Toto mesto bezpečné nebolo a ani nie je

Na jednej strane sa snažia mesto a vláda znížiť kriminalitu v Bratislave a tým zvýšiť bezpečnosť jej obyvateľov a návštevníkov, na strane druhej dochádza priamo v uliciach centra mesta k brutálnym útokom, po ktorých končia zranení na nemocničnom lôžku. Bratislavských chodcov sme sa spýtali, či sa cítia v uliciach mesta bezpečne.

Anna V., úradníčka: Som šokovaná, že na zastávke pred Prezidentským palácom boli dopichaní nejakí mládenci. Je to neuveriteľné, ale kde bola polícia? Ako sa niečo také môže vôbec stať? Začínam mať obavy, či je toto mesto ešte bezpečným.

Michal B., študent: Som len zvedavý, kedy už konečne v tomto štáte niekto urobí poriadok so skínmi a podobnými živlami. Asi naozaj musia niekoho najskôr dobodať a zabiť, aby sa s tým začalo niečo robiť.

Rudolf S., dôchodca: Priznám sa, že niekedy sa v tomto meste necítim bezpečne. Najmä tí mladí s vyholenými hlavami vo mne vzbudzujú obavy. Polícia si podľa mňa nedostatočne plní svoje povinnosti, inak by sa nemohlo stať, že si tu grázli budú robiť, čo chcú.

Peter S., čašník: Necítim sa veľmi bezpečne. Najmä v podvečer je taký hluchý čas, keď policajti už a ešte nie sú v uliciach. Myslím si však, že to nie je len problém polície. Do Bratislavy sa totiž sústreďujú kriminálne živly z celého Slovenska a potom to tu tak vyzerá. Veď väčšinu kriminálnych činov páchajú práve mimobratislavskí.

Roman K., podnikateľ: Myslím si, že to je stále rovnaké - bezpečné toto mesto nebolo ani nie je. A to sa týka nielen krádeží áut, ale aj prepadov a vrážd. Veď si stačí prečítať denne čiernu kroniku a ste zhrození, čo sa tu všetko deje. Polícia by mala byť podľa mňa dôslednejšia a razantnejšia.

Andrea M., nezamestnaná: Doteraz sa mi nič podobné nestalo, takže sa cez deň cítim bezpečne. A keďže večer do ulíc nevychádzam, nemôžem to posúdiť. Z rozprávania však viem, že nie vždy je toto mesto bezpečné.

(lav)