Zdroj: FB Juraj Štekláč
Ani Slovensko sa nevyhlo nákaze koronavírusom, ktorý sa šíri celým svetom. Prvý prípad sa potvrdil v Bratislavskom kraji. Rozprávali sme sa s lekárom a poslancom Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je tiež predsedom Komisie zdravotníctva a sociálnych vecí v bratislavskej župe Jurajom Štekláčom.
Minulý týždeň nás zasiahla správa o prvom potvrdenom prípade koronavírusu v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK). Uplynulé dni sa potvrdilo viacero prípadov. Bolo správne zastaviť výučbu na stredných, základných a v materských školách?
Myslím, že dnes už je všetkým zrejmé, že korona vírus 2019 – nCoV sa šíri našou populáciou. Je predpoklad, že mnohí infikovaní sú bezpríznakoví a voľne sa pohybujú. Uvedené opatrenie sa vykonalo na zamedzenie hromadných stretnutí ľudí, aby sa tak znížila pravdepodobnosť, rýchlosť a rozsah šírenia populáciou, a súčasne natiahol interval do vzniku ním spôsobených ďalších prípadov. Zamedzenie alebo spomalenie vzniku nových ochorení je priaznivé jednak vo vzťahu k populácii ako aj k rozloženiu záťaže na zdravotnícky systém.
Školy sa v Bratislavskom kraji zatvorili na päť pracovných dní. Je toto riešenie, keďže sa hovorí, že inkubačná doba je dva týždne a dokonca v Číne u jedného pacienta až 21 dní?
Tých 14 dní sa považuje za priemernú inkubačnú dobu, tá môže mať určitú variabilitu. Pracuje sa s dátami, ktoré sú dostupné. Uvedené opatrenie sa bude priebežne zhodnocovať a prehodnocovať podľa vývoja, čo sa pravdepodobne udeje. Tiež si treba uvedomiť okolnosti, ktoré dnešnej situácii predchádzali, a to že zhruba dva týždne dozadu boli jarné prázdniny, značná časť obyvateľov Bratislavského kraja bola na pobyte v Taliansku. Je predpoklad, že ten nasledujúci týždeň by mal odhaliť túto záťaž, ukáže sa nárast ochorení. Podľa situácie sa budú opatrenia upravovať.
Predpokladáte, že doba zatvorenia škôl sa predĺži?
V tejto chvíli je to ťažké odhadnúť, všetko určí ďalší vývoj. Hromadné podujatia sú však už teraz na dva týždne zakázané.
Ak deti zostanú doma, mali by reálne zostať doma, alebo chodiť von na vzduch?
Hovoríme o znížení pravdepodobnosti možného prenosu. Kontakt s inými osobami a predmetmi vonku môže prinášať isté riziko. Ak človek zostáva doma, je najskôr pravdepodobnosť prenosu menšia. Pobyt vonku je možný, ale najskôr nemá zmysel zakázať deťom školu, ak sa stretnú mimo nej. Ak už tráviť čas vonku, tak na čerstvom vzduchu mimo spoločnosti, napríklad prechádzkou v prírode.
Čomu by sa mali všetci ľudia vyhýbať?
Základom je dodržiavať reálne hygienické návyky a preventívne postupy. A to nielen v zmysle, že sám seba chránim, ale keď ochoriem aj bežným ochorením dýchacích ciest, tak sa snažím svojím prístupom chrániť iných. Uvedené opatrenia je vhodné dodržiavať v spoločnosti všeobecne, aj v prípade, že človek nemá pocit ochorenia. Kašľať a kýchať do predlaktia, prípadne do jednorazovej vreckovky, ktorú hneď odhadzujeme, nie priamo do dlane, často si umývať ruky, po príchode zvonku alebo pri bezprostrednom riziku nákazy ruky dezinfikovať alkoholovým roztokom. Pri respiračnom infekte si nasadiť rúško na ochranu iných. Nie každá respiračná infekcia musí znamenať ochorenie koronavírusom. V prípade vzniku horúčky s predchádzajúcim pobytom v rizikovej oblasti, alebo kontaktom s infikovanou osobou, či vzniku dychovej nedostatočnosti je potrebné telefonicky kontaktovať linky odporučené Ministerstvom zdravotníctva SR alebo praktického lekára, či najbližší urgentný príjem nemocnice. V každom prípade je potrebné sa pri takýchto stavoch vyhnúť neočakávanému príchodu do nemocnice, treba sa vopred telefonicky ohlásiť, aby sa tak zabezpečil potrebný manažment ďalšieho postupu.
Je bezpečné teraz cestovať do zahraničia?
Niektoré linky do určitých oblastí sú pozastavené, niektoré oblasti v zahraničí sú uzatvorené. Cestovanie ako také nie je zakázané, rozhodne nie je vhodné zvyšovať riziko cestou do rizikovej oblasti s následnou potrebou ošetrenia. Po pobyte v rizikovej oblasti sa nariaďuje 14-dňová izolácia v domácom prostredí.
Ktorá skupina je najohrozenejšia?
Riziko ťažkého priebehu stúpa s vekom a u človeka s inými pridruženými ochoreniami. Seniori sú tak jednou z ohrozenejších skupín.
Naozaj treba si robiť zásoby na dva týždne?
Nie je mi jasné kam smeruje otázka, zásobovanie je zachované, netreba podliehať panike.
Na sociálnych sieťach kolujú zaručené informácie, že ak človek bude piť tvrdý alkohol, nedostane koronavírus. Je to pravda?
Nie je mi známe, že by niekto vykonal takúto štúdiu.
Mali by sme sa vyhýbať aj podávaniu rúk a bozkávaniu na zvítanie?
Je vhodné sa vyhnúť opísaným formám dotyku, môže nimi dôjsť k prenosu vírusu. Je to jedno z vhodných preventívnych opatrení.
Aj bratislavské univerzity zatvorili brány a poslali študentov domov a zatvorili internáty? Nemali ich radšej nechať na internátoch v karanténe, ako ich posielať domov na celé Slovensko a roznášať prípadný koronavírus?
Na vyhlásenie karantény musia byť splnené kritériá. Nie je možné niekoho niekde uzavrieť s nejasnými predpokladmi.
Kedy očakávate v Bratislave a na Slovensku vrchol tejto epidémie?
Všetko závisí od rýchlosti prírastku nových ochorení a to je v tejto chvíli ťažké odhadnúť. Opatrenia by mali viesť k tomu, aby sa spomalil tento prírastok a počet ochorení nekulminoval prudko.
Alebo môžeme hovoriť už o pandémii?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tak situáciu ešte neoznačila.
V akom štádiu je podľa vás situácia ohľadom koronavírusu v Bratislave a na celom Slovensku?
O situácii pravidelne informujú kompetentné orgány a inštitúcie, vyvíja sa. Je v tejto chvíli ťažké uviesť konkrétne dáta, lebo už o chvíľu môžu byť iné. Je vhodné sledovať vývoj situácie v médiách, nepodliehať tendenčným správam, ale zachovať si rozvahu, pokoj a disciplínu v dodržiavaní opatrení.
Môže situácia na Slovensku alebo v Bratislave prísť do štádia ako v Taliansku?
Je to špekulatívna otázka, v tejto chvíli nie je na ňu racionálna odpoveď.
Existuje u nás právny základ na uzatvorenie celého mesta kvôli epidémií, ako to urobili v Taliansku?
Každý štát má právny základ pre mimoriadne situácie. Vychádza to z jeho podstaty.
Kedy očakávate ústup?
Tak ako je nateraz ťažké odhadnúť dynamiku prírastku a kulmináciu, je ťažké odhadnúť aj ústup. Všetko závisí aj od ovplyvnenia opatreniami, našou disciplinovanosťou, spoluprácou. Podľa médií sa stali prípady, kedy neboli od príbuzných chorých poskytnuté informácie o cestovaní v rizikových oblastiach. Aj nedostatok informácií môže hrať úlohu.
Ako je Bratislava pripravená na epidémiu, keďže je podľa mojich informácií len 48 prístrojov umelej pľúcnej ventilácie? Čo keď bude chorých napríklad 50 pacientov?
Bratislava nie je izolovaný ostrov, je súčasťou zdravotníckeho systému, ktorý ako celok dokáže prijať a vykonať potrebné opatrenia. Je potrebné, aby sme nepodliehali panike, dodržiavali opatrenia, nepreťažovali systém vyšetreniami vzniknutých z našej obavy, ale riadili sa pokynmi po predchádzajúcom telefonickom kontakte.
Zaujíma ma, ako budete resp. máte prostriedky na chránenie lekárov prvého kontaktu, keďže ide o starších ľudí?
Lekári sú informovaní o potrebných postupoch kompetentnými inštitúciami, rovnako ako aj pacienti. Nemalo by dôjsť k tomu, že pacient s reálnym podozrením na COVID-19 neohlásene navštívi ambulanciu. Mal by sa vždy telefonicky ohlásiť, kde bude informovaný o ďalšom postupe.
(lb)