Podporme projekt metropolitnej polície

V šiestom čísle Bratislavských novín sa na prvej strane vynímal článok s titulkom: Bude mať mesto metropolitnú políciu? Moje srdce 80-ročného Bratislavčana znovu ožilo. Skutočne, veľmi múdry nápad - dúfam, že sa pod vedením nového primátora pána Ďurkovského aj uskutoční.

Myslím si, že na túto tému by sa mala rozprúdiť široká občianska diskusia. Už ako chlapec si pamätám na našich bratislavských „grüncajch“ policajtov, ktorí sa od štátnych „četníkov“ odlišovali tým, že zatiaľ čo štátni četníci mali uniformy olivovej farby, mestskí mali jednotné tmavomodré uniformy po okrajoch lemované jemnou červenou obrubou. Jednotnosť uniformy mestských policajtov zvyšovala ich dôveryhodnosť u občanov a dodávala vážnosť ich spoločenskému postaveniu a pôsobeniu aj napriek tomu, že neboli tak provokatívne ozbrojení ako dnešní „kovboji“.

Ich výstroj pozostával z uvedenej uniformy, širokého koženého opasku, z koženej brašny, v ktorej boli putá, zápisnice a pokutové bloky, a boli vybavení typickým policajným „pelendrekom“. Okrem toho každý policajt bol označený svojím identifikačným číslom. Okrem svojich bežných peších kontrol v pravidelných intervaloch prechádzali jednotlivými úsekmi svojho rajónu.

Službu konali vždy dvaja, zaisťovali bezpečnosť občanov vo svojom revíri, kontrolovali podozrivé osoby, kontrolovali a vydávali lístky - potvrdenky trhovým predajcom (odtiaľ pomenovanie „grüncajch policajt“). Táto mestská polícia mala aj svoj jazdecký oddiel, jeho kasárne sa nachádzali na Krížnej ulici, v priestoroch dnešnej Novej tržnice a jeho príslušníci hliadkovali po uliciach a poľných cestičkách bratislavských predmestí.

Veľmi dobre si pamätám, že zvláštny dôraz kládli na kontrolu vybavenia bicyklov (cyklisti museli mať legitimáciu o vlastníctve bicykla, ktorý musel mať vyrazenú výrobnú značku na ráme, bicykel musel byť vybavený predným svetlom a zadný blatník musel byť v dĺžke 20 centimetrov na konci natretý bielou farbou). Takto vtedy nahrádzal dnešné odrazové sklíčka.

Keďže vtedy bolo ešte veľmi málo áut, jazdné policajné hliadky sa venovali ochrane parkov a okrajových častí mesta a prechádzali medzi záhradkami a rodinnými domami na periférie. Jednotnosť ich uniforiem a na vtedajšiu dobu perfektný výstroj znásobovali ich autoritu u občanov, ktorí ich skutočne rešpektovali. Tento stav sa s dnešným nedá ani porovnať. Uniformy dnešných mestských policajtov skôr pripomínajú montérky a pištole zastrčené za opaskom alebo visiace „prekliato nízko“ pripomínajú skôr dobrodruhov alebo „kovbojov západu“.

Preto budúcej metropolitnej polícii držím palce a verím, že pánu primátorovi Ďurkovskému sa podarí splniť aj túto dôležitú úlohu.

Štefan Behúň, Bratislava
LIST ČITATEĽA