• Naša téma
  • 13.03.2018 15:35

FOTO: Pred 44 rokmi zbúrali legendárnu krčmu Fajka, ktorú navštívil aj bývalý americký prezident Theodore Roosevelt!

0 0
O dva mesiace neskôr tento dom zbúrali...
Zdroj: Facebook

V roku 1974 zrovnali so zemou starý dom na rohu Veternej ulice a Suchého mýta, na prízemí ktorého sídlila aj legendárna bratislavská krčma Fajka. Nachádzala sa len kúsok od dnešného Domu Quo Vadis, v ktorom bola pred rokom 1989 predajňa Sovietskej knihy. Krčma Fajka si pamätala ešte aj časy Rakúsko-Uhorska a navštevovali ju nielen obyčajní Bratislavčania, ale občas do nej zavítali aj známi ľudia ako napríklad spisovateľ Laco Novomeský a dokonca tu bol aj bývalý americký prezident Theodore Roosevelt.

Theodore Roosevelt bol prezidentom USA v rokoch 1901 až 1909 a v apríli roku 1910 bol hosťom maďarského ministra školstva grófa Apponyiho v jeho kaštieli v Eberharde (terajšie Malinovo). Ten ho vzal aj do kaštiela v Oponiciach, kde sa dodnes nachádza vzácna historická knižnica a nakoľko bol americký exprezident zvedavý a odvážny, tak v Prešporku navštívil aj vychýrenú krčmu Fajku.

Zdroj: Archív Jozefa Šeba

​Vináreň - piváreň Pipához, Pfeife, Fajka, ktorú v roku 1910 navštívil aj americký exprezident Theodore Roosevelt. 

Zdroj: Archív Juraja Šeba

Pravdupovediac nikdy nešlo o žiaden nóbl podnik, skôr sa tu stretával staromestský „póvl". ​„Zariadenie interiéru bolo skromné, dlážka špinavá, obrusy nevypraté, steny nasiaknuté dymom. Na stene pri vchode bola umiestnená stará, masívna, modrá poštová schránka ešte z čias prvej republiky. V šesťdesiatych  rokoch sa nevyhla „pokroku“, teda umakartu, linoleu a maľbe ozdobným valčekom. Táto  typická kultová krčma IV. cenovej skupiny,  padla za obeť nezmyselnému búraniu začiatkom 70. rokov. Fajka spolu s Hronom padla za obeť pri budovaní mimoúrovňovej križovatky a podchodu pre peších na Mierovom námestí. ​Keď zbúrali Fajku, vo Večerníku bol titulok FAJKA ZHASLA. Podľa nemenovaného pamätníka bol posledný večer vo Fajke nadmieru zádumčivý. Verní ctitelia sa prišli v máji 1974 so svojou obľúbenou krčmou rozlúčiť. Zatiaľ čo inokedy bolo vo Fajke ako v úle, tentokrát bolo hrobové ticho. Každý nový prísun pohárov totiž približoval neodvratné rozlúčenie a hostia zo samého zármutku nemali v sebe už toľko energie, aby sa o poháre bili, ale s rezignáciou ponechali všetko osudu. Keď padla desiata hodina v sudoch nezostala ani kvapka, sa štamgasti, ktorí sem denne chodili, lúčili trpkými slovami, pri ktorých sa im hrdlo doslova zvieralo žiaľom. Za chvíľu bolo vo Fajke pusto a príšerne smutno. Ako keby nebola. Možno to bol na prvý pohľad pajzel, ale „náš“. Vždy plný správnych ľudí a dobrej zábavy. Česť jej zapľuvanej a začmudenej pamiatke!", uvádza známy spisovateľ Juraj Šebo vo svojej pripravovanej knižnej publikácii Bratislavské kaviarne, krčmy a vinárne 1960 - 1989.

Zdroj: Facebook

Jedna z posledných fotografií Fajky vznikla 13. marca 1974. O dva mesiace neskôr tento dom zbúrali...

Zdroj: google maps

​Dnes na mieste Fajky stojí moderný dom. V tom susednom nájdete napríklad aj obľúbenú palacinkáreň. 

Zdroj: Facebook

​Vchod do Fajky z Veternej ulice...

Ako si na Fajku spomínajú súčasní Bratislavčania? 

Jozef Zajíček: „Fajka bola ako náš parlament. Obyčajná búda, ktorá spájala ľudí bez rozdielov."

Emília Bátorová: „Mali tam najlepšiu držkovú polievku a chrumkavé slané pečivo."

Igor Morvay: „Zo Sovietskej knihy som vždy išiel do Fajky, na dobré pivko a len tak si posedieť."

František Kövári: „Pracoval som u Pallehnera vedla Fajky sme mali sklad."

Igor Popovič: „Škoda,ze zhasla... Kto nezažil - nepochopí, aký bol život v Bratislave. Ľudia sa vtedy normálne rozprávali, hýbali sa nám jazyky a sánky..."

Viera Némethová: „Fajka - Pfeipfer patrila rodine Gucki Neulinger známej fotografky, ktorá bývala nad Fajkou. Mala sestru dvojičku - zomreli krátko po sebe v biede a chudobe."

Peter Sysel: „Ešte som ju stihol, keď som prišiel pred 45 rokmi do Blavy, aby sa zo mňa stal Blavák."

Mária Ovadeková: „Bola to obľúbená krčma môjho starkého, ktorý ju nikdy neobišiel. Chodil sem až do svojich 93 rokov. Pri Sovietskej knihe sme mávali rande. Vtedy autobusy jazdili cez tunel a točili sa späť oproti Domu novinárov pred neďalekým kostolom kapucínov."

(ars, foto: Facebook, archív Juraja Šeba) 


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.