Zdolala koronavírus a opäť pracuje! Prvá z nakazených, riaditeľka škôlky v Ružinove priznala, čo bolo najhoršie

16.4.2020
0

Zdroj: FB MČ Ružinov

Páčil sa vám článok?

Každý deň sa dozvedáme o pribúdajúcich počtoch ľudí, ktorí sa nakazili zákerným koronavírusom, ale sú aj dobré príbehy! Riaditeľka materskej školy v Ružinove Mgr. Iveta Brodzianska patrila k prvým Slovákom s pozitívnym testom na ochorenie Covid-19 a dnes už opäť pracuje. Ako ju choroba potrápila a čo bolo pre ňu vzpruhou v tých najhorších chvíľach?

Kedy sa u vás objavili prvé príznaky ochorenia Covid-19 a aké konkrétne?

Bolo to v nedeľu 8. marca neskoro v noci. Najskôr som cítila bolesť žalúdka a pocit na zvracanie, ale to som ešte nevedela, že som bola v kontakte s osobou s ochorením Covid-19.

Kto bola tá osoba? Kolegyňa v ružinovskej materskej škole?

Áno, kolegyňa, ktorá mi v nedeľu popoludní oznámila, že bola testovaná na Covid-19 a čakali sme na výsledok jej testu.

Mali ste hneď podozrenie, že ide o nákazu koronavírusom?

Nie, nemala som žiadne podozrenie.

Čo vám ako prvé napadlo po potvrdení diagnózy?

Či sa to naozaj lieči ako chrípka.

Kde vás testovali a kedy ste sa dozvedeli výsledok, po koľkých hodinách či dňoch?

Na test som išla po tom, ako sa u kolegyni potvrdil pozitívny test. Testovali ma v utorok 10. marca na Kramároch, kam som sa dopravila vlastným autom. Výsledok testu som sa dozvedela až po dvoch dňoch, keď som sama zavolala na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava. Ukázalo sa, že aj ja som pozitívna.

Ako ste trávili tie dva dni, kým ste čakali na výsledok testu? Chodili ste ešte do práce, alebo ste pre istotu hneď zostali doma?

Bola som u dcéry až do vyliečenia.

Čo nasledovalo po potvrdení diagnózy? Ako ste sa cítili v nasledujúcich dňoch? Boli ste v stave, ktorý vám umožňoval liečiť sa v domácom prostredí?

Nebola som na tom tak zle, aby som musela ísť do nemocnice, takže mi Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava nariadil domácu karanténu. Tá sa týkala aj mojej rodiny.

Niektorí vyliečení pacienti tvrdia, že priebeh ochorenia bol podobný ako pri chrípke. Ako to bolo u vás? Čo bolo najhoršie a ako dlho to trvalo?

Tiež to prebiehalo ako silná chrípka, ktorá trvala asi desať dní. Najhorší bol pritom kašeľ, vysoké teploty a slabosť.

Liečili ste sa celý čas v domácom prostredí?

Áno, iba v domácom prostredí. Užívala som dostupné lieky na kašeľ a na horúčku.

Čo bolo pre vás najväčším povzbudením v chorobe? Kontaktovali vás napríklad aj rodičia škôlkarov?

Najväčšou oporou mi bola rodina, ktorá na mňa po celý čas dohliadala. A áno, písali mi aj rodičia detí. Na Covid-19 som ochorela medzi prvými, o to viac mi držali palce.

Zdroj: FB MČ Ružinov

​Ružinovský starosta Martin Chren s riaditeľkou MŠ Prešovská/Palkovičova, ktorá už na úrade začala vybavovať škôlkarske záležitosti.

Čo vás, naopak, sklamalo, nahnevalo či znechutilo? Keď sa nákaza potvrdila u viacerých zamestnankýň vašej škôlky, ružinovský starosta Martin Chren dával na sociálnej sieti na pravú mieru obvinenia z nezodpovednosti...

Naozaj sa ma dotklo označovanie našej učiteľky ako nezodpovednej. Keby vedela, že prišla do styku s pozitívnou osobou, určite by do práce neprišla. Sú ľudia, ktorí toto ochorenie zľahčujú, a sú aj takí, ktorí majú strach. A majú pocit, že práve ten strach ich oprávňuje reagovať spôsobom, ktorý iným môže ubližovať. Tak, ako ma prekvapila podpora od množstva ľudí, tak ma sklamalo aj veľa reakcií, ktoré pozitívne testovaných súdili a odsúdili, akoby ochoreli úmyselne. V porovnaní s tým, čo vidíme v správach napríklad z Talianska alebo Španielska, som na tom bola naozaj dobre. Ale ani si to netúžim zopakovať a ani by som to nikomu nepriala. Ukazovať prstom je ľahké, ale aj veľmi nebezpečné a asi by sme si mali uvedomovať, kam to môže viesť. Všetci sa musíme správať zodpovedne. Chorí, aby neohrozovali iných. Zdraví, aby sa nenakazili. A všetci, aby sme do spoločnosti nevnášali útoky a bezdôvodné odsudzovanie iných.

Slovenku Luciu zastihla pandémia na stáži v Bruseli a jej priateľ s koronavírusom bojuje vo Francúzsku...

Pred ôsmimi rokmi odišla Slovenka Lucia Láncošová študovať do Francúzska, ktoré sa stalo jej druhým domovom. Našla si tu priateľa - študenta farmácie, ale obom im zasiahla do životov pandémia pre ochorenie COVID-19. Lucia je od 1. februára na stáži pri Rade EÚ v Bruseli a on zostal vo francúzskom Caen, kde pracuje ako lekárnik. Ako boj s koronavírusom zvládajú?

Máte informáciu, či po potvrdení diagnózy u vás a ďalších vašich kolegýň zdravotníci testovali aj deti, ktoré navštevovali materskú školu? Prípadne rodičov týchto detí?

Viem, že niektoré deti a rodičia sa dali testovať, písali mi. O niektorých som sa dozvedela od učiteliek, z médií aj od kolegov na miestnom úrade, ktorí situáciu v rámci dostupných zdrojov monitorovali. Som veľmi rada, že sme celá materská škola z toho vyšli dobre.

Kedy ste sa mohli opäť vrátiť do práce?

Po 14 dňoch karantény som absolvovala dva kontrolné testy, ktoré vyšli negatívne. Znamenalo to, že som vyliečená a mohla som sa vrátiť do práce.

Ako sa cítite dnes? Už vás vôbec netestujú, je ochorenie definitívne za vami?

Cítim sa dobre. Nie, netestujú ma, keďže som absolvovala dva kontrolné testy. Ale Covid-19 je pre všetkých veľká neznáma, takže, samozrejme, aj ja občas premýšľam, či nebudem mať neskôr ešte nejaké zdravotné následky.

Kde a ako relaxujete, keď už ste zdravá? Ako sa chránite na verejnosti? Myslíte si, že stále musíte byť opatrná?

Vo voľnom čase chodím do prírody so psom. Chránim sa ako všetci ostatní – rúškom a rukavicami. Stále som a budem opatrná, ale verím, že keď som chorobu prekonala, mám vytvorené protilátky.

(ac)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.