ROZHOVOR Študentka medicíny Louise z tímu COVID-19: Počítam so všetkým, aj s možnosťou, že sa nakazím

20.4.2020
Medička Louise z tímu Covid-19

Zdroj: archív LM

Páčil sa vám článok?

Bratislavčanka Luise Mária študuje medicínu a dúfa, že z nej bude neurologička. Dobrovoľne už viac ako mesiac pomáha na externom infekčnom pracovisku na Kramároch, kde sa oblieka do ochranného obleku a asistuje aj pri odoberaní vzoriek na zistenie prítomnosti COVID-19.

Ako si sa dostala do Covid-19 tímu? Prihlásila si sa dobrovoľne?

Myšlienka pomáhať v tejto situácii bola pre mňa osobne ako medičku samozrejmosťou a zároveň veľkou výzvou. Ešte predtým, ako sa objavili prvé prípady na Slovensku, som počítala s tým, že koronavírus neminie ani nás, keďže v susedných krajinách nakazených pacientov postupne pribúdalo. Bolo teda len otázkou času, kedy sa objavia prvé prípady aj u nás na Slovensku. Už nejaký čas predtým sa formovala skupina medikov, dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní pomôcť akokoľvek to bude možné. Ja som sa do tejto skupiny pridala a postupne začali prichádzať ponuky z rôznych inštitúcií.

Ku mne sa ako prvá dostala ponuka z Medirexu (súkromné laboratórium pozn. red.), ktorí chceli testovať bezpríznakových pacientov, no, žiaľ, sa to nakoniec muselo odložiť. V súčasnosti prebieha testovanie pacientov už aj prostredníctvom nich (Medirexu). Avšak na druhý deň som dostala informácie o dobrovoľníctve cez občianske združenie Equita, čo ma hneď oslovilo, a preto som sa prihlásila. Nasledujúci týždeň sme už spúšťali externé infekčné odberové pracovisko na Kramároch. Nás dobrovoľníkov - medikov od začiatku organizovali a koordinovali dvaja moji spolužiaci, ktorí nás cez toto združenie mali na starosti. V súčasnosti sme ako koordinátori zaučení už viacerí, takže sa počas týždňa môžeme vystriedať.

Ako vyzerá tvoj deň na externom testovacom pracovisku Covid-19 na Kramároch?

Momentálne sú pracovné hodiny od 9:00 do 18:00 každý deň. My medici sa stretávame ráno o 8:00 a máme hodinu na to, aby sme pripravili pracovisko, prezliekli, pripravili sa a rozdelili si úlohy. Neskôr prichádzajú lekári a o 9:00 začíname. Pacientov testujeme do 13:00, vždy máme hodinovú prestávku, počas ktorej musíme stihnúť celé pracovisko vydezinfikovať, naobedovať sa a oddýchnuť si. Po prestávke pokračujeme s testovaním do 18:00. Na konci dňa nasleduje dezinfekcia a upratovanie celého pracoviska, čo trvá približne ďalšiu hodinu. 

Počas celého dňa sme v kontakte s infekčným oddelením a oddelením centrálneho príjmu, kde v prípade potreby posielame pacientov. Taktiež komunikujeme s RZP.

Zdroj: archív LM

Študentka medicíny Louise

Ty ako študentka pracuješ dobrovoľne, nebojíš sa nákazy vírusom?

Pracujem v prostredí, ktoré je vysoko infekčné, takže aj napriek tomu, že mám všetky potrebné ochranné pomôcky, je riziko nákazy vysoké. Preto by som skôr odpovedala, že počítam so všetkým - aj s možnosťou, že sa nakazím. 

Testovali teba na koronavírus alebo vo všeobecnosti, netestujú aj vás zdravotníkov preventívne?

Preventívne sa všetci zatiaľ netestujeme. Ak by sme však mali príznaky, tak sa určite dáme otestovať. Čo sa týka mňa, už som bola raz otestovaná aj (výter) PCR, aj rýchlotest, ale to bolo len kvôli tomu, že som sa chcela uistiť, že som negatívna.

Koľko hodín denne tam stráviš?

Ako som už spomínala, na pracovisko prichádzam o 8:00 a pracujeme do 18:00. Ak som v daný deň koordinátor, po skončení ostávam ešte približne hodinu, počas ktorej je potrebné celé priestory upratať, vydezinfikovať a vyhodiť smeti. V tom prípade je to 10 -11 hodín.

Zdroj: archív LM

Čo je presne tvojou úlohou? Každý deň plníš rovnakú úlohu alebo operatívne robíš, čo je na pracovisku potrebné?

Každý deň sa moja úloha mení - bola som na triáži, inštruovala a navigovala som pacientov, asistovala som pri odbere vzoriek, registrovala pacientov, pripravovala žiadanky na odbery a pôsobila som ako koordinátor. Každý deň ráno si medzi sebou rozdelíme úlohy a primárne vždy robíme to, na čom sme sa dohodli. Ak je potrebné si medzi sebou pomôcť, nikdy to nie je problém. Čo sa týka medikov, ktorí sú v tyvekoch (ochranné obleky), môžu za seba zaskakovať len v rámci svojich pozícii. Zdravotníci, ktorí sú chránení plášťom, si môžu rovnako navzájom pomáhať, no znovu len vrámci pozícií, ktoré sa môžu vykonávať v plášťoch, čo sú pozície administratívy a odberu anamnézy.

Je náročné pracovať celý deň v ochrannom obleku a pomôckach?

Nemyslím si, že sa to dá nazvať náročným. Nie je to vždy komfortné, ale dá sa to vydržať. O 13:00 máme obednú prestávku, keď si meníme plášte, takže počas tej hodinky si vždy na chvíľu oddýchneme. Čo sa týka toalety, ak potrebujem ísť, idem, ale, samozrejme, dodržiavame zvýšenú hygienu. Vždy si po nej vydezinfikujem ruky a dám nové rukavice. Tí, ktorí majú oblečené tyveky, by mali bez toalety vydržať minimálne do obednej prestávky. 

Z čoho pozostáva tvoj ochranný oblek?

Záleží od toho, či pracujem v interiéri alebo exteriéri, teda vonku alebo vo vnútri. K základným pomôckam každého pracovníka patri: chirurgická čiapka, respirátor, ochranný štít alebo okuliare, rukavice, návleky na topánky a chirurgický plášť. Ak pracujem vonku, mám na sebe ešte tyvek (ochranný oblek) a gumené čižmy. Lekárka, ktorá odoberá vzorky, má dvojo rukavíc, pričom po každom odbere si vrchné rukavice dezinfikuje a vymení.

Koľko ľudí je denne v tíme Covid-19 na Kramároch?

Momentálne tam každý deň pracuje 10 dobrovoľníkov – medikov, ktorí si medzi sebou rozdelia jednotlivé úlohy a ďalší traja lekári. Jeden odoberá vzorky a ďalší dvaja odoberajú od pacientov anamnézu pričom jeden z lekárov je na pracovisku 1A a druhý na 1B.

Zdroj: archív LM

​Lujza s kolegami z tímu Covid-19 na Kramároch

Aký je aktuálne počet pacientov, ktorých denne otestujete?

Počet pacientov, ktorí sa denne otestujú, počítame v desiatkach. O presnom čísle sa hovorí ťažko, pretože záleží od dňa v týždni. Cez pracovné dni je pacientov viac a otestovaných môže byť približne 100 ľudí. Čo sa týka víkendu, vtedy je pacientov väčšinou o niečo menej.

Zdroj: archív LM

Aká bude tvoja špecializácia, keď doštuduješ?

Som študentkou posledného, šiesteho ročníka medicíny. Musím povedať, že vybrať si špecializáciu, ktorej sa budem ďalej venovať, nebolo pre mňa také jednoduché. Dlho som uvažovala nad tým, čo by ma v medicíne najviac bavilo, a preto som rozmýšľala nad rôznymi smermi. V štvrtom ročníku sa mi naskytla možnosť vycestovať prostredníctvom Erazmu do zahraničia. Vďaka tejto príležitosti som tam stretla výbornú profesorku neurológie, ktorej práca ma natoľko nadchla, že som nevynechala ani jednu prednášku a musím povedať, že ona bola prvým impulzom. Vďaka jej práci a prednášaniu ma neurológia zaujala ešte viac. Neskôr som absolvovala zahraničnú stáž, kde som strávila pár dní na neurochirurgii a nakoniec som si vybrala aj diplomovku, v rámci ktorej som pracovala aj s pacientmi s kognitívnymi poruchami. Je to vlastne oblasť neurológie, ktorá ma zaujala najviac.

Na záver a v neposlednom rade, by som chcela venovať veľké poďakovanie všetkým mojim kolegom, spolužiakom, medikom, lekárom a zdravotníkom z celého Slovenska. Nasledujúce týždne a mesiace pre nás nebudú ľahké, no verím, že budeme robiť všetko preto, aby sme situáciu týkajúcu sa COVID19, zvládali čo najlepšie!

Ďalej by som chcela poďakovať občianskemu združeniu Equita, cez ktoré som sa mala možnosť na pracovisko dostať a rovnako občianskemu združeniu pre pomoc a rozvoz ADRA, ktorí nás technicky zabezpečujú.

Moje poďakovanie tiež patrí všetkým našim sponzorom, ktorí nám poskytujú jedlo, pitie a občerstvenie počas celého dňa, všetci si to veľmi vážime!

Verím, že COVID-19 spolu PORAZÍME!

​(nc)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.