Útoky na zdravotníkov sú len vrcholom ľadovca, obnovenie záchytiek žiadajú už aj mestské polície

Zdroj: MsP Bratislava

Tri útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach v priebehu niekoľkých dní opäť otvorili otázku ich bezpečnosti. Závažné fyzické napadnutia sú však len najviditeľnejším prejavom oveľa rozsiahlejšieho problému. Viac nám o ňom prezradil vedúci oddelenia komunikácie mestskej polície v Bratislave Peter Borko.

Zdravotníci na urgentných príjmoch pravidelne čelia agresívnemu a nepredvídateľnému správaniu ľudí pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Mestská polícia Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska preto opätovne upozorňujú na potrebu zriadenia protialkoholických záchytných izieb, ktoré na Slovensku chýbajú už viac ako 20 rokov.

Októbrové incidenty v nemocniciach na Kramároch a v Ružinove ukázali, do akého nebezpečenstva sa môžu zdravotníci dostať pri výkone svojho povolania. Opitý pacient napadol a škrtil mladú zdravotnú sestru, ďalší muž pod vplyvom alkoholu zranil dvoch členov zdravotníckeho personálu. Najnovšie sa na verejnosť dostalo aj svedectvo záchranára o napadnutí dvoch kolegov zo strany pacienta pod vplyvom drog.

Na obsadené lôžka osobami pod vplyvom alkoholu doplácame všetci

Tieto prípady vyvolávajú oprávnené pobúrenie, no predstavujú len časť každodennej reality nemocničných urgentných príjmov. Zdravotníci sa stretávajú s verbálnymi útokmi, vyhrážkami, odmietaním spolupráce, poškodzovaním zariadenia či narúšaním bezpečnosti ostatných pacientov. Ľudia pod silným vplyvom alkoholu navyše často obsadzujú lôžka a vyžadujú si dlhodobý dohľad aj po tom, ako boli medicínsky vyšetrení a ich stav už nevyžaduje nemocničnú starostlivosť. Personál tak musí venovať čas a pozornosť situáciám, ktoré by pri existencii vhodného zariadenia bolo možné riešiť mimo urgentného príjmu.

Rozsah problému potvrdzujú aj údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej bezpečnostná služba podľa údajov zverejnených začiatkom roka 2026 riešila za predchádzajúci rok 350 bezpečnostných incidentov, z ktorých 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Nie všetky prípady súviseli s alkoholom, čísla však ukazujú, že nejde o ojedinelé udalosti.
Problém veľmi dobre pozná aj Mestská polícia Bratislava. Jej hliadky sú pravidelne privolávané na urgentné príjmy bratislavských nemocníc, predovšetkým pri konfliktoch s osobami pod vplyvom alkoholu alebo drog. V tomto roku, do 1. októbra, boli mestskí policajti na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát. Ide o nárast, za rovnaké obdobie v minulom roku, o 229 situácií.

Situácia sa v zime zhoršuje

Situácia sa komplikuje najmä v zimných mesiacoch, keď sa priestory nemocničných urgentných príjmov stávajú útočiskom aj pre časť ľudí bez domova. Samotné bezdomovectvo pritom nie je bezpečnostným problémom ani dôvodom na policajný zásah. Problém nastáva v prípadoch, keď sa k sociálnej núdzi pridáva silná intoxikácia, agresivita alebo správanie ohrozujúce ostatných pacientov a personál.

Mestská polícia pomáha zdravotníkom pri zvládaní konfliktných situácií, zabezpečovaní bezpečnosti v priestoroch nemocníc a opakovane poskytuje asistenciu aj pri prevoze agresívnych pacientov v sanitkách. Mestskí policajti a policajtky sa tak v mnohých prípadoch stávajú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia zdravotnej starostlivosti.

„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi. Mestská polícia im pri nebezpečných situáciách pomáha a bude pomáhať aj naďalej. Nie je však možné, aby sme boli nepretržite prítomní na všetkých urgentných príjmoch, ani aby naše hliadky suplovali neexistujúci systém starostlivosti o intoxikovaných ľudí. Každá hliadka, ktorá musí dlhodobo dohliadať na agresívneho pacienta, zároveň chýba pri zabezpečovaní verejného poriadku v uliciach mesta,“ uvádza Miroslav Antal, náčelník Mestskej polície Bratislava a viceprezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska.

Záchytné izby na Slovensku zanikli. Problém zostal

Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Ich účelom bolo zabezpečiť krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, a pritom nepotrebovali hospitalizáciu. Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť záťaže spojenej so starostlivosťou o intoxikované osoby presunula na nemocničné urgentné príjmy, záchranné zdravotné služby a políciu.

Na potrebu obnovenia záchytných izieb pritom mestské a obecné polície, zdravotníci aj predstavitelia samospráv upozorňujú dlhodobo. Vypracovanie mechanizmu ich obnovy je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Napriek tomu ani po rokoch diskusií nevzniklo funkčné riešenie.

Skúsenosti zo zahraničia pritom ukazujú, že takéto zariadenia môžu byť štandardnou súčasťou systému ochrany verejného zdravia a bezpečnosti. V Českej republike zabezpečujú záchytnú službu jednotlivé kraje. Ide o osobitný typ zdravotnej služby, ktorý zahŕňa lekárske posúdenie a bezpečný krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb.

Systém je podľa MsP potrebné nastaviť nanovo

Cieľom obnovenia záchytných izieb na Slovensku nemá byť trestanie ľudí za požitie alkoholu ani automatické umiestňovanie opitých osôb do uzavretých zariadení. Má ísť o bezpečné, odborne zabezpečené miesto pre ľudí, ktorí v dôsledku intoxikácie ohrozujú seba alebo svoje okolie, ale ich zdravotný stav nevyžaduje hospitalizáciu. O ich zdravotnej spôsobilosti na takýto pobyt musí rozhodnúť lekár a celý systém musí mať jasné pravidlá, personálne zabezpečenie a zákonné záruky ochrany osobnej slobody.

Záchytné izby pritom nemôžu nahrádzať nemocnice. Intoxikácia môže zakrývať vážne zdravotné komplikácie, napríklad úraz hlavy, cievnu mozgovú príhodu či hypoglykémiu. Ľudia, ktorí potrebujú akútnu zdravotnú starostlivosť, musia zostať v nemocnici. Rovnako je nevyhnutné rozvíjať sociálne služby a pomoc ľuďom bez domova. Záchytné izby majú riešiť konkrétnu medzeru medzi zdravotníckou starostlivosťou, ochranou verejného poriadku a sociálnou pomocou.

Bez systémového riešenia budú zdravotníci naďalej čeliť rovnakým problémom

Mestská polícia Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska považujú za potrebné posilniť bezpečnosť zdravotníckych zariadení. Vítajú preto kroky ministerstiev vnútra a zdravotníctva, ktoré 26. októbra podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov. Posilnenie policajných hliadok, bezpečnostnej služby, dostupnosť tiesňových tlačidiel či lepšia koordinácia medzi nemocnicami a políciou sú potrebné opatrenia. Samy osebe však nevyriešia príčinu významnej časti problémov. Ani trvalá prítomnosť bezpečnostnej služby nedokáže podľa MsP nahradiť chýbajúce zariadenia, v ktorých by bolo možné bezpečne a dôstojne zabezpečiť starostlivosť o intoxikované osoby.

„Ak chceme skutočne odbremeniť urgentné príjmy a zvýšiť bezpečnosť zdravotníkov, nestačí reagovať až na incidenty. Musíme vytvoriť systém, ktorý dokáže problémovým situáciám predchádzať. Záchytné izby nie sú novým ani neovereným nápadom. Fungujú v okolitých krajinách a ich obnovenie dlhodobo požadujú ľudia, ktorí následky ich absencie riešia priamo v praxi. Potrebujeme však rozhodnutie štátu, jasnú legislatívu a financovanie, nie ďalšie roky diskusií,“ uvádza Slavomír Pavelčák, náčelník Mestskej polície Košice a prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska.

Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska preto vyzýva zodpovedné inštitúcie, aby v spolupráci so samosprávami a odborníkmi pripravili konkrétny plán obnovenia protialkoholických záchytných izieb. Jeho súčasťou musí byť jednoznačné určenie kompetencií, zdravotných a bezpečnostných štandardov, zákonných podmienok umiestnenia a predovšetkým dlhodobo udržateľného financovania.

"Finančná zodpovednosť nemôže zostať výlučne na mestách a obciach. Jednou z možností je vytvorenie štátneho finančného mechanizmu s využitím časti príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým konkrétnym krokom by mohlo byť spustenie pilotnej prevádzky v Bratislave a ďalších veľkých mestách, kde je záťaž urgentných príjmov a bezpečnostných zložiek vysoká..Ochrana zdravotníkov sa nemôže obmedziť na riešenie následkov násilia. Záchytné izby samy osebe nezabránia každému útoku, môžu však pomôcť znížiť počet situácií, v ktorých zdravotníci a policajti suplujú chýbajúcu službu. Ich zriadenie by znamenalo bezpečnejšie podmienky pre zdravotníkov, dôstojnejšiu starostlivosť o intoxikovaných ľudí, dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť pre ostatných pacientov a efektívnejšie využívanie kapacít polície," uvádzajú mestské polície vo svojom stanovisku. 

(ts, ms)