Zdroj: TASR
Na Slovensku je zaregistrovaných zhruba 1700 elektrických vozidiel. K dispozícii majú 200 verejne prístupných nabíjacích bodov. Koľko elektrických áut jazdí po Bratislave? Aké zvýhodnenia sa chystajú pre ich majiteľov? A aké negatíva so sebou elektromobily prinášajú?
Zisťovali sme, koľko elektromobilov jazdí po Bratislave. Ministerstvo dopravy či životného prostredia to nevedia, bratislavský magistrát tiež nie, ministerstvo hospodárstva nás informovalo, že údaje za okresy len spracúva. Počet elektromobilov nie je ani v dostupných štatistikách polície. Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave ním nedisponuje, údaj sa podľa policajtov dá získať len na spoplatnenú žiadosť.
„K 1. októbru 2018 bolo podľa informácií z policajného prezídia v Bratislave zaregistrovaných 413 elektrických osobných vozidiel,“ prezradil nám napokon Adam Perger zo spoločnosti GreenWay, ktorá má v Bratislave sieť nabíjacích staníc.
Toto zložité pátranie po jednom čísle je zaujímavé najmä v súvislosti s faktom, že koncom roka sa na medzirezortné pripomienkovanie dostal Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike, ktorý vypracovalo ministerstvo hospodárstva. A podľa opatrení, ktoré zahŕňa, by mali mať už od mája tohto roka elektromobily špeciálne značky a možnosť jazdiť v buspruhoch. (Ak plán dovtedy stihne schváliť vláda...) Cieľom je motivovať vodičov ku kúpe elektromobilu aj tým, že sa vyhnú zápche. Našou métou totiž je, aby do roku 2030 jazdilo po Slovensku 35-tisíc elektromobilov.
Aktuálna situácia podľa údajov z akčného plánu hovorí, že do augusta 2018 jazdilo po Slovensku v kategórii osobných vozidiel 888 batériových elektrických áut a 686 plug-in hybridných elektrických áut (vozidlo s čiastočne elektrifikovaným pohonom a možnosťou dobíjania batérie z elektrickej siete) a 90 batériových elektrických autobusov.
Motiváciou k tomu, aby sa pridali ďalší, je podľa opatrení v akčnom pláne napríklad aj obnovenie dotácie na nákup elektromobilov v hodnote 5 miliónov eur. Kúpiť elektromobil je finančne náročné, máme pocit.
„Momentálne pracujeme na kalkulačke, ktorá bude porovnávať celkové životné náklady zhruba 100 modelov áut, kde budú zahrnuté všetky u nás predávané elektromobily a plug-in hybridy, ale aj najpredávanejšie naftové či benzínové autá. Súčasťou bude aj výpočet emisií,“ informoval nás Martin Haluš, hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky
ministerstva životného prostredia.
Príklad: Celkové náklady po 100-tisíc najazdených kilometroch (ak berieme do úvahy aj štátny príspevok 5 000 eur pre kúpu elektromobilu) pre Nissan Leaf 2018 sú 29 544 eur a pre Škodu Octaviu 32 490 eur. A to zainteresovaní predpokladajú, že ceny elektromobilov budú neustále klesať. Je to slušná motivácia, ale nestačí.
„Na Sk bolo v roku 2017 zaregistrovaných 210 nových elektroáut,“ zverejnil Inštitút environmentálnej politiky IEP ministerstva životného prostredia na svojej facebookovej stránke. Ako ďalej informoval, aj keď sa oproti roku 2016 počet zaregistrovaných nových elektromobilov na Slovensku viac ako strojnásobil, v porovnaní s EÚ stále zaostávame. Lídrom je Nórsko, kde pomer elektromobilov dosiahol vyše 20 % zo všetkých nových áut. V Nórsku sú totiž pri kúpe elektromobilu odpustené všetky jednorazové dane a poplatky, ktoré sú v krajine extrémne vysoké a dosahujú takmer 100 % ceny auta.
Ako sa píše v dokumente Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky, ďalšie formy podpory pre tieto vozidlá sú: odpustenie všetkých mýtnych poplatkov a cestnej dane alebo parkovanie na verejných parkovacích miestach zdarma.
V dokumente sa hovorí, že odstrániť bariéru pre rozvoj elektromobility v slovenských mestách by pomohla garancia majiteľovi elektromobilu, že získa vyhradené parkovacie miesto, na ktorom si inštaluje vlastnú nabíjaciu stanicu. Prevažná časť mestského obyvateľstva totiž býva v bytových domoch v mestských štvrtiach s problematickým parkovaním, bez vlastného parkovacieho miesta. To zatiaľ aktuálny akčný plán nerieši.V Bratislave je momentálne rozvoj elektromobility najviditeľnejší v súvislosti s MHD.
Prvé elektrobusy začali v Bratislave jazdiť v januári minulého roka, dnes ich je v premávke osemnásť, ďalší sa testuje. V polovici decembra 2018 informovala stránka imhd.sk, že Dopravný podnik začal s inštaláciou nabíjacích miest pre pantografové nabíjanie elektrobusov, ktoré umožnia priebežné rýchlonabíjanie vozidiel priamo na linkách. Takéto miesta sa okrem vozovní Krasňany a Jurajov dvor budú nachádzať na Patrónke na konečnej zastávke linky 43 a na Kollárovom námestí na konečnej linky 80.
Informovali, že ako prvé bolo nainštalované nabíjacie miesto na Patrónke, ktoré by malo umožniť celodennú premávku elektrobusu na linke 43 bez nutnosti výmeny vozidla v priebehu dňa, ako bolo doteraz.
V Bratislave je momentálne rozvoj elektromobility najviditeľnejší v súvislosti s MHD. Prvé elektrobusy začali v Bratislave jazdiť v januári minulého roka, dnes ich je v premávke osemnásť, ďalší sa testuje. V polovici decembra 2018 informovala stránka imhd.sk, že Dopravný podnik začal s inštaláciou nabíjacích miest pre pantografové nabíjanie elektrobusov, ktoré umožnia priebežné rýchlonabíjanie vozidiel priamo na linkách.
Takéto miesta sa okrem vozovní Krasňany a Jurajov dvor budú nachádzať na Patrónke na konečnej zastávke linky 43 a na Kollárovom námestí na konečnej linky 80. Informovali, že ako prvé bolo nainštalované nabíjacie miesto na Patrónke, ktoré by malo umožniť celodennú premávku elektrobusu na linke 43 bez nutnosti výmeny vozidla v priebehu dňa, ako bolo doteraz.
Je skvelé, že po lesoparku premáva elektrobus, ktorý nevypúšťa škodlivé emisie do ovzdušia. Špecifikom elektromobilov najmä v meste a pri nižších rýchlostiach je však aj veľmi nízka úroveň hlučnosti v porovnaní s vozidlami so spaľovacím motorom. Na jednej strane je to výhoda. Nejeden Bratislavčan žije na území v prekročenou mierou hluku.
Používaním elektromobilov v meste by sa mohla súčasná hladina hlučnosti znížiť až o 70 percent. Na druhej strane je elektromobil obzvlášť ťažké počuť, ak ide pod 30km/hod. Tento, inak pozitívny aspekt elektromobility, môže mať negatívny vplyv, pokiaľ ide o pravdepodobnosť zrážky s chodcom alebo s cyklistom, a obzvlášť problematický dopad je u ľudí zrakovo alebo sluchovo postihnutých. Podľa stránky teslafan.cz je pravdepodobnosť stretu elektromobilu s chodcom o 19 percent vyššia ako zrážka chodca s klasickým autom.
Máme sa kde dobiť?
Hoci kilometer jazdy elektromobilom je o pätinu lacnejší oproti benzínovým autám, krátky dojazd, doba nabíjania a ešte nedostačujúca infraštruktúra dobíjacích staníc sú slabými miestami vozidiel na elektrinu.
V júni 2011 Západoslovenská energetika (ZSE) sprevádzkovala prvnú nabíjaciu stanicu v Bratislave. Dnes ich má podľa hovorkyne ZSE Michaely Dobošovej v hlavnom meste 13. Od septembra minulého roka službu nabíjačiek spoplatnili. Pomalé (AC) nabíjanie je cenovo výhodnejšie ako rýchlonabíjanie (DC).Spoločnosť GreenWay má v Bratislave ďalších 11 nabíjacích staníc - 5 rýchlonabíjacích a 6 určených pre pomalé nabíjanie.
„V Bratislave evidujeme 24 DC verejne prístupných nabíjacích bodov (vrátane 6 stojanov TeslaSupercharger) a 26 AC verejne prístupných nabíjacích bodov. V tejto štatistike nie sú započítane súkromné nabíjacie stanice inštitúcie (firmy, hotely, reštaurácie), ktoré nie sú verejne prístupné,“ informoval nás Maroš STANO, hovorca odboru komunikácie ministerstvo hospodárstva.
Pre porovnanie s celým Slovenskom – v krajine bolo minulý rok v prevádzke73 DC verejne prístupných nabíjacích bodov (vrátane 10 stojanov TeslaSupercharger) a 119 AC verejne prístupných nabíjacích bodov. A budúcnosť v Bratislave?
„V rámci medzinárodného projektu URBAN-E (e-mobilita, infraštruktúra a inovatívne intermodálne služby v Ľubľane, Záhrebe a Bratislave) spolufinancovaného z grantu finančného mechanizmu EÚ na podporu infraštruktúrnych sietí, realizovaného v období 3/2017 – 12/2020, pre mesto Bratislava je plánovaných 50 ks AC nabíjacích staníc na striedavý prúd (doba nabitia v priebehu niekoľkých hodín) a 5 ks DC staníc - rýchlonabíjacích staníc na jednosmerný prúd (doba nabitia cca. 20 minút), ktorých inštaláciu zabezpečí Západoslovenská energetika,“ informovala nás hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer.
Aj Petržalka a župa majú elektromobily
Mestská časť ho získala vďaka dotácii 30 000 eur z Environmentálneho fondu, projekt spolufinancovala sumou 1 500 eur. Predpokladaný počet najazdených km za rok je 10 000. Elektromobil je k dispozícii všetkým oddeleniam miestneho úradu.
Nabíjacia stanica je umiestnená v garážových priestoroch Technopolu.Aj župa má prvý elektromobil.Bratislavský samosprávny kraj sa tiež stal úspešným žiadateľom o dotáciu v rámci Environmentálneho fondu Ministerstva životného prostredia SR. Elektroauto stálo 27 853,07 eur s DPH, z toho 26 460,61 eur s DPH predstavuje dotácia a spolufinancovanie BSK je 5 % čiže 1 392,66 eur s DPH. Ak sa elektromobil osvedčí, bude župa uvažovať o obstaraní ďalších takýchto áut v rámci dotácií z Environmentálneho fondu, nakoľko sa do nich dá zapojiť viackrát.
(in)