BEDEKER CESTOVATEĽA - Uzbekistan 4. časť: Emírov hárem, starobylý Samarkand, výlet do histórie a návrat do reality...

21.7.2021

Zdroj: koláž abn - Archív J.G.

Páčil sa vám článok?

V pondelok ráno sa členovia zájazdu do exotického Uzbekistanu ešte zobudili v meste Buchara a kým ho definitívne opustili a presunuli sa do Samarkandu, ktorý je tiež súčasťou tzv. Hodvábnej cest, tak sa zastavili sa ešte v Letnom paláci emíra, ktorý tu mal aj svoj hárem. Prinášame vám štvrtú a záverečnú časť cestopisu od jedného z čitateľov Bratislavských novín...

"Asi 10 kilometrov od centra mesta sme zišli z hlavnej cesty prešli ešte dva kilometre cez zaprášenú štvrť, keď sme sa zrazu ocitli na parkovisku pred monumentálnou bránou. Za ňou ležal areál krásneho letného paláca, ktorý patril poslednému bucharskému emírovi Alim Chánovi. Miesto nesie honosný názov Sitorai Mohi Hosa čo by sa dalo preložiť ako „Záhrada mesiaca a hviezd.“ Pred palácom sme zahliadli aj niekoľko pávov, o ktorých sme sa dozvedeli, že sú symbolmi tohto miesta," púšťa sa do rozprávania náš cestovateľ. 

Zdroj: archív J.G.

​Z prázdneho nádvoria vyrastá obrovská budova, ktorá je samotným palácom. Vojdite dnu a vzápätí vás obklopí luxus zhotovený pre oko samotného emíra. Jeho čierno-biele portréty dávajú tušiť, komu to tu celé patrilo. Medzi tie najhodnotnejšie exponáty patrí ruský 50-wattový generátor, ktorý vyrábal v bývalom emiráte ako prvý elektriku.

Zdroj: archív J.G.

​Jednotlivé miestnosti sa predháňajú v prezdobenosti stien, stropov, ale aj doplnkami v podobe pol metrových čínskych váz. 

Zdroj: archív J.G.

V každej zo sál či miestností dominuje obrovský ozdobný luster... 

Zdroj: archív J.G.

​Na stavbe sídla sa stretli architekti nielen z Ruska, ale aj miestni umelci a ako vidno, všetci si dali záležať...

Zdroj: archív J.G.

​Vo vitrínach bola vystavená aj tradičná obuv, aká sa kedysi v paláci nosila...

Zdroj: archív J.G.

​Ale návštevníka určite zaujme aj historické oblečenie...

Zdroj: archív J.G.

​Jeden z účastníkov zájazdu sa obliekol do tradičného kostýmu a zdá sa, že sa celkom podobá na pôvodného panovníka...

Zdroj: archív J.G.

​V tejto budove sídlil emírov hárem. 

Zdroj: archív J.G.

​Podľa legendy dievčatá plávali nahé vo veľkom vonkajšom bazéne, on si ich obzeral a keď sa mu nejaká zapáčila, tak hodil pred ňu do vody jablko, čo bol prejav jeho záujmu, ona vyšla z bazéna a išlo sa na "vec"...

Zdroj: archív J.G.

V areáli emírovho letného paláca žijú aj už spomínané pávy a vyzerá to, že sa im tu darí dobre...

Opúšťame palác a presúvame sa do druhého najväčšieho mesta v Uzbekistane, ktorým je Samarkand ležiaci v údolí rieky Zaveršan na okraji púšte Kyzylkum. Mesto vyše 300 rokov pred Kristom dobyl Alexander Veľký, o 1500 rokov neskôr slávny Džingischán a viditeľne rozvíjať sa začalo za vlády dobyvateľa Timeriána v 14. storočí. Založil tu aj chýrne observatórium so 100 učencami...

Zdroj: archív J.G.

​Námestie Registan v meste, ktoré je zapísané do svetového dedičstva UNESCO. 

Zároveň je to aj pútne miesto moslimov. Správny moslim by mal vykonať buď cestu do Mekky alebo aspoň päť krát navštíviť Samarkand.

Zdroj: archív J.G.

​"Naša prvá cesta po príchode do mesta viedla rovno od tohto hotela," hovorí Bratislavčan...

... a pokračuje: "​Potešilo ma, že v hoteli je aj bazén. Prakticky hneď z autobusu sa ponáhľam do vody. Je pre nás pripravená ochutnávka miestnych vín a koňakov. Okrem mňa si ju všetci užívajú. Ja sa teším, že majú radosť z ich konzumácie. Ešte som bol odfotiť najväčšiu medresu v Uzbekistane, urobil drobný biznis s miestnou mládežou a šup do postele."

Zdroj: archív J.G.

​"Posledný deň opúšťame hotel a ideme na celodennú prehliadku mesta, v ktorom by bolo aj týždeň čo obzerať a obdivovať. Doobeda nás čaká ešte návšteva miestnej kliniky, kde sme objednaní na PCR testy. Vnútri je čistota a poriadok. Sľubujú nám, že do večera budú výsledky hotové. Dúfame, že áno, lebo v opačnom prípade neodletíme z Uzbekistanu do Turecka. Ešte nás čaká návšteva miestnej tržnice, kde pomíňame našu poslednú hotovosť a ide sa na rýchlovlak, ktorý nás odvezie do Taškentu," opísal v skratke svoj program bratislavský cestovateľ. 

Uzbeci sú mimoriadne ochotní, šikovní a vynaliezaví, čoho dôkazom je aj nasledujúce video: 

Za niekoľko sekúnd bola tankistická čiapka vhodná na každú veľkosť hlavy...

Zážitkom bola aj návšteva miestnej tržnice:

"Čo sa týka spomínaného testovania na Covid-19, tak jedno stojí približne 200-tisíc uzbeckých sum, čo je v prepočte asi 20 amerických dolárov. Vláda by každému človeku, ktorý by sa v Uzbekistane nakazil, vyplatila odškodné vo výške okolo 3-tisíc dolárov, ale to by neriskli, aby tu nejaký turista dostal koronu. A tak sú všetci negatívni. Teda presnejšie výsledky testov, vrátane tých našich..." dodáva.

Zdroj: koláž abn - Archív J.G.

​V Samarkande bolo toho na obdivovanie naozaj dosť veľa. Jednou z navštevovaných pamiatok je napríklad Hrobka Timura Veľkého, ktorú tiež nájdete v našej galérii:

​Čas letel veľmi rýchlo a na slovenských cestovateľov už čakal presun na miestnu vlakovú stanicu a odchod z mesta...

Zdroj: archív J.G.

Železničná, teda presnejšie vlaková stanica vyzerá zvonku veľmi elegantne...

Zdroj: archív J.G.

​Aj vestibul vyzeral celkom zaujímavo...

Príchod rýchlovlaku na stanicu do Samarkandu:

 "Po nastúpení do vlaku nastali určité problémy, nakoľko naše miesta boli obsadené. Po asi 15-minútovom chaose a hľadania voľných sedadiel nás sprievodca odvádza do Biznis triedy, kde nás čaká maximálne pohodlie i obsluha, ktorá sa stará o občerstvenie," vysvetľuje Bratislavčan. 

Zdroj: archív J.G.

Ako vidno na displeji, tak ​rýchlovlak dosahuje naozaj mimoriadnu rýchlosť jazdy.​

Zdroj: archív J.G.

Aj posádka vo vlaku bola veľmi príjemná - dokonca sa ochotne s naším cestovateľom aj zvečnili na pamiatku...

Zdroj: archív J.G.

​Na letisku v Taškente po absolvovaní kontrol, po ktorých partiu Slovákov čakal "už len" 12-hodinový let do Európy...

Zdroj: archív J.G.

​Dnes ráno, teda v stredu 21. júla 2021 absolvovali dovolenkári hladké pristátie na viedenskom letisku... 

Aké boli po prílete do Európy kontroly? "Policajtka na letisku vo Viedni sa nás pýtala, odkiaľ sme prileteli a kam máme teraz namierené. Predložiť negatívny výsledok testu na Covid-19 od nás nechceli. Na rakúsko-slovenských hraniciach bolo pred nami približne 15 áut, ktorých posádky priebežne vybavovalo asi 5 policajtov. Ten náš sa pýtal či sme boli očkovaní a registrovaní v systéme e-hranica. Keď sme mu na obe otázky odpovedali kladne, tak už len jedným očkom prezrel auto a pustil nás na Slovensko," napísal nám čitateľ Bratislavských novín po šťastnom návrate domov.  

Zdroj: archív J.G.

"Keď sa nad celým výletom do Uzbekistanu spätne zamýšľam, tak ho musím hodnotiť ako fantastický. Cítim sa ako úplne iný človek. Nabudúce pôjdem na lov do mongolských hôr alebo na Sibír," prezrádza nám na záver svoje cestovateľské plány.

​(ars)​

Páčil sa vám článok?