• Naša téma
  • 14.10.2018 09:00

Novovysadené stromy v hlavnom meste vysychajú: Prečo je to tak?

0 0
Parčík pri Plzenskej ulici
Zdroj: Matúš Husár

V meste v súčasnosti nájdete viacero lokalít, kde zo šiestich novovysadených stromov sú štyri vyschnuté. Najsmutnejšie je, že mnohokrát ide o náhradnú výsadbu za povolený výrub drevín. Ak sa zo sto novovysadených mladých stromov neujme sedem kusov, je to podľa arboristu Tomáša Fraňa v norme. Stromy sú totiž živé organizmy a v mestskom prostredí majú neprirodzené, až extrémne podmienky. Nemožno preto očakávať, že sa ujmú všetky.

Prežili sme jedno z najhorúcejších liet od začiatku meteorologických meraní. Zvaliť úbytok mladých stromov len na extrémne počasie by bolo zjednodušením problému. Príčinou, prečo máme v meste desiatky suchých mladých stromov a ich presný počet vlastne ani nepoznáme, je súbor dôvodov. Týkajú sa výsadby a zalievania, ale aj skutočnosti, že stromy v mestských častiach majú rôznych správcov – od magistrátu, kde zeleň v parkoch má na starosti jedno oddelenie a stromoradia pri cestách druhé, cez mestské časti, až po súkromných investorov – a najmä faktu, že v hlavnom meste stále neexistuje pasportizácia zelene. To znamená, že nemáme prehľad o počte stromov ani ich umiestnení, a preto nemôžeme mať prehľad ani o tom, kde všade mladé stromy vysychajú. „Nový generel zelene sa v Bratislave po 22 rokoch pripravuje, ale tento proces bude trvať ešte dva-tri roky,“ povedal nám pred pár mesiacmi architekt Peter Žalman, ktorý sa venuje urbanistickým aspektom revitalizácie zelene v Bratislave.

Zdroj: Matúš Husár

​Výsadba stromov v stredovom páse na Bajkalskej

Podľa hovorkyne magistrátu Zuzany Onufer, prebieha od októbra 2016 proces evidencie plôch zelene a analyzovania majetkových vzťahov na území hlavného mesta tzv. pasportizácia zelene, ktorej cieľom je nové prerozdelenie správy zelene medzi mesto a mestské časti a jednoduchá identifikácia správcu plochy zelene. Plánovaný termín ukončenia 1. fázy pasportizácie je december 2018. Bratislavčanom zatiaľ smutný pohľad na živoriace či už vyschnuté stromy nie je ľahostajný a situáciu sa snažia riešiť svojpomocne. Stránka odkazprestarostu.sk je plná výziev na ich záchranu či výmenu. O zmapovanie suchých stromov sa svojho času pokúšala aj Ali Blechová na facebookovom profile Suché stromy v Bratislave. Na jej mape svieti najmä stromoradie na Trenčianskej alebo suché stromy v stredovom páse na Bajkalskej oproti supermarketu. Práve teraz na jeseň je ideálny čas na nahrádzanie vyschnutých stromov novými. Uvidíme, či sa dočkajú aj tieto.
„Hlavné mesto plánuje do konca roka 2018 vysadiť približne 200 ks stromov (vrátane cestnej zelene), 1400 ks krov a 2500 ks trvaliek. Stromy, ktoré boli vysadené v predchádzajúcom období a došlo k ich vyschnutiu, sú priebežne nahrádzané,“ informovala nás hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer.

Zdroj: Matúš Husár

​Park pred Paneurópskou vysokou školou

Podľa Iniciatívy Naše Karpaty, stromy v zodpovednosti magistrátu vysychajú výrazne častejšie ako stromy v správe niektorých mestských častí. Ako príklad nám dali šesť stromov na Zadunajskej ulici, ktoré magistrát vysadil v roku 2016. Všetky vyschli, úradník mesta v reakcii argumentoval okrem iného suchým letom 2017 a 2018, hoci stromy boli suché už na jar tohto roka.

Od mája 2018 má mesto nového správcu mestskej zelene, spoločnosť CarniHerba. Jej riaditeľa Martina Mikulaja sme sa pýtali, či evidujú suché a vysychajúce stromy v parku pred Paneurópskou vysokou školou v Ružinove, ktoré magistrát sadil túto jar. „Tieto stromy nenastúpili uspokojivo vegetáciu po výsadbe, boli dlhodobo pozorované, pravidelne polievané. Na náklady našej firmy budú stromy v novembri vymenené v rámci záruky. Počet stromov bude upresnený po finálnej obhliadke pred výmenou,“ informoval nás. Zároveň dodal, že novú výsadbu od platnosti zmluvy s mestom budú realizovať teraz na jeseň.
Keď sa pozriete na štyri vyschnuté stromčeky v parčíku pri Plzenskej ulici, logicky vás zaujíma, kto ich dostal do takéhoto stavu. „Na Plzenskej ulici ide o stromy, o ktoré sa má starať investor v rámci náhradnej výsadby. V takomto stave ich, samozrejme, nepreberieme a bude musieť vysadiť nové. Pokojne to môže urobiť aj dva-trikrát, kým sa nenaučí o stromy poriadne starať. Nebude prvý ani posledný,“ poslal nám stanovisko starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého jeho hovorca Marek Tettinger. Povýsadbová starostlivosť investorov by mala trvať tri roky, málokedy sa to však deje. Ak sa strom neujme, je ich povinnosťou ho nahradiť. V súvislosti s náhradnými výsadbami, ktoré sa zanedbávajú, je na zamyslenie návrh zriadiť povinnú elektronickú evidenciu všetkej náhradnej výsadby zrealizovanej na území mesta. Tak by existovala evidencia všetkých novovysadených stromov, ich investor, správca a finálny výsledok by bol oveľa lepší, ako je dnes.
Sadiť mladé stromy sa túto jeseň chystajú aj viaceré mestské časti. Nové Mesto napríklad vlani vysadilo vyše 300 stromov, pričom opätovne museli vysadiť len desať percent. Podľa arboristu Tomáša Fraňa majú celkom dobrý prehľad o svojej zeleni aj Rača, Devínska Nová Ves a Karlova Ves, naopak, v iných mestských častiach sa stretol aj s tým, že úradník nerozozná jaseň od pajaseňa.

Nekvalitná výsadba je tiež jeden z dôvodov, prečo sa stromom nedarí. Už samotné presádzanie je pre strom stres, navyše je narušený jeho koreňový systém a istý čas trvá, kým sa obnoví. „Dosť často je problémom výsadbová jama. Tá by mala byť dvakrát taká veľká ako bal, lenže veľakrát to nie je možné, pretože všade sú inžinierske siete,“ hovorí arborista Tomáš Fraňo. Pokračuje, že v jame nesmie stáť voda, pretože korene stromu potom zhnijú. Strom však môže aj uschnúť, a to keď bal presádzaného stromu je ílovitý a okolie, do ktorého sa sadí, piesčité. Taký strom je potom problém poliať. Skrátka, nástrah je veľa. „Najčastejšou a najpravdepodobnejšou príčinou však je, že sú stromy po výsadbe málo alebo zle polievané,“ hovorí Tomáš Fraňo. „Ak tri týždne neprší a každý deň je 35 stupňov Celzia, musíte polievať každý druhý, tretí deň, raz za týždeň je na prežitie, aj to nie so zárukou.“

Existujú síce polievacie vaky, ktoré sa prizipsujú k stromom, v Bratislave by však zrejme nemali dlhú životnosť. Takže, ako dosiahnuť, aby sme sa po lete nemuseli pozerať na vysušené pahýle stromov, ktoré rástli roky a potom uhynuli pár mesiacov po presadení?

Podľa Jakuba Mrvu, predsedu Iniciatívy Naše Karpaty, by samosprávy mali aktívnejšie kontrolovať a postihovať investorov, ktorí sa nestarajú o mladé stromy. Zároveň by mali vytvárať pre zeleň kvalitné podmienky pre rast – napríklad namiesto sadenia stromov do kvetináčov im zabezpečiť priestor pre rast koreňov.
Martin Mikulaj dodáva, že popri nových rekonštrukciách chodníkov by malo byť bežné zavádzať závlahový systém pre stromy. Veľkosť jám pre výsadbu stromov by mala byť dodržiavaná a podobne ako má Viedeň, by sa Bratislave hodila štúdia, v ktorej by odborníci vytypovali vhodné druhy stromov pre mesto.

(in)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.