Mafia v hlavnom meste (1989-1999) X.

7.2.2009
0
Páčil sa vám článok?

<strong>Ako sa to všetko začalo: Politici a mafia.</strong> Tých, čo aspoň trochu sledujú základné charakteristiky a vývoj organizovaného zločinu, spojenie politikov a mafiánov neprekvapuje. Zdá sa však, že najviac prekvapuje politikov samých, najmä ak niekto ukáže prstom aj na nich.

Začiatkom roka 2004 vyvolal v slovenskom parlamente rozruch rozhovor, ktorý médiám poskytol vtedajší 1. viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak. Nevyhol sa ani odpovedi na priamu otázku, či je organizovaný zločin prepojený so zákonodarným zborom, a potvrdil, že chápadlá mafie siahajú až tam. Ach, tá urážka, to zneváženie parlamentu, spochybnenie najvyššieho zákonodarného zboru! Najviac sa rozčuľoval poslanec HZDS Ladislav Polka, ktorý sa neskôr verejne prihlásil ku kontaktom s mafiánskym bossom Svobodom.

No a ďalší poslanec HZDS Gustáv Krajči, ktorý sa preslávil aj tým, že ako minister vnútra v roku 1997 otváral jeden z novovybudovaných objektov ministerstva vnútra takmer plece pri pleci s údajným bossom všetkých bossov Mikulášom Černákom. A Vlastimil Vicen, privatizér a exposlanec HZDS, na otázku časopisu .týždeň o prepojení politickej moci a organizovaného zločinu v ére mečiarizmu reagoval takto: „Cez moju osobu prerastal do parlamentu zločin. Ja som to všetko organizoval a som prekvapený, že ste na to ešte neprišli."

Inak bolo ticho. Akurát šéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek na dodatočné otázky redaktorov časopisu Live! povedal: „Ide o to, do akej miery toto zločinecké zoskupenie ovplyvňuje politiku štátu, právny systém a rôzne financovania. Dôležité je, do akej miery ohrozuje základy právneho štátu. Ide o určenie miery vplyvu, ktorý je u nás dosť výrazný."

Po rokoch vplyv mafie na parlament potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka slovami: „Od roku 1989 a potom aj po vzniku Slovenskej republiky sa vytvárala legislatíva, ktorá umožňovala holandské dražby, nekontrolovateľnú privatizáciu, ktorá umožňovala krach bankových domov, na to tu však bol parlament. Zoberte si, kto za čo hlasoval..."

TAJNÉ SLUŽBY A MAFIA

Podozrenie zo vzájomných kontaktov medzi SIS a podsvetím sa opakuje u väčšiny prvých bossov mafie v Bratislave.

Najväčšia banková lúpež v nitrianskej pobočke Všeobecnej úverovej banky počas prvého januárového víkendu 1996 mala podľa niektorých zdrojov viesť až k SIS. Isté špekulácie smerovali aj k tomu, že časť finančných prostriedkov mohla poslúžiť pri volebnej kampani HZDS. Oba subjekty mohli mať záujem na zmarení vyšetrovania prípadu, ktorý dodnes nebol súdne uzavretý. Mimochodom, lup v hodnote 174,7 milióna korún si nakoniec nedelili samotní aktéri megalúpeže, ale mafiánski bossovia z Bratislavy, ktorí sa o nej dozvedeli. Jedným z nich bol Miroslav Sýkora, ktorého kontakty so SIS boli médiami opakovane spomínané.

Sýkora mal pomáhať pri zavlečení prezidentovho syna aj pri vražde Róberta Remiáša. Bývalý šéf SIS Ivan Lexa čelil obvineniam, že si vraždu Róberta Remiáša u Sýkoru objednal za dva milióny korún. Senecký dom Miroslava Sýkoru mal podľa odborného posudku zhodou okolností rovnakú hodnotu. Vyšetrovanie, akým spôsobom došlo k darovaniu domu Sýkorovi, vzniklo pre podozrenie, že to mohol byť honorár za smrť Róberta Remiáša.

Sýkorov nástupca Čongrády bol podľa médií blízkym priateľom bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha a poznal sa aj s bývalými príslušníkmi Lexovej SIS. Jeden z prvých bratislavských mafiánskych bossov Peter Steinhübel sa priatelil s Vlastimilom Vicenom. Bol údajne aj v kontakte s námestníkom SIS Svěchotom.

MINISTRI A MAFIA

Po voľbách v roku 1998 sa na zastávke električky pri Blumentálskom kostole v Bratislave odohrala táto poučná scéna. K zastávke prifrčala luxusná limuzína a ostala stáť na červenú. Z otvoreného okienka sa z dlhej chvíle vyklonil šofér, ktorý okrem holej lebky trpel aj na chorobu zvanú „hlavohruď", a zavolal na neznámeho stojaceho na zastávke:

„Koho si volil?"
Neznámy sa v rozpakoch obzrel. Kto sa mu to prihovára? Prečo mu tyká? A čo to vlastne chce? Kým sa však spamätal, naskočila zelená, a tak mafián už len zakričal:
„Mečiar, to je život!"

U nás sa o spojení ministrov a podsvetia najviac v médiách hovorilo v súvislosti s Alexandrom Rezešom, Jánom Duckým a v súčasnosti so Štefanom Harabinom. Všetci boli nominovaní stranou HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Najvypuklejší bol prípad Duckého, ktorého z postu ministra hospodárstva musel Mečiar odvolať, keď prepukla obilná kauza. Pri nej išlo o nezákonný vývoz šesťstotisíc ton obilia, čo stálo štát viac ako miliardu korún.

Ducký sa vrátil do parlamentu ako poslanec za HZDS. Neupadol však do zabudnutia - vzápätí ho vymenovali za generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu. Tu už po ňom ostali mnohomiliardové škody. Až niekoľko rokov po jeho odvolaní novou vládou sa dostala na verejnosť správa o tom, že navyše podpísal za SPP zmenky, o ktorých nikto iný v podniku nevedel. Dňa 11. januára 1999 už ako súkromná osoba na odpočinku bol vo vchode domu, kde býval, zavraždený.

HZDS vyhlásilo, že išlo o politicky motivovaný čin. Pre Plus 7 dní na to reagoval vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner slovami: „To je absolútny nezmysel. Je to naopak - ide o odstraňovanie potenciálnych svedkov. Na pána Duckého bolo podaných niekoľko trestných oznámení a je veľmi pravdepodobné, že počas vyšetrovania by sa nevyhnutne musel vyjadriť nielen k svojej činnosti, ale aj k činnosti iných osôb. Preto bol nepohodlný."

Gustáv Murín
z knihy Mafia v Bratislave (2008)
(krátené, pokračovanie nabudúce)

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie