Na ružinovskom trhovisku prežívajú tuláci

V osobitnej skupine bezdomovcov, ktorí prežívajú v okolí ružinovského trhoviska na Miletičovej ulici, býva od päť do 20 osôb. Ich prítomnosť je do značnej miery závislá od počasia a aktívnych trhových dní.

Stánkoví predavači ich nepovažujú za bezdomovcov, nazývajú ich tulákmi. Podľa predavačky zeleniny od Dunajskej Stredy títo ľudia nemajú záujem o stabilné bývanie, či prácu. Hoci sa v okolí Ružinova stavia množstvo budov a stavebníci by potrebovali aj dočasnú pomocnú pracovnú silu, oni robiť nepôjdu.

"Radšej sa spoliehajú na jednorazové krátke výpomoci na trhovisku a súcit kupujúcich. Trhovníkom pomáhajú v skorých ranných hodinách pri vykladaní ovocia a zeleniny, večer sú ochotní poupratovať okolie stánkov. Dostanú za to pár korún. Cez deň ich tu však nechceme ani vidieť, lebo nám odháňajú zákazníkov," dodala predavačka stupavskej kapusty.

Výčapník v jednom z bufetov na trhovisku potvrdil, že týmto tulákom stačí na prežitie pár korún. Kedysi pili pivo a pálenku, dnes si vystačia s lacným vínom. "Čudoval som sa, že za celý deň ich takmer nikdy nevidím jesť, len piť. Jeden z nich mi to vysvetlil tým, že hlad je len prezlečený smäd."

Juraj s Milanom postávali napoludnie na okraji trhoviska pri bufete nazývanom "Červený stan". V igelitovej taške mali petfľašu s bielym vínom. Jeden povedal, že je zo Spišskej Novej Vsi, druhý zo Zvolena.

"My by sme aj chceli robiť, ale nikto nás nezoberie," tvrdili zhodne. "Bývame, kde sa dá. Väčšinou na okraji mesta vo vyhodených unimobunkách, opustených pivniciach, starých hospodárskych budovách. Zo začiatku nám pomohli najmä Záhoráci. Vedia presne, kde je nejaká opustená búda. Do útulku nás nezoberú, ani to už neskúšame. Keď totiž zacítia, že sme pili, tak nás aj tak vyhodia," dodali.

"Charitu využívame najmä kvôli strave. Novšie handry alebo topánky ani nechceme. Je to riziko, že nás okradnú," povedal Juraj.

(tasr)