FOTO a VIDEO: Budova Osobného prístavu sa má navýšiť o jedno poschodie, ale bratislavskí aktivisti sú proti!

Zdroj: Google Maps

O rekonštrukcii budovy Osobného prístavu, ktorá sa nachádza na Fajnorovom nábreží, sa hovorí už niekoľko rokov. S jej plánovanou realizáciou nesúhlasia aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene, ktorým sa nepáči zámer nadstaviť ju o jedno poschodie, ale aj celkovo rozšíriť. A nechápu, že s tým Krajský pamiatkový úrad v Bratislave súhlasil...

Občianska iniciatíva Bratislava otvorene podala podnet na Pamiatkový úrad SR, v súvislosti s plánovanou necitlivou dostavbou budovy osobného prístavu. V podnete žiada prešetriť záväzné stanovisko vydané Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave a v zdôvodnení poukazuje na skutočnosť, že stanovisko je v rozpore so zásadami Pamiatkovej rezervácie Bratislava, ako aj v rozpore s prijatým územným plánom.

Zdroj: Bratislava otvorene

Takto by budova Osobného prístavu prekryla pri pohľade z Dunaja alebo petržalského brehu Slovenské národné múzeum, ak by mala o poschodie viac...

„Dostavba budovy o jedno poschodie ako aj jej rozšírenie a dobudovanie zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu budovy Slovenského národného múzea alebo domu Kotva, pričom oba tieto objekty sú národnými kultúrnymi pamiatkami,“ píšu vo svojom stanovisku členovia iniciatívy Bratislava otvorene, pod ktorým sú podpísaní Soňa Párnická, Katarína Šimončičová, Ľubica Trubíniová, Hana Fábry a Matej Vagač.

Členovia občianskej iniciatívy Bratislava otvorene už raz podávali podobný podnet a to období rokov 2014 a 2015, kedy ju chcel majiteľ budovy v rámci rekonštrukcie nadstaviť na 5 poschodí. Vtedy s podnetom uspeli a investičný zámer sa napokon podarilo zastaviť.  „Je neuveriteľné, že samotný úrad (KPÚ), ktorý má chrániť pamiatkové hodnoty tohto mesta – Krajský pamiatkový úrad (KPÚ), nedodržuje ani svoje vlastné zásady. Smutný je fakt, že občania musia stále brániť svoje mesto, verejný záujem, pamiatkové hodnoty a kvalitu prostredia,“ píše sa v stanovisku iniciatívy Bratislava otvorene, ktorej členovia zároveň požiadali o vypracovanie odborných stanovísk architektov, aby nimi podporili samotné podanie na Pamiatkový úrad SR.

Bratislavské noviny sa skontaktovali aj so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, ale jej riaditeľ Marek Považan nám cez svoju sekretárku odkázal, že sa k plánovanej prestavbe budovy Osobného prístavu nebude vyjadrovať, nakoľko zatiaľ ten proces ešte nebol schválený.

V roku 2015 však bolo zverejnené video, v ktorom o nevyhnutnosti plánovanej rekonštrukcie rozpráva a vidno v ňom aj vizualizácie budúcej podoby Osobného prístavu:

Bude to po rekonštrukcii vyzerať takto?

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s

​Aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene sa vyjadrili nasledovne: "Z vizuálnych prezentácii možno usudzovať, ako sa „manipuluje“, aby niečo vyzeralo inak ako v skutočnosti je. Dominantné sú tzv. „helikoptérové pohľady“ z výšky, aby to vyzeralo menšie. Ďalej tam nie sú zakreslené okolité budovy (okrem SNM), aby to pôsobilo, že budova ničomu neprekáža a nezatieňuje. Nie je tam základný pohľad z Tyršovho námestia, teda zákres do existujúcej panorámy mesta."

Zdroj: Bratislava otvorene

Súčasná panoráma staromestského nábrežia, na ktorej vidno budovu SNM, strojnícku priemyslovku na Fajnorovom návreží a v pozadí aj filozofickú fakultu UK...  

A v analýze pokračujú: "​Vizuál budovy je celý presklenný, ako keby tam nemali byť žiadne priečky a steny. Takto to vyzerá transparentne, čo v skutočnosti nikdy nebude. Z takýchto prezentácii nie je možné dostatočne vidieť, že budova výrazne zväčšila svoj objem nielen do výšky (celé podlažie + 1,5 m technické zázemie), ale aj do šírky v celom obvode (pôdoryse)."

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s

Na jednej strane by budova Osobného prístavu určite akútne potrebovala toľko plánovanú a zároveň dlho odkladanú rekonštrukciu, nakoľko je miestom, ktoré zbadajú zahraniční turisti prichádzajúci loďami po Dunaji do Bratislavy ako prvé, ale zároveň by nemala byť najvýraznejším objektom na staromestskom nábreží Dunaja a túto dominanciu prenechať historickým stavbám či kultúrnym pamiatkam, aby sa nezmenila tzv. mestská vedeta, teda tzv. pohľadnicový obraz našej metropoly. Zdá sa, že pamiatkárov vôbec nečaká jednoduché rozhodovanie...     

(ars)​