Hriešny tanec alebo Matkovražda

SPRÁVA Z TLAČE: SYN ZABIL VLASTNÚ MATKU. Vo štvrtok večer na číslo 158 oznámili vraždu v byte na prvom poschodí na Riazanskej ulici v Bratislave. Zavražde­nou bola Gertrúda D., sedemdesiatročná majiteľka bytu. Pitva zistila, že Gertrúda D. bola násilne zavraždená uškrtením. Vrahom je jej syn, 49-ročný Peter M., invalidný dôchodca.

PANI GERTRÚDA

Susedia ju volali teta Trúda. Bola to príjemná stará pani, trochu silnejšej postavy, peknej tváre. Mala husté šedivé vlasy. Vždy chodila upravená a navoňaná. Žila sama vo svojom jedenapolizbovom byte. Videli ju stále postávať pred vchodom. Čudovali sa, prečo nikdy nikam nechodí. Dozvedeli sa, že teta Trúda má silnú sklerózu - a už jej nezaberajú ani lieky. Keby odišla len kúsok od domu, kde bývala, mohla by zablúdiť a stratiť sa.

„Keď ma navštívila,“ spomína jedna suseda, „a chcela odísť, nevedela sa zorientovať. Namiesto von z bytu šla do kúpeľne alebo do inej izby. Ešte som jej zo žartu povedala: Teta Trúda, vy kam idete, čo vám šibe? Takto sme sa bežne rozprávali, ona sa na to neurazila. Vedela, že len vtipkujem - tak ako ona, keď mne alebo hocikomu inému akože vynadala. Keď som niečo upiekla, nejaké buchty alebo koláč, tak som jej vždy zaniesla, lebo som vedela, že pani D. si už nevarí. Reku teta Trúda, dajte si - a ona tým najprv ohrdla (pravdaže zo špásu) a až potom zjedla.“

Teta Trúda bola stará Prešporáčka. Vedela po nemecky, po maďarsky, po taliansky a po slovensky. S nájomníkmi sa najčastejšie rozprávala po nemecky. Nikto si nespomína, že by niekedy s niekým mala konflikt. V poslednom čase sa o ňu starala pani V. Chodila s ňou k lekárovi, varila jej a pomáhala s upratovaním.

VOTRELCI

„Bolo to raz v pondelok, už si na presný dátum nepamätám. Prišla som domov asi okolo dvanástej napoludnie - a myslela som si, že moja suseda vedľa sa zbláznila, že si púšťa na plné pecky magneťák,“ spomína jedna nájomníčka. „Hriešny tanec. Ležala som a myslela som si: No tá moja suseda sa úplne zbláznila. Bola som unavená z cesty vlakom, celú noc som cestovala. Potom som si uvedomila, že ten hluk nejde odvedľa, ale z horného bytu, kde bývala pani D. Nechápala som to. Cirkus sa však ešte len začínal. Celé popoludnie na balkóne kričalo dieťa, tí hore pili, vrieskali, nadávali... Až do desiatej večer. Potom sa začal Hriešny tanec II. Strašná bitka. Tak vulgárne som ženu v živote nepočula nadávať. A na dieťa iba: Kurva, ja ťa zabijem, nech to decko nevrieska, lebo ho vyhodím z balkóna! Neskôr som sa dozvedela, že k tete Trúde sa nasťahoval jej syn (Peter M.) s družkou (Annou P.) a jej päťročnou dcérou. S tým, že u nej zostanú bývať, kým si niečo nenájdu, ale nebude to dlho...“

Podivná zábava trvala celú noc. Bol to však len začiatok. Hádky a bitky v byte Gertrúdy D. sa stali pravidlom. Teta Trúda chodila po susedoch a plakala. Vídavali ju postávať vo vchode a plakať, prosila ľudí, aby niečo urobili, lebo to nemôže vydržať. Keďže výčiny votrelcov naďalej pokračovali, jedna suseda zavolala na miestne zastupiteľstvo na sociálny odbor, že stále bijú dieťa. Vedúca prisľúbila, že na Riazanskú pošle sociálnu kurátorku, aby to preverila.

Iná nájomníčka si spomína: „Sedeli sme s deťmi v parku, keď sme počuli, že v rohu baraku strašne kričí dieťa. Jedna suseda vstala a rozbehla sa tam. Bola tam Anna P. a bila malú. Už na ňu kričala iná suseda, či je šibnutá, aby okamžite to dieťa pustila. Bila ho päsťami do tváre. Keď suseda chcela zasiahnuť, Anna P. jej vynadala, že je p... a ku... a nech sa stará o seba. To bolo asi v polovici mája.“

ŠIALENSTVO SA STUPŇUJE

Susedia sa zhodujú v tom, že Peter M. a jeho družka žili strašne hlučne. Ona vstávala o šiestej ráno, v kuchyni pustila rozhlas po drôte najhlasnejšie, ako to len išlo, potom vraj celé ráno „jačala“. Jačala v kúpeľni, jačala v kuchyni, jačala na záchode.

„Nevedela normálne rozprávať,“ tvrdí suseda. „Predstavte si, že som išla ráno na WC, ešte rozospatá. Sedím tam a zrazu ona začne vrieskať, že sa nemôže vysrať. Prepáčte, že tak rozprávam, ale bolo to tak. Vždy som sa zľakla, keď spustila ten svoj rev. Dokonca nahlas aj tlačila. A stále kričala na svoju dcéru. Jeho veľmi počuť nebolo, dosť zle artikuloval.“

Iná suseda vraví: „Jeho bolo počuť menej. Len som občas zasluchla, že kričí na starú pani: Mama, choď spať! Bol to agresívny nervák - už na pohľad. Z očí mu nepozeralo nič dobré. Bol trestaný, že napadol svoju ženu a za rôzne násilné činy. Od detstva mal vraj sadistické sklony.“

Ďalšia nájomníčka vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa 30. mája vrátila z roboty o pol piatej popoludní, Peter M. a jeho družka robili strašný brajgel. Išla k nim, zaklopala na dvere a povedala: „Prepáčte, prosím vás, ale včera sme do štvrtej rána nespali. Nemohli by ste byť tichšie? Už sa na vás sťažujú všetci susedia.“ Za to si vyslúžila od Anny P. množstvo vulgárnych nadávok, ktoré noviny jednoducho neznesú. Vzápätí nato - pred očami susedy - vyfackala tetu Trúdu, ktorá bola na balkóne. Po chvíli Anna P. zazvonila u susedy (najprv sama, druhýkrát aj so svojím druhom), a vylepila aj jej zaucho. Dostala hysterický záchvat: že suseda má niečo s jej druhom.

Policajt, ktorý mal službu na obvode, im vraj povedal, že takých prípadov majú veľmi veľa, nech s tým neotravujú. Vraj ešte nie je taký zákon, aby ľudia cez deň nemohli požívať alkoholické nápoje a kričať. „Povedala som mu: Ako si to predstavujete? Že prídete až po tom, keď sa tu stane vážne nešťastie? On nato povedal, aby sme zavolali o desiatej, keď sa budú biť počas nočného pokoja. A zložil telefón.“

TYRANI

Ďalšia nájomníčka tvrdí: „Celé noci súložili na starom gauči, ktorý veľmi vŕzgal. Dieťa spalo vedľa nich na zemi. V poslednom čase ho nútili spať na balkóne. Ráno som vešala bielizeň, a pozerám, že malá je na balkóne. Čo tu robíš? pýtam sa jej. Spinkám, povedala. Celú noc? Áno, odpovedala mi. Najprv som si myslela, že si - ako dieťa - vymýšľa. Takmer vôbec ju nepúšťali von. Videla som ju na dvore len dvakrát. Raz som počula krik. Vykukla som z okna. Malá išla popri ňom (Petrovi M.), on ju ťahal. Keď mu spadla pod nohy, začal do nej surovo kopať, potom ju zdvihol a ťahal a pod bránou sa jej pýta: Budeš počúvať?! Kedy už konečne budeš poslúchať? Malá mu čosi povedala, a on ju ešte viac scápal.“

Pani Gertrúda žila vo svojom byte ako vo väzení. K susedom chodila len potajomky. Stále sa bála. Akoby tušila svoju smrť. Týždeň predtým, keď ju syn zavraždil, prišla sa vyplakať k susede. Tá jej dala čerstvé jahody. Pred vraždou ju videli ešte raz. V pondelok 27. júna stála vo vchode. Plakala.

DEŇ HRIECHU

30. júna si Peter M. a jeho družka Anna P. nakúpili obdivuhodné množstvo alkoholu. Pili prevažne víno, ale nepohrdli ani pivom a tvrdým. Keď sa jedna z nájomníčok vracala popoludní z práce, Anna P. provokatívne na schodoch zahlásila, že ide jeho priateľka, že ide za ním, aby ju potrtkal.

V ten podvečer si viacerí nájomníci všimli otvorené dvere v byte pani Gertrúdy. Nikto však nevstúpil dovnútra. Poznali Petra M. aj jeho družku. Nechceli riskovať. Pani Gertrúda D. však v tom čase bola už dávno mŕtva.

Vtedy sú Peter M. a jeho družka akože v Petržalke. Pozývajú otca Anny P. na Riazanskú, že idú oslavovať Petra a Pavla. Potom sa zastavia u pani V., čo sa stará o pani Gertrúdu. Je to evidentné: vrahovia potrebujú alibi. Pani V. najprv pozvanie odmieta: pre ňu je už neskoro.

Dvere boli otvorené do 21,15 h. Dovtedy bolo v byte na prvom poschodí na Riazanskej 77 úplné ticho. Žena, ktorá venčila psa, sa pristavila pod oknom svojej kamarátky. V televízii bol mexický seriál. Priateľky sa rozprávajú cez otvorené okno. Tá, čo je vonku so psom, sa pýta, čo sa deje, že je hore také ticho. Druhá jej odpovedá, že sú asi ožratí. Hneď na to, ako to dopovie, sa z balkóna na prvom poschodí ozve zverský rev. To kričí Anna P. Niečo také ešte ani jedna z dvoch rozprávajúcich sa žien nepočula. Rozbreše sa pes. Anne P. nikto nerozumie. Jedni tvrdia, že kričí čosi o hadovi, iní, že vrieska, že im niekto zaškrtil malú. Kričí po schodoch, všetkým nadáva, že sú vrahovia a že pozabíja všetkých susedov. Zavolá políciu. V byte to vyzerá ako po lúpežnom prepadnutí - ale len na prvý pohľad.

SPRÁVA Z TLAČE:

Na miesto činu sa okamžite dostavila výjazdová skupina spolu s vyšetrovateľom mestského úradu vyšetrovania a začali ohliadku miesta činu. V byte boli porozhadzované veci, vyprázdnené zásuvky a skrine a porozhadzovaný riad ako pri lúpežnom prepadnutí. Pretože polícia nadobudla podozrenie, že skutok sa neudial tak, ako to popísala oznamovateľka (Anna P.), nariadili súdnu pitvu ešte v tú istú noc. Vďaka ochote a úsiliu lekárov z Ústavu súdneho lekárstva Bratislava - Kramáre, sa podarilo páchateľa ihneď usvedčiť. Pitva zistila, že Gertrúda D. bola násilne zavraždená uškrtením, a súčasne poskytla polícii dôkazy proti synovi zavraždenej.

Pani Gertrúda bola zavraždená deň pred príchodom jej druhého syna z Čiech, ktorý jej vybavoval domov dôchodcov, kam sa mala v krátkom čase presťahovať.

Ján Kopan
Ilustračné FOTO - archív