Cyklokoordinátor Tomáš Peciar: Bratislava zvládne aj päťkrát viac zdieľaných bicyklov

Zdroj: Matúš Husár

Zdieľaných bicyklov máme v našom meste asi tisíc, nedávno pribudli ružové od českej firmy. Bratislavský cyklokoordinátor Tomáš Peciar tvrdí, že by sme ich vedeli využiť oveľa viac. Aké sú však plány v budovaní bezpečných cyklotrás, na ktoré si trúfne aj začiatočník, a ako to zvládajú cyklisti a vodiči áut na jednej ceste?

Popri bikesharingu Slovnaft BAjk si môžeme najnovšie požičiavať ružové bicykle Rekola, v lete pribudli tiež červeno-biele bicykle Antik... Nebolo by lepšie mať jeden systém s rovnakými podmienkami pre užívateľov?

Systémy fungujú na rozdielnom princípe. Slovnaft je hlavný mestský bikesharing, kde máme umiestnené docky a používajú ho obyvatelia už stabilne, prevažne na cestu do práce a z práce. Antik funguje s požehnaním MČ Rača a Vajnory ako tzv. freefloat, to znamená, že v týchto mestských častiach ich môžete zaparkovať hocikde. O servis bicyklov sa starajú samotné mestské časti, čo sa vo veľkosti magistrátu nedá riešiť, navyše by to bolo aj nevýhodné. Ešte máme komunitný systém bielych bicyklov, ktorý tu bol prvý. Je to v podstate veľmi utopistický, ale krásny projekt so srdcom, ktorý priniesol zdieľané bicykle do viacerých iných miest. Rekola sú najnovšie a predstavujú niečo medzi free floating a dock systémom. Ľudia majú k dispozícii veľa stojanov, pri ktorých môžu bicykle parkovať. Uvidíme, ako sa bude tejto službe dariť. Každá jedna služba má svoje pre aj proti a konečná voľba je na požiadavkách užívateľa.

Koľko zdieľaných bicyklov je aktuálne v našom meste a koľko sa ich ešte „zmestí“?

Aktuálne sa v Bratislave zdieľa asi tisíc bicyklov, no pri dobre nastavených pravidlách by ich naše mesto unieslo aj päťtisíc. Je však naozaj dôležité, aby sme pravidlá dobre nastavovali, na čo nám slúžia dáta, ktoré požadujeme od všetkých providerov. Nielen bicyklov, ale aj zdieľaných kolobežiek...

Máte prehľad o tom, koľko Bratislavčanov dnes jazdí do práce na bicykli?

Nemáme presné dáta. Hoci sme sčítanie mali v pláne, výsledky by neboli objektívne, a to pre zmenu dopravných návykov spôsobenú koronavírusom. Každopádne sme nedávno inštalovali nové sčítače cyklistov, ktoré nám čísla viac priblížia. Od poskytovateľov dostávame informácie o počte výpožičiek, a teda užívateľoch, s ktorými pracujeme. Zatiaľ ich však nezverejňujeme, požiadali nás o to samotné spoločnosti.

Zdroj: Matúš Husár

Podľa Tomáša Peciara sú dnes vodiči áut k cyklistom ohľaduplnejší.

Aj vy jazdíte v meste na bicykli. Ktoré trasy vám najviac vyhovujú?

Jazdím všade. Najlepšie je na tom Petržalka, Nové Mesto a začiatok Karlovej Vsi. Ani v Starom Meste to nie je zlé, keďže sa tam nemôže jazdiť priveľmi rýchlo. Nedávno však OZ Cyklokoalícia robilo prieskum, kde sa ukázalo, že výrazná väčšina vodičov nedodržiava zónu 30. Musíme na nich apelovať, aby ju dodržiavali, a chystáme tiež rozšírenie   a zvýraznenie týchto zón.

Čo s trasami, ktoré sú, naopak, pre cyklistu nepohodlné až nebezpečné?

Najkritickejšie je asi napojenie cez veľké križovatky ako napríklad Patrónka, kde cyklista naozaj nevie ísť inak ako po ceste určenej pre autá. Máme pripravenú ideovú štúdiu aj na túto križovatku a ideme sa jej venovať bližšie. Veríme, že cez povoľovacie procesy prejdeme oveľa rýchlejšie ako je to v niektorých iných projektoch, kde čakáme aj mesiace na schválenie dopravného značenia.

Na cyklocestách, ale i cyklopruhoch je cyklista v bezpečí. Najmenej bezpečné sú cyklopiktokoridory, ktoré začíname nahrádzať ochranným pruhom. Piktokoridory sa umiestňovali iba na miesta, kde sa nezmestila žiadna iná forma cyklistickej infraštruktúry.

Aké ďalšie projekty chystáte?

Máme pripravených sedem projektov na vyznačovanie nových cyklistických trás, kde potrebujeme súhlas krajského dopravného inšpektorátu. Trvá to dlhšie ako sme čakali, v blízkej budúcnosti by však už mali byť povoľovacie procesy ukončené. Taktiež pripravujeme stavebné projekty, ktoré však trvajú ešte dlhšie, zháňame tiež finančné prostriedky do budúcnosti a na referát cyklodopravy prijímame nových ľudí, aby sa všetky aktivity dali robiť promptnejšie.

Nadväznosť cyklotrás je problém. Odkiaľ a kam sa dnes dostane cyklista pohodlne?

Nadväznosť cyklotrás vo väčšej miere závisí od rôznych developerských projektov, ktoré majú v pláne výstavbu cyklotrás a postupne budú spájať radiálami všetky mestské časti. Aktuálne sa cyklista dostane bez problémov z Petržalky, z Karlovej Vsi a Dúbravky cez Líščie údolie, z väčšej časti Ružinova po Slovanet, kde máme jeden z pripravených projektov na skompletizovanie. Nové Mesto bude začiatkom budúceho roka prepojené po Vajnorskej ulici. Tento projekt je pripravený, ale čakáme na plánovanú rekonštrukciu plynovodu po celej dĺžke ulice. Problém máme zatiaľ s napojením na Raču, kde hľadáme riešenia.

Aká je vaša skúsenosť zo združených chodníkov, kde sa miešajú cyklisti a kolobežkári s chodcami? Sú dnes k sebe tolerantnejší ako povedzme pred piatimi rokmi? A vodiči na ceste ohľaduplnejší?

Vodiči sú určite ohľaduplnejší. Už rátajú s tým, že na ceste sa pohybujú cyklisti a správajú sa k nim výrazne slušnejšie ako pred rokmi. Čo sa týka zdieľaných chodníkov, vyznačujeme ich tam, kde je nízka frekvencia chodcov, preto nevidíme nejaké problémy. Do konca tohto roka ešte pripravujeme pridať viaceré zdieľané chodníky, napríklad na Patrónke, na vzdialenejšej časti Vajnorskej ulice či na Botanickej ulici. Toto je však iba legalizácia súčasného stavu. V peších zónach, teda v centre a na vybraných častiach nábrežia, musia byť cyklisti k chodcom ohľaduplní.

Mestské lesy upozorňujú na vážne zranenia, aktérmi sú bezohľadní cyklisti

Mestské lesy v Bratislave reagujú na nepríjemnú situáciu, ktorú v rekreačných oblastiach Bratislavy spôsobujú nediscciplinovaní cyklisti.

​Polícia zverejnila na sociálnej video, kde rozdávala cyklistom pokuty za rôzne prešľapy. Aký je váš názor na takúto osvetu?

Vo videu som videl policajtov pokutovať cyklistov idúcich rýchlosťou chôdze cez priechod pre chodcov. Samozrejme, prvou chybou je, že tam chýba priechod pre cyklistov, ale na druhej strane, keď tam nie je, cyklista nemá ako ísť. Myslím si, že je načase zmeniť legislatívu tak, aby cyklista mohol prechádzať priechod, ale len rýchlosťou chôdze a bol ohľaduplný k chodcom. Momentálne sa zákon sústavne porušuje, čo neprispieva k rešpektu k pravidlám cestnej premávky. Samozrejme, schvaľujem represie proti závažným porušeniam zákona, ktoré môžu viesť k rizikovým situáciám. Týka sa to rovnako cyklistov a kolobežkárov, ako aj vodičov automobilov.

​

Zdroj: Matúš Husár

​Umývačka bicyklov je aj pri verejných toaletách na Kamzíku.

Aký servis majú cyklisti v Bratislave k dispozícii? Kde nájdu napríklad nabíjačky elektrobicyklov či prenajímateľné a uzamykateľné cykloboxy?

Mesto každý rok inštaluje nové cyklostojany, v tomto roku je v pláne ešte ďalších dvesto a postupne každý týždeň nejaké pribúdajú. Verejné nabíjačky elektrobicyklov podporujeme, ale nie je to našou agendou, až na povoľovacie procesy, kde budeme radi súčinní. Čo sa týka uzamykateľných boxov, tejto téme sa chceme venovať na sídliskách a vo vnútroblokoch, ale ten čas bude musieť ešte dozrieť. Servisovať bicykle si môžu dať ľudia v rôznych cykloobchodoch, ktorých je v Bratislave dosť. Čo ale chýba, sú špecializované servisy, kde nebudú čakacie lehoty týždeň a viac. Tu je podľa mňa ešte diera na trhu. Obyvatelia však môžu využiť jednu z komunitných cyklodielní.

Cyklotrasy v Bratislave:

Celková dĺžka: 128,9 km

Z toho zdieľaných cestičiek pre chodcov a cyklistov: 18,5 km

Z toho BUS+cyklo: 1,3 km

Z toho samostatná cyklotrasa alebo cyklopruh: 72,3 km

Z toho cyklokoridory: 9,8 km

Zvyšok sú pešo/cyklo pruhy

 (ac)