Psychológ Madro: Po samovražde Moniky Potokárovej sme zaznamenali zvýšený počet detí s myšlienkami na ukončenie života

9.12.2019

Zdroj: mm

Páčil sa vám článok?

Programový riaditeľ a psychológ Marek Madro vedie už sedem rokov internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk. Tím psychológov tejto poradne pomáha mladým ľuďom vrátane detí prostredníctvom chatu a emailu. Marek Madro upozorňuje, že samovrážd maloletých pribúda. Počet detí, ktoré píšu cez aplikáciu psychológom, tento rok stúpol o viac ako 20 percent. Ako ich ochránite pred samovraždenými myšlienkami?

Kto pácha samovraždu najčastejšie?

Najčastejšie sú to muži nad 60 rokov. Celkovo je vek nad 60 rokov a prechod do dôchodku náročným a zároveň rizikovým obdobím. Muži však častejšie volia letálnejšie (končiace sa smrťou - pozn. red.) prostriedky na ukončenie života. U žien sú teda častejšie pokusy o samovraždu, u mužov zas dokonané samovraždy. Na druhom mieste sú však mladí ľudia.

Ako veľmi je tento problém rozšírený medzi deťmi a mladými dospelými?

Naše slovenské štatistiky sú celkovo v oblasti samovrážd pomerne stále. Kategóriou, kde pozorujeme najväčší nárast počtu samovrážd, sú deti do 14 rokov.

Nedávno ste hovorili, že minulý rok ste mali asi 500 prípadov, keď vám volali deti v úplne krízovej situácii. Teda v situácii, keď už je dieťa pripravené zomrieť, ale rozhodne sa ešte niekomu zavolať.  V tomto roku ich už je o 100 viac ako za celý minulý rok a to ešte nie je koniec roka. Čomu pripisujete tento trend?

Nedokážem pomenovať jeden základný hlavný faktor, ktorý je za to zodpovedný. Veľmi významné je však v momentálnej dobe aj vnímanie samovraždy mladými ľuďmi ako akýsi trend, ako dostupný spôsob zvládania náročných životných situácií a psychickej bolesti. Prispievať k tomu môžu aj náročné týždne plné tragédií a s tým súvisiaca aj častejšia a nesprávna medializácia napríklad samovrážd známych osobností. 

Porovnajme to so zahraničím, ako je na tom naša krajina?

Samozrejme to závisí od konkrétnej krajiny. Samovražda je však celosvetovo primárnym zdravotníckym problémom. Svetová zdravotnícka organizácia v tomto roku poukazovala na mimoriadnu dôležitosť prevencie suicidality tým, že hlavnou témou Svetového dňa duševného zdravia bola práve samovražda.

Vráťme sa k deťom. Prečo sa dieťa rozhodne siahnuť si na život?

Za zvažovaním ukončenia vlastného života nikdy nestojí len jeden faktor. Jedným z významných faktorov je nízky vek a s ním súvisiaci nedostatok adaptívnych copingových stratégií (stratégie zvládania stresu - pozn. red.), a teda schopností problém zvládnuť. Tiež sa u detí a mladých ľudí stretávame často v dôsledku niektorých bariér so snahou riešiť svoje problémy osamote. Je dôležité, aby ľudia pri myšlienkach na samovraždu nezostávali sami a zdôverili sa osobe, ktorej dôverujú. Tiež sú pre nich vždy prístupné viaceré linky dôvery.

V poslednej dobe naša spoločnosť čelila samovraždám viacerých mladých ľudí. Zaznamenali ste zvýšený počet hovorov aj po samovražde herečky Moniky Potokárovej? Je možné, že verejne známa samovražda môže motivovať ďalších ľudí?

Áno, zaznamenali sme zvýšený počet kontaktov s myšlienkami na ukončenie života aj po informovaní o samovražde Moniky Potokárovej. Takýto efekt linky dôvery celosvetovo zaznamenávajú takmer vždy po podobnej udalosti. Zodpovedá za to tzv. Wertherov efekt, kedy v dôsledku nesprávnej medializácie udalosti môže dochádzať u čitateľov k opakovaniu medializovaného správania až v tomto konkrétnom prípade k istej samovražednej nákaze.

Existujú miesta na webe, kde si deti dokážu vyhľadať radu, ako úspešne dokonať samovraždu? Kde dieťa získa inšpiráciu na túto myšlienku? Prípadne nejaké skupiny, kde si v tomto poradia, podporia sa navzájom?

V rámci nášho projektu Online terénnej práce sa naši psychológovia venujú vyhľadávaniu rizikových stránok, komunít a jednotlivcov v online priestore. Na začiatku tohto projektu stálo práve objavenie niekoľkých uzavretých online komunít na sociálnych sieťach, v ktorých sa ich členovia podporovali v sebapoškodzujúcom a suicidálnom správaní. Vďaka práci našich online tereňákov tieto komunity zanikli a členovia týchto skupín boli presmerovaní do online komunity vytvorenej psychológmi IPčka. Naším cieľom je, aby mladí ľudia pri vyhľadávaní takýchto rizikových stránok natrafili skôr na pomáhajúci obsah.

Na koho, okrem vašej linky, sa môžu deti pri svojich problémoch obrátiť?

Je vždy dobré, ak sa obrátia na nejakého dospelého vo svojom okolí - rodiča, učiteľa, trénera, školského psychológa, ... Obrátiť sa tiež môžu na iné linky dôvery ako Linka detskej istoty 116 111 alebo Linka detskej dôvery 055/234 72 72.

Ako pomáha pri prevencii a pomoci ľuďom v krízových situáciách štát?Je to celé na pleciach mimovládok?

Krízové situácie majú primárne riešiť psychológovia a psychiatri. Ak ide o deti, mali by byť v náročných situáciách v kontakte najmä so školským psychológom alebo pracovníkmi CPPPaP. Ich nedostatočný počet a nedostatočná kapacita však vedie napríklad k dlhým čakacím dobám a vtedy sú mimoriadne užitočné linky dôvery, ktoré síce v istej miere podporené štátom sú, avšak ich primárnym finančným príjmom sú dary a projekty.

Aké sú najbežnejšie mýty a predsudky o samovražde? Musí tomu predchádzať napríklad nejaká duševná choroba?

Jedným z najčastejších mýtov je napríklad to, že kto hovorí o samovražde, nespácha ju. Daný človek často hovorí o svojich myšlienkach na ukončenie života. Nemusíme ich však v tom momente brať vážne alebo máme dojem, že sranduje. Tiež to, že každej samovražde predchádza psychická porucha je mýtus.

Môže takéto rozhodnutie ovplyvniť napríklad počasie? Alebo politická situácia v krajine?

Nakoľko takéto rozhodnutie alebo skratovité konanie ovplyvňuje viacero faktorov, môže v tom veľkú rolu zohrať aj počasie (ako napríklad nedostatok slnečného svetla) alebo politická situácia danej krajiny, ktorá spôsobuje neistotu u dospelých v okolí dieťaťa (rodičov, učiteľov), a tak aj v dieťati samotnom.

Existujú nejaké varovné príznaky, podľa ktorých môžeme spoznať, že niekto uvažuje nad ukončením svojho života?

Jedným z najčastejšie prehliadaných varovných príznakov je pomenovanie myšlienok na samovraždu. Varovné znaky sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho jednotlivca a konkrétnej situácie. Dôležité je pozorovať náhle a nevysvetliteľné zmeny správania daného človeka ako napríklad sociálne stiahnutie sa, zmeny v spánku, emocionálna bolesť, vyjadrenie pocitu beznádeje spojeného s budúcnosťou, nadmerné užívanie alkoholu a drog a podobne.

 (nc)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.