Zdroj: Peter Borko/MsP
Aj keď pochádza z Liptova, rozhodol sa pracovať v mestskej polícii v Bratislave. Hlavné mesto si vybral najmä pre väčší počet prípadov, ktoré musí policajt počas dňa vyriešiť. Michal Žákovič sa u nás rozhodne nenudí.
„Liptov mám veľmi rád, ale chcel som ísť do hlavného mesta. Myslím si, že je tu omnoho viac roboty, a som tu aj viac potrebný,“ priznáva mladý mestský policajt. Zavážila, samozrejme, tiež rodina, ktorá v Bratislave žije. „Chcel som pracovať v Novom Meste, lebo v tomto okrese žije moja babička a viem sa v ňom slušne orientovať,“ vysvetľuje Michal.
To sa mu podarilo. Kým sa však stal mestským policajtom, dokončil strednú školu a venoval sa chvíľu servisovaniu bicyklov, ku ktorým má blízko, keďže okrem futbalu robil aj triatlon. V úlohe mestského policajta sa však našiel. „Baví ma všetko, od dopravy až po verejný poriadok.“ Máloktorý policajt má riešenie dopravných priestupkov rád, Michal s tým ale problém nemá. Priam naopak. Jeho najobľúbenejšou lokalitou je preto Bajkalská ulica.
Michal priznáva, že pri svojej práci si občas vypočuje aj nadávky.
Pri stretnutí s Michalom vás ako prvé osloví jeho slušnosť a zdvorilosť. „Slušnosť je základ, nech sa rozprávate s kýmkoľvek,“ hovorí mestský policajt. Niekedy sa však u priestupcov stretáva s úplne opačným správaním. „Snažím sa robiť svoju prácu čo najlepšie, ale stane sa, že sa dočkám hrubého správania, občas aj vulgarizmov,“ hovorí o zážitkoch zo služby. „Všetko sa dá vykomunikovať pokojne, bez zbytočného zvyšovania hlasu alebo nadávok.“ Zároveň dodáva, že má i príjemné skúsenosti, keď sú k nemu ľudia milí. Aj to mu dokáže zlepšiť deň.
Pri práci policajta je tiež potrebná dobrá psychohygiena. Michal často športuje a cestuje, čo mu pomáha trochu sa vyventilovať. „Pri futbale sa vždy odreagujem. Z triatlonových disciplín mám najradšej bicykel. Vždy naň rád vysadnem a prejdem si niektoré bratislavské lokality,“ hovorí bývalý aktívny športovec, ktorý najradšej jazdí v okolí Bieleho Kríža.
Po službe si ide zašportovať, rád tiež cestuje.
Ešte pred nástupom k mestskej polícii musel prejsť trojmesačným kurzom odbornej prípravy. Tvrdí, že kurz bol super, od kolektívu cez zaujímavé prednášky až po lektorov, odporúča však viac praktických lekcií. Streľba, sebaobrana aj taktika podľa neho nemali chybu, ale v prvých týždňoch v službe si uvedomil, že sa v kurze nevenovali dostatočne napríklad takej bežnej veci, ako je vypisovanie tlačív, a nevyskúšali si ani zakladanie imobilizérov. „Človek sa to v tých prvých týždňoch v uliciach naučí od kolegov, ale určite novým policajtom uľahčí prácu, ak si to skúsia už v škole.“
Mestské policajtky i policajti často hovoria o chýbajúcich kompetenciách, o tom, ako by chceli urobiť pre ľudí v našom meste viac, ale nemôžu. Podobne to vidí Michal. „Vhodné by napríklad bolo, keby sme mohli na kritických úsekoch merať rýchlosť,“ vysvetľuje. Hodila by sa aj možnosť pracovať nadčasy. Pri práci si totiž, tak ako mnohí iní policajti, privyrába a radšej by tento čas venoval robote pre mesto. Na zamyslenie je aj otázka platových podmienok. Podľa neho, každý mestský policajt, ktorý poctivo drie, dá do svojej práce pre ľudí v meste všetko a dosahuje určité výsledky, by si zaslúžil viac peňazí.
Peter Borko/MsP