NAŠA ANKETA: Čo ste robili v Novembri '89?

Zdroj: TASR

Niekto sa tešil na zrušenie predmetu marxizmus - leninizmus, niekto čakal u babky, kým rodičia štrngali kľúčmi a iní pracovali. Všetci však čakali na zmenu... Pýtali sme sa známych i menej známych ľudí, čo robili v Novembri '89. Spomeniete si, čo ste vtedy robili vy? Napíšte nám!

Ľubomír Lintner, novinár a bývalý politik:

Zdroj: FB

​„17. novembra som mal službu v rozhlasovej športovej redakcii. Cez víkend som sa sprostredkovane cez vysielanie Slobodnej Európy dozvedal o dianí v Prahe... V pondelok som ponúkol do Rozhlasových novín, že urobím rozhovor s trénerom volejbalistov ČH Bratislava Schenkom. Bol to síce kritický rozhovor k politike, ale ešte vôbec nekorešpondoval s dianím v Prahe... V stredu som išiel na zhromaždenie na Námestie SNP.“

Ivan Štefanec, europoslanec:

Zdroj: FB

​„Pracoval som v Považskej Bystrici v Považských strojárňach ako programátor výpočtovej techniky. Chodil som ale často do Bratislavy a zúčastnil som sa niekoľkých úžasných stretnutí na Námestí SNP. Túto atmosféru, ako aj iné informačné materiály som potom šíril na Považí. Na emócie ľudí, ktorí prišli na zhromaždenia, sa nedá zabudnúť a napĺňajú ma po celý život.“

Lucia Machová, inštruktorka tanečného kurzu pre deti Dansulienka:

Zdroj: FB

​​„Rodičia chodili demonštrovať, tak ma dávali k babke, lebo mali obavy, ako dopadnú protesty. Vtedy ešte nebolo jasné, či komunizmus naozaj skončí. Babka stále počúvala správy a chodila sa pozerať na balkón, či náhodou nepôjdu tanky. A potom mi povedali, že keď pôjdem do triedy, už nebudem hovoriť súdružka učiteľka, ale pani učiteľka.“

Jana Mladá, etikoterapeutička a koučka:

Zdroj: FB

​„V tom čase som bola prváčkou na vysokej škole. Okrem strachu, či to naozaj všetko dobre dopadne, sme sa aj tešili, že sa zruší predmet marxizmus a leninizmus. Chodili sme na demonštrácie, lepili plagáty na zastávky. Bolo vtedy veľmi zima, no nikomu to nevadilo.“

Miriam Kelečič, sprostredkovateľka súkromného ubytovania v Chorvátsku:

Zdroj: FB

​„Tieto dni som prežívala veľmi intenzívne.V tom čase som navštevovala druhý ročník strednej ekonomickej školy. Ako rodina sme v časoch komunizmu mali veľké problémy. Stále sme sa sťahovali a rodičia menili prácu. Krátko pred revolúciou sme s triedou išli na výlet do Prahy. Keď sme sa vrátili, dozvedeli sme sa, čo sa deje. Vždy som bola akčný typ. Išli sme na „šupku“ a na strojoch sme začali písať rôzne letáky, transparenty. Boli sme tam do polnoci. Dnes už viem, kto boli tí ľudia, čo tam s nami boli. Pán Kňažko, Gál a ďalší. V našej škole sme odovzdali preukazy SZM a skoro každý deň sme chodili pomáhať vyrábať letáky a potom v eufórií utekali na Námestie SNP. Boli to pre mňa krásne chvíle. Som vďačná za dnešnú slobodu, vďaka ktorej som šťastne vydatá v Chorvátsku. S manželom vlastníme na ostrove Vir krásne apartmány a sprostredkúvame Slovákom ubytovanie počas dovoleniek. Môžem cestovať a spoznávať cely svet, čo vtedy nebolo možné. Ten čas pred 28 rokmi bol z môjho pohľadu rozumne strávený. Hoci padal sneh a bolo zima, je to všetko krásna spomienka, ktorá bola súčasťou dobrej veci.“

(lb)