Zdroj: Pavol Božík
V boji proti koronavírusu stavilo Nórsko predovšetkým na zodpovednosť ľudí. Slovenský novinár a publicista Pavol Božík, ktorý žije v Oslo, tvrdí, že nadchádzajúce veľkonočné sviatky budú aj v tejto škandinávskej krajine skúškou. Miestni sa napríklad nebudú môcť sťahovať na svoje chaty ako zvykli... Viac ako hrozba pokutami tu pritom zaberajú dohovor a dôvera.
Kedy sa v Nórsku začali uplatňovať prvé preventívne opatrenia? Vy ste napríklad vo februári, keď WHO vyhlásila pre koronavírus stav globálnej núdze, mali krstiť v Bratislave svoju knižku, no zostali ste v Oslo. Bolo to pre obavu z nákazy?
Nie preto. Vzhľadom na študijné povinnosti, ktoré mám v Nórsku, sme sa s vydavateľstvom rozhodli urobiť pri uvedení mojej knihy na trh maximum pre jej promo prostredníctvom internetu a printových médií. Osobné aktivity sme mali riešiť v máji, vtedy som plánoval na niekoľko dní prísť na Slovensko. Paradoxom je, že keby som mohol pricestovať v čase vydania knihy, teda v polovici februára, bolo by všetko jednoduchšie... Už sme síce vedeli, že sa niečo deje v Číne, ale každý sa staral o svoje zdravie preventívne sám, neboli žiadne príkazy, zákazy, ani obmedzenia. K prvým odporúčaniam v Nórsku prišlo v polovici marca.
Aká bola v tom čase situácia v meste, kde žijete?
Oslo si ešte prehliadali skupinky turistov a všetko pôsobilo ako za bežných dní. Že sa niečo naozaj deje, som si uvedomil 12. marca, keď sa z neďalekej školy prestal ozývať džavot detí, ktoré v ten deň ostali po prvý raz doma a začala sa im výučba prostredníctvom internetu (v Bratislave sa základné školy zatvorili dva dni predtým, v utorok 10. marca, pozn. red.).
Čo nasledovalo? Zatvorili sa obchody s výnimkou potravín či drogérie, zrušili sa verejné podujatia ako na Slovensku? Aký je aktuálny režim v Nórsku?
Áno, postupne prišlo v istej miere aj k týmto obmedzeniam. Život sa ale nemôže úplne zastaviť. Najskôr sa zatvorili vysoké školy a univerzity, nasledovali stredné a základné školy a po čase aj materské školy. Zrušili sa i koncerty, ako úplne prvý si to v Oslo odskákal Bryan Adams, ktorého marcový koncert sa mal konať práve v čase, keď sa začala situácia riešiť intenzívnejšie. Obchody sú však aj teraz otvorené bez obmedzenia, prípadne je to na rozhodnutí predajcov.
Pavol Božík
To znamená, že fungujú aj veľké nákupné centrá?
Najväčšie obchodné centrum v centre mesta na svojich webových stránkach informuje, že má otvorené normálne, ale niektoré obchody môžu byť zatvorené. V Nórsku totiž fungujú veci na báze odporúčaní. Takže ak predajca usúdi, že priestor jeho prevádzky v obchodnom centre nie je taký, aby dokázal zabezpečiť odporúčaný 2-metrový odstup medzi zákazníkmi, tak obchod zavrie a okamžite zintenzívni svoje služby prostredníctvom internetového predaja. Obchody však nie sú preplnené ľuďmi, tovar nechýba.
Ktoré zariadenia sú úplne zatvorené?
Samozrejme, fitness centrá, bazény, vodné parky, wellness centrá, tiež kaderníctva, masážne centrá, pedikúry, manikúry, tetovacie štúdiá a rovnako reštaurácie, bary, puby s výnimkou stravovacích zariadení, ktoré dokážu medzi návštevníkmi dodržať vzdialenosť najmenej dva metre. Jedlo sa však nesmie podávať formou bufetu.
Vláda na Slovensku prijala striktné obmedzenia pre pohyb ľudí počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Musia strpieť niečo podobné aj ľudia v Nórsku?
Áno. Veľká noc v Nórsku je obdobie, keď sa miestni „sťahujú“ na svoje chaty po celej krajine. Obyvatelia Osla ich majú, samozrejme, mimo mesta a v drvivej miere i mimo komúny (okresu). A určite im nie je jedno, že tento rok si nebudú čítať svoje milované kriminálky a nebudú vychutnávať posledné zvyšky snehu na chate, pretože momentálne je zakázané prenocovať v inej obci ako v tej, v ktorej máte registrované bydlisko. Ktovie, ako to bude aj na najväčší štátny sviatok 17. mája, kedy býva celé Nórsko v uliciach, pretože oslavuje Deň ústavy. V Oslo v ten deň vždy stojí kráľ s kráľovnou na balkóne paláca, mávajú niekoľkohodinovému sprievodu, ktorý tvoria desaťtisíce detí z celého mesta. Oslavy tento rok určite nebudú 17. mája. Najskôr sa plánovalo preložiť ich na august, momentálne sa zvažuje, či sa celkom nezrušia, aspoň v Oslo.
Ak niekto zákaz poruší, hrozí mu za to pokuta ako u nás?
Aj tu v Nórsku je porušenie karantény sankcionované, jednotná pokuta je stanovená na 20-tisíc nórskych korún (cca 2000 eur). Za porušenie zákazu pobytu na chate mimo trvalého bydliska je to 15-tisíc nórskych korún a ak niečo poruší firma, najmä v prípade organizovania spoločenských podujatí, pokuta je až 50-tisíc nórskych korún.
Čo na to ľudia?
O Nóroch je známe, že aj dane platia ochotne a radi, pretože vedia, že sa im vrátia v rôznych benefitoch. Absolútne však neobľubujú platenie akýchkoľvek pokút, zvlášť takýchto vysokých. Takže si rozmyslia, či budú čokoľvek porušovať. Mnoho vecí tu však funguje na dôvere. A tiež na dohovore. Kamarátka s priateľom majú chatu mimo Osla, ale trvalý pobyt v hlavnom meste. Kontrola ich upozornila, že na chate nesmú v tomto období prebývať. Bolo to ešte na začiatku, nevedeli o tom a, samozrejme, bez reptania odišli. Bez pokuty. S dohovorom.
Môže vás dnes bez problémov navštíviť rodina zo Slovenska? Platí aj v Nórsku, že každý, kto príde zo zahraničia, musí ísť najskôr do karantény?
Za veľmi zložitých logistických procesov by to zrejme bolo možné, ale obe strany by to stálo toľko energie, že by to nikto neriešil, pokiaľ by nešlo o niečo vskutku dôležité. Konečný výsledok by bol napokon v každom prípade rovnaký – karanténa, tu v Nórsku domáca.
Pavlovi učarovala krajina fjordov.
Máte ako „cudzinec“ v Nórsku dosť informácií, ktoré v súčasnej situácii potrebujete?
Tu musím spomenúť vynikajúcu prácu Slovenského veľvyslanectva v Nórsku. Veľvyslankyňa Denisa Frelichová je absolútne nápomocná všetkým, ktorí by chceli cestovať domov. Minulý týždeň odviezol vládny špeciál na Slovensko tých, ktorí o to požiadali. Ale aj keby som sa rozhodol ísť domov po vlastnej ceste, veľvyslanectvo ochotne poradí a navyše pomôže so všetkými dokladmi potrebnými pre krajiny, cez ktoré by som tranzitoval. A tiež s inými záležitosťami, ktoré sú následne potrebné na Slovensku. Pani veľvyslankyňa navyše prostredníctvom sociálnych sietí aktívne informuje o všetkých opatreniach, ktoré sa v Nórsku vyskytnú. Medzinárodná doprava je veľmi okresaná. Vnútroštátna doprava a spojenie medzi škandinávskymi krajinami je nateraz bezproblémové, či sa bavíme o vlakoch, lietadlách, alebo lodiach. Samozrejme s odporúčaním vyhnúť sa cestovaniu, pokiaľ nie je nevyhnutné.
Pýtam sa aj preto, že hoci donedávna sa o škandinávskych krajinách v súvislosti s hrozbou koronavírusu veľa nehovorilo, dnes sa situácia mení, dramatizuje sa napríklad vo Švédsku. Ako je to u vás? Koľko ľudí je v Nórsku nakazených, akým tempom pribúdajú a ako to zvláda zdravotnícky systém?
Momentálne je v Nórsku necelých 6-tisíc nakazených (v utorok 7. apríla, pozn. red.), denne pribúda pár desiatok nových prípadov. Keďže sa vírusu už nedá vyhnúť, nastavenie je v súčasnosti také, že sa ním už aj tak nakazí okolo 80 percent obyvateľstva a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa to dialo postupne, nie naraz. Navyše sa predpokladá, že ôsmi z desiatich pacientov v konečnom dôsledku nebudú mať žiadne príznaky a ani nebudú vedieť, že vírus mali. Nárazový atak by totiž položil zdravotníctvo na kolená. Existujú tri telefónne čísla, kam sa treba obrátiť, keď má človek podozrenie, že je nakazený. Každé číslo je určené pre presne špecifikovaný stupeň príznakov a človek si podľa toho rozhoduje, kam zavolá. Napriek všetkému, ak sa nič nečakané nestane, otvoria sa 27. apríla školy a postupne sa bude sprístupňovať všetko ostatné.
Ako sa chránia bežní ľudia? Nosia rúška, prestali si podávať ruky...? Alebo sa nosenie rúšok pokladá za šírenie paniky?
Pravdupovediac, ak každý deň stretnem jedného človeka, ktorý má rúško, tak je to veľa. Aspoň tu v Oslo sa rúška nenosia. Na druhej strane napríklad obchody zaviedli maximálny systém dezinfekcie. Funguje to tak, že pred vstupom do obchodu sú stojany s dezinfekčnou tekutinou na ruky a následne máme k dispozícii jednorazové gumené rukavice, ktoré po nákupe odhodíme do koša. Ďalšie obchody zaviedli povinné umývanie rúk dezinfekčným mydlom a vodou pred vstupom do obchodu. Ľudia stoja za sebou v dvojmetrových odstupoch, keď prídu na rad, umyjú si ruky a idú nakupovať.
Pred vstupom do obchodu si treba vydezinfikovať ruky.
Obmedzili Nóri osobné kontakty?
Osobný kontakt je veľmi špecifický. Nóri nemajú za normálnych okolností problém objať sa na priechode pre chodcov, kde sa náhodne stretli. Dnes poctivo dodržiavajú dvojmetrový odstup pri konverzácii a ruky si nepodávajú. Keď mi nedávno prišli do Nórska autorské výtlačky mojej knihy, dával som susedovi, veľmi dobrému priateľovi, jeden kus a v rámci nadšeného poďakovania hovorí, že by ma chcel objať, ale môže iba virtuálne. Osobné kontakty sa teda neobmedzili, len majú odrazu iné pravidlá. Susedov 7-ročný chlapec, ktorý za normálnych okolností vojde do domu a hľadá sladkosti, včera zazvonil a skonštatoval, že je pekný deň a či s ním idem von. Dodržiaval povinný odstup a bol spokojný.
Aká je nálada medzi ľuďmi? Stresujú ich obavy z nákazy?
Minimálne tu v Oslo je situácia pokojná. Zrejme je to vďaka mentalite Nórov, ktorí sa zásadne nestresujú. Pamätám si, že prvé intenzívne diskusie o koronavíruse, niekedy v polovici marca, som zaznamenal medzi prisťahovalcami, nie medzi Nórmi. Nórski priatelia iba skonštatovali, že robia z domu a že je to tak lepšie. Prvým opatrením bolo, že kto mohol, ostal pracovať z domu, aby sa eliminovalo šírenie nákazy. Následne sa začali riešiť ďalšie opatrenia a tie sa začali aplikovať tak, aby to ekonomicky nezruinovalo celú krajinu hneď na začiatku tejto situácie.
Môžete ísť dnes kedykoľvek von, na prechádzku, do prírody, na bicykel? Sú aj tu nejaké obmedzenia?
Isteže, deti na ulici sa bicyklujú, pobehujú a kričia, akoby sa nič nedialo. Dospelí, keďže sa objavili prvé náznaky jari, upravujú okolie domov. Keď je pekné počasie, ľudia vychádzajú von na prechádzky, športujú... Myslím si, že neexistuje nič, čo by Nórom zabránilo športovať, takže bežcov a cyklistov je všade plno. V tomto smere žiadne obmedzenia nie sú, športovanie sa skôr odporúča.
Ako sa vás konkrétne dotkla „koronakríza“? Ako trávite čas, ako vyzerá váš bežný deň?
Do polovice mája je mojou prvoradou povinnosťou štúdium, keďže študujem nórčinu a nórsku históriu. Jediná zmena u mňa teda nastala v tom, že mám školu cez internet. Ale priznám sa, že až v tejto situácii som uvedomil, ako veľmi mi chýba taká samozrejmosť ako sadnúť na električku a odviezť sa do mesta. Takže v posledných dňoch príliš netuším, ako vyzerá centrum Osla, ktoré je inokedy cez víkendy plné turistov a zabávajúcej sa mládeže. Na druhej strane mám teraz viac času pre seba a najviac sa teším z toho, že som prečítal hromadu kníh, na ktoré mi neostával čas. Venujem sa svojmu internetovému projektu – kultúrnemu webu, mimoriadne rád sa idem prejsť do obchodu alebo do neďalekého parku, pretože prechádzka je super vec. A síce iba online, ale pravidelne komunikujem s rodinou a priateľmi, aby sme o sebe vedeli, že je všetko v poriadku.
Čo si myslíte o prísnych preventívnych opatreniach na Slovensku?
Štatistiky naznačujú, že opatrenia na Slovensku, ktoré sú oveľa prísnejšie ako tu v Nórsku, prinášajú svoje ovocie. Dôležité je však podľa mňa pozerať sa prezieravo aj dopredu, hlavne na ekonomický dopad v budúcnosti.
Peter Nagy o vašom knižnom debute napísal, že vďaka vášmu vzťahu k novému domovu má „nórsky pokoj“... Cítite to tak aj dnes? Pokoj?
Ďakujem za túto otázku. Totiž, nikdy som sa nad tým takto nezamyslel, ale v podstate ste to vystihli absolútne presne. Pokoj! Napriek všetkým udalostiam a opatreniam tu vládne pokoj.
Kto je Pavol Božík
Slovenský novinár a publicista, ktorý sa rozhodol pre život v nórskom Oslo. Vo februári t. r. vyšla vo vydavateľstve Ikar jeho prvá knižka, román Cudzinec, ktorý zavedie čitateľa do krajiny fjordov. Do nej sa zamiloval autor, ale aj jeho hrdina hudobný producent. Rozhodne sa tam žiť, má svoju víziu, ale osud sa s nami občas zahráva a všeličo pomení. Minulosť totiž nepozná hranice, vzdialenosť a démoni nás vedia prenasledovať, nech sa utiahneme kdekoľvek. Najdôležitejšia je však nádej, že všetko dobre dopadne...
(ac)