Vojna v Iraku zvýšila záujem Bratislavčanov o úkryty

V súvislosti s vojnou v Iraku sa opäť zvýšil záujem verejnosti o to, ako sa možno ochrániť v prípade, že by v Bratislave nastala nejaká mimoriadna situácia.

Priame kompetencie majú v tomto smere odbory civilnej ochrany obyvateľstva a obrany na jednotlivých okresných úradoch. Podľa hlavného radcu oddelenia ochrany obyvateľstva Úradu civilnej ochrany Petra Štefunka sú pracovníci týchto odborov každému občanovi povinní poskytnúť informácie súvisiace s ochranou pred následkami mimoriadnej udalosti, samozrejme, iba tie, ktoré sa týkajú miesta jeho trvalého bydliska.

Ak by skutočne došlo k všeobecnému ohrozeniu, obyvateľstvo by dostalo varovanie v podobe dvojminútového kolísavého tónu sirén. Informácie o charaktere ohrozenia by mali byť následne odvysielané v rozhlase a televízii. Nezaškodí vedieť, že špeciálnych úkrytov (rozlišujú sa na dva druhy - odolné a plynotesné) je málo a svojou kapacitou nepostačujú pre všetkých obyvateľov.

V okrese Bratislava 1 je spolu 121 takýchto zariadení, z toho 63 pre obyvateľstvo a 58 pre zamestnancov rôznych podnikov a inštitúcií. V okrese Bratislava 2 je 137 úkrytov, z toho 71 pre obyvateľstvo a 66 pre zamestnancov, v okrese Bratislava 3 je ich 141, z toho 94 pre zamestnancov a 47 pre obyvateľstvo. V okresoch Bratislava 4 a Bratislava 5 dokonca nie sú žiadne úkryty vyhradené pre obyvateľstvo, iba 15, resp. 12 úkrytov pre zamestnancov.

Predpokladá sa, že väčšina Bratislavčanov by sa v prípade ohrozenia ukryla v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne. Pod týmto pojmom sa myslia vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb, ktoré po vykonaní menších úprav zabezpečia čiastočnú ochranu pred účinkami mimoriadnych udalostí. Môže ísť o pivničné priestory, ale aj kancelárie a byty. Úkrytom môže byť aj vlastný byt, ak sú v ňom zatvorené a utesnené okná, dvere a vetráky a uzatvorený prívod plynu.

Na Úrade civilnej ochrany vypracovali aj prepočet minimálnych nákladov na prispôsobenie bežného bytu na účely svojpomocného úkrytu. Do nákladov sú zahrnuté napríklad izolačné a samolepiace pásky, leukoplast, sadru či fólie, potrebné na utesnenie okien a dverí, tkanivá namočené vo vode s rozpustenými saponátmi na utesnenie vetrákov či komínov, zásoba pitnej vody (tri litre pitnej vody na osobu a deň) a trvanlivé potraviny. Výsledná suma predstavuje asi 810 korún.

Pokiaľ ide o ochranné masky, mal by ich byť dostatok. Momentálne Bratislavčanom nič nehrozí a ostáva len veriť, že to tak bude aj naďalej.

(lau)