okolo programu. Okrem iného samozrejme začali vznikať ďalšie, a musím povedať, aj dobré kluby v Bratislave, (čo je veľmi fajn, keďže sa aj žánrovo líšili), takže Bastión sa stal pubom s klubovou muzikou. Tak sa akosi postupne pretransformoval do pubového módu.
Podarilo sa vám tieto predsavzatia a ciele naplniť?
Áno. Som spokojný. Ako som už spomenul, tak nepoznám klub podobného charakteru u nás, kde by boli na pódiu také mená, ako boli v Bastióne. Ale samozrejme budem veľmi rád, keď po pandémii taký klub v Bratislave bude a veľmi rád tam prídem na dobrú živú muziku a kvalitné pivo.
Bastión pub už nie je súčasťou Tržnice na Trnavskom mýte a aj táto zastrešená terasa je už minulosťou...
Živé koncerty a vystúpenia sa považujú z ekonomického hľadiska za stratovú záležitosť pre prevádzkovateľa podniku či baru, ale vy ste napriek tomu rôzne hudobné telesá dlhodobo podporovali a umožňovali im si u vás zahrať. Prečo ste to robili, keď sa to častokrát vôbec neoplatilo?
V tom čase bolo veľmi málo klubov, kde by sa mohli organizovať klubové koncerty aj pre tzv. veľké kapely. Samozrejme nároky na zvuk a techniku sú diametrálne iné, ako pri povedzme unplugged hraní. Tým chcem povedať, že klub potrebuje mať veľkú časť techniky vlastnú, zabezpečeného kvalitného zvukára a množstvo technických detailov. Ak toto máte plus k tomu viete zabezpečiť dobré promo v relevantných médiách plus kapacitu aspoň 250 až 300 ľudí, dobré referencie, tak si myslím, že aj „veľké" kapely resp. mená prídu. Mnohí si dokonca radi zahrajú v klube. Je to iná atmosféra ako na veľkom koncerte. A ten bezprostredný kontakt je určite fantastický. Finančne to nebolo ľahké, áno, mnohé koncerty boli „stratové" po finančnej stránke, keďže nie vždy sa nám podarilo zohnať sponzorov. Ale ekonomicky to bolo vyvážené, keďže pri malých koncertoch (tým nechcem vôbec povedať, že by kvalitou boli niekde inde) bolo tiež plno. Čiže bola tam akási symbióza. Myslím v tom, že tí „veľkí" robili zároveň aj dobré promo. A profitovali sme z toho doslova všetci. Vrátane zákazníkov, ktorí mali možnosť vidieť na vlastné oči a celkom zblízka muzikantov, ktorých poznali iba z televízie či rádia.
Majiteľovi - pánovi Fickerovi sa dlhé roky darilo zabezpečovať v pube živé hudobné vystúpenia...
Kto patril k vaším najtradičnejším zákazníkom, teda aký druh ľudí ste chceli do Bastiónu prilákať? Z nášho pohľadu to bola cez deň slušná reštaurácia, kam chodili ľudia z blízkeho okolia na obedy a večer sa to zmenilo na pub pre väčšie partie, ktoré si rady posedeli pri pive, takže ju mnohí považovali za krčmu. Ako ste svoj podnik vnímali vy?
Vždy to bol slušný pub. Ale zasa nečakajte, že keď idete do pubu, tak budete sedieť pri večeri či obede pri sviečkach a budú okolo vás lietať čašníci v smokingu. Pub je jednoducho krčma, kde chodia všetky sociálne kategórie. Čiže pri jednom stole budú sedieť primári z neďalekej nemocnice a pri druhom partia robotníkov. Obe partie budú piť to isté pivo, počúvať rovnakú muziku a uvoľnene sa baviť. To je proste pub. Nerešpektujúc sociálny status, príjem a vlastne vnútri sa potierajú všetky kvázi rozdiely, ktoré sú mimo interiér pubu. Princípom tohto fungovania je vzájomný rešpekt a slušnosť. To znamená bez agresívnych prejavov a zbytočných vulgárnych výstupov a rešpektovanie súkromia pri stole tých druhých. Ak je tento princíp zachovaný a manažment pubu sa snaží tento stav dodržiavať, tak je to v poriadku. Slovo "pajzel", ktoré som si prečítal v jednej diskusii, sa mi nepáči a nesúhlasím s ním. Možno akýsi podnet môže vychádzať z okolia Tržnice, ale bohužiaľ, to sme mali iba minimálnu možnosť ovplyvniť, i keď sme mnohokrát snahu mali. Robili sme aspoň to, že sme sa snažili chrániť našich hostí, že asociálov a prípadné kriminálne živly z okolia sme dovnútra nepúšťali a mali sme samozrejme vlastnú security službu pri vchode, ktorej pracovníci sa snažili o maximálne pohodlie hostí. Bohužiaľ, áno, aj okolie Tržnice bolo jedným z neuralgických bodov, s ktorým sme roky bojovali. Ale dúfam, že sme minimalizovali všetky potencionálne nepríjemnosti. Nebolo to ľahké. Absolvovali sme množstvo stretnutí s policajtami na okrese vrátane ich vtedajšieho šéfa. Vyšli nám mnohokrát v rámci možností v ústrety. Ale keď mestská časť zatvára oči a nechá pustnúť objekt tak ako je v dnešnom stave, tak samozrejme to priťahuje množstvo asociálov a pochybné indivíduá a nepomôže ani to, keby okolo Tržnice urobila kordón národná garda.
Bastión Pub určite ťažil aj zo svojej polohy na frekventovanom Trnavskom mýte, kde sa každý deň premleli tisícky ľudí a jeho letná terasa sa nachádzala hneď za zastávkou MHD smerom do mesta. Je pravda, čo píšu v diskusiách niektorí ľudia, teda, že išlo o čiernu stavbu a neoprávnené zabratie verejného priestranstva?
Nie. Terasa nebola nikdy postavená na čierno. Vždy bola riadne podpísaná zmluva. Nevidím dôvod to ďalej rozoberať, keďže to je jasné.
Pivku na terase neraz počas letných mesiacov neodolali ani náhodní okoloidúci...
Keď sa v Bratislave konali MS v ľadovom hokeji v rokoch 2011 a 2019, tak sa aj vďaka už spomínanej strategickej polohe i geografickej blízkosti Zimného štadióna Ondreja Nepelu do Bastiónu prišli občerstviť fanúšikovia doslova z celého sveta. Mali ste možnosť sa s nimi rozprávať aj osobne, zistiť ako sa im u vás páčilo, či boli spokojní alebo im niečo chýbalo? Sú zahraniční návštevníci veľmi odlišní, od tých bežných slovenských?
Pamätám si predovšetkým škandinávcov. Myslím, že hlavne Fíni sú nám mentálne veľmi blízki. Treba povedať, že severské národy sú priateľské, otvorené a sú to bezprostrední ľudia. Snáď nie som teraz ovplyvnený tým, že mám tu, kde sa momentálne nachádzam drvivú väčšinu kamarátov práve škandinávcov, ale pamätám si ich ako milých a vďačných zákazníkov. Treba povedať, že pre tieto krajiny sú naše ceny v gastro mimoriadne priaznivé a tak myslím, že nielen k nám ich chodilo mnoho. Myslím, že pili a jedli to čo my, nemali špeciálne požiadavky. A dobre sa bavili na našich koncertoch. Tam bola vidieť tá bezprostrednosť.
Spomínam si, že sa hovorilo o vašich plánoch vybudovať sieť podobných podnikov aj mimo územia Slovenska, teda presnejšie v Ázii. Podarilo sa to napokon? Má Bastión po svete viacero súrodencov?
Nie. Ako som už spomínal, tak som bol po desiatich rokoch unavený, možno aj vyhorený. Je pravda, že som mal veľké plány otvoriť aj v Thajsku pub, niečo podobne ako u nás. Ale postupom času som thajský trh spoznával čoraz viac a môj zámer začal mať viaceré trhliny Samozrejme som zvažoval aj časové hľadisko, nakoľko by si to vyžadovalo moju prítomnosť v podniku aspoň 14 hodín denne a plus ešte nejaké iné faktory, tak z toho nič nebolo a nebude. Ten prílišný optimizmus trval asi jeden rok a som rád, že som sa vrátil včas do reality a Thajsko mám iba ako akýsi viac menej pravidelný sabatikal. Áno. Okrem pubu vlastním viacero iných prevádzok na Slovensku a tým sa budem po kríze asi naplno venovať, keďže bude treba pripraviť reštart a hlavne bude treba určite improvizovať s ponukou, cenami atď.
Sponad vchodových dverí počas víkendu odstránili nápis Bastion pub, ktorý tam bol vyše 20 rokov...
V súčasnosti sa nachádzate v Thajsku. Môžete nám prezradiť čo tam robíte a či sa ešte aktívne venujete gastro biznisu aj v dnešnej dobe, ktorá je veľmi poznačená pandémiou koronavírusu a existenčne ohrozuje práve reštaurácie?
Áno. Som v Thajsku a čakám a dúfam, že pandémia tento rok pominie a celý gastro sektor sa bude postupne oživovať. Veľmi sa obávam, že ak sa nezvýši a nezrýchli pomoc a nenájdu sa reálnejšie formy pomoci, tak to celý sektor posunie o 10 až 15 rokov nazad. Musí to byť tentokrát rýchle. Takže okrem pomoci očakávam hlavne aj úpravu DPH pre celý gastro sektor. To bude veľmi veľmi dôležité aspoň pre reštart prevádzok. Verím, že kompetentní si to uvedomujú a vypočujú hlasy, ktoré po tom odôvodnene volajú. Dúfam, že na jar už budem doma a snáď sa situácia aspoň trocha zlepší. Aj keď tento rok ešte nevidím optimisticky z pohľadu podnikateľa v gastro.
Existuje nádej, respektíve je reálne, že v budúcnosti, až sa situácia okolo Covid-19 upokojí, resp. znormálni založíte nový Bastión Pub na inom mieste Bratislavy?
Áno. Myslím, že bude „reinkarnácia" Bastiónu, už sa rysuje idea v konkrétnejších obrysoch. Kedy povedať neviem, keďže pandémia nás stále ničí. Verím, že v priebehu budúceho roka, ak to bude ekonomicky únosné. Ešte môžem povedať, že koncept by mal byť podobný, aj keď s menšou kapacitou. A určite to nebude v Tržnici. To je jediná istota momentálne.
Zhováral sa Roman Slušný