• Naša téma
  • 13.09.2017 10:53

Naša analýza: Ako sa žije v Bratislave osamelým matkám?

0 0
Zdroj: Shutterstock

Počet osamelých matiek na Slovensku z roka na rok rastie. Mnohé majú pocit, že svoje existenčné problémy vyriešia v Bratislave.

Najohrozenejším typom rodiny je osamelý rodič s najmenej jedným dieťaťom. V prevažnej väčšine, vo viac ako 80 percentách, stojí na čele tejto neúplnej rodiny žena. Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 máme na Slovensku 108-tisíc takýchto rodín. Ďalších 21-tisíc tvoria otcovia s deťmi. Väčšina z nich žije v mestských oblastiach. Ako sa žije osamelým matkám v Bratislave? Čo by im uľahčilo život a čo nám hrozí, ak budeme ich narastajúci počet ignorovať?

Osamelé matky s deťmi dnes tvoria rodiny najväčšmi ohrozené chudobou. Hoci sa najviac detí slobodných matiek rodí v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou, na južnom a východnom Slovensku, mnohé sa sťahujú do väčších miest alebo aspoň do ich blízkosti, pretože predpokladajú, že tu vyriešia svoje existenčné problémy. Lenže ani v ekonomicky silnejšom prostredí ako je Bratislava sa im z chudoby dostať nedarí.

V Bratislave je viac pracovných miest a vyššia šanca sa zamestnať, na druhej strane je tu obrovským problémom dostupnosť škôlok a jaslí, čo príležitosti matiek s deťmi zamestnať sa značne oslabuje. Tiež platí, že náklady na život sú v Bratislave mimoriadne vysoké, dokonca aj v porovnaní s okolitými metropolami, čo pri jednom príjme situáciu týchto matiek značne komplikuje.

Publikácia Rodinné správanie populácie Slovenska, ktorú vydalo Ústredie Štatistického úradu SR v novembri 2015,  uvádza, že kým začiatkom 90-tych rokov sa slobodným matkám na Slovensku narodilo desať percent detí, v roku 2001 to bolo 19,8 percenta, v roku 2012 už 35, 4 percenta, v roku 2014 dokonca 39 percent!

Počet takýto žiadateliek o pomoc sa neustále zvyšuje. Často nemajú ani na nájomné v krízovom centre. Hlavný dôvod je  nielen v premene rodiny a až kríze vzťahov v súčasnosti, ale aj v zníženej zodpovednosti otcov. Odborníci upozorňujú, že sociálna ochrana rodín s deťmi, osobitne rodín osamelých rodičov by potrebovala účinnejšie sociálne opatrenia. Avšak štátna sociálna politika problémy žien, ktoré vychovávajú budúcich daňových poplatníkov, komplexne nerieši a tak je neraz jedinou možnosťou pre osamelú matku s dieťaťom prečkať tri roky, kým dieťa vyrastie a až potom sa usilovať o dôstojný život.

V Bratislave sú momentálne permanentne plné štyri krízové centrá pre ženy v núdzi,  ktoré nemajú alebo stratili vlastnú strechu nad hlavou. Jedno z nich je mestské, situáciu osamelých žien rieši najmä tretí sektor. „Rastúci počet detí v rodinách ohrozených chudobou  nezastavíme ďalšími krízovými centrami, ale len zmenou sociálneho systému,“ tvrdia  Dagmar Povodová, riaditeľka Krízového strediska Dúha a psychologička Dagmar Kubíčková.

Motiváciou osamelých matiek, ktoré vyhľadávajú mesto, je jednak anonymita, viac  pracovných príležitostí, ale aj väčšia šanca nájsť si nového partnera. V krízových centrách, kam sa mnohé uchyľujú, si dokážu aj navzájom pomôcť - napríklad jedna stráži deti, jedna ide brigádovať. Majú tam odborný program, komunity, pracovníci im pomáhajú s vybavovaním na úradoch. V stredisku Dúha platia mesačne 120 eur, je tu 24 lôžok,  jednak pre deti samotné a polovica je pre matky s deťmi v núdzi z Bratislavského kraja. Problém je, že zotrvať v nich môžu len 6 až 12 mesiacov. Stačí im tento čas? „Na zažehnanie najväčšej krízy aj áno, ale na riešenie bytovej otázky nie,“ hovorí Dagmar Povodová. Ich ďalšia cesta smeruje v lepšom prípade do sociálneho bytu, ktorý však nemá sociálne, ale bežné nájomné, v horšom prípade do sociálnej ubytovne mesta. 

Čo by im teda pomohlo? „Sociálnejšie nájomné, väčšia možnosť zarobiť si peniaze, chápavejších zamestnávateľov,“ vymenúva psychologička Dagmar Kubíšková. „Sú totiž oklieštené starostlivosťou o deti, nemôžu robiť na zmeny. Práca od 7.00 h do 16.00 h je pre ne luxus, za ktorý zaplatia nižším platom, a to najmä tie s nižším vzdelaním. Ak nejaká povie, že má tri deti, každý zamestnávateľ si predstaví, koľko bude na OČR a odmietne ju. Tie na materskej zas nie sú schopné vyžiť z príspevku, ale nemôžu ísť ani pracovať. Škôlky sú preplnené, na súkromné jasle nemajú peniaze. Dostávajú sa do bludného kruhu, z ktorého nevidia východisko,“ dodáva. 

Špeciálnou skupinou osamelých matiek sú obete domáceho násilia. Stredisko Dúha pre ne minulý rok otvorilo Bezpečný ženský dom. Je v ňom 16 lôžok pre matky s deťmi, takisto tu však môžu zostať len obmedzený čas 6 až 12 mesiacov. Aj tu ženy platia 120 eur mesačne, tieto peniaze však idú do depozitu a ony ich môžu neskôr použiť napríklad na prvú kauciu za podnájom. Adresa bezpečného domu je tajná. Ženy majú  v zmluve, že miesto pobytu nesmú prezradiť, rovnako tam ani prijímať nijaké návštevy. Aj Bezpečný ženský dom je plný do posledného miesta.

Anna Ghannamová, riaditeľka Centra sociálnych služieb Náruč záchrany, tvrdí, že prístupom štátu sa vlastne vytvárajú nové hniezda chudoby.  „Zväčšuje sa nám počet bezdomovcov, ktorí sú ešte len v brušku,“ varuje riaditeľka a vysvetľuje, ako k tomu dochádza. V ich centre sú dievčatá, ktoré sú ďaleko od blízkych alebo pochádzajú z nefunkčných rodín, z chudobných pomerov, kde zažili gamblerstvo, alkoholizmus... Snažia sa vymaniť z toho prostredia, nájdu si chlapca, ale keď mu oznámia, že sú tehotné, spoločný nájom končí, on neplatí výživné a  ony zostávajú bez strechy nad hlavou a bez šance na zmenu. Anna Ghannamová tvrdí, že už pred desiatimi rokmi štatistiky varovali, že tieto počty sa zvyšujú. V roku 2011 preto Rada EÚ odporúčala členským štátom,  aby situáciu slobodných matiek v núdzi začali riešiť. Jedným z navrhovaných opatrení  bolo, že tieto matky majú mať prednosť pri udeľovaní sociálnych bytov alebo nájomných  a prednosť pri umiestňovaní detí do škôlok. U nás sa to však vôbec neaplikuje. „Napríklad tu v Dúbravke nám starosta vychádza v ústrety, keď potrebujeme umiestniť dieťa, bohužiaľ nie každá samospráva takto funguje. Navyše obce prestali stavať nájomné byty a už vôbec nemajú sociálne byty.  Toto zanedbal štát – keď vidí, že samosprávy nemajú dostatok zdrojov, aby mohli ľuďom  v núdzi, je povinný to riešiť,“ myslí si Ghannamová.

Podľa nej, ak budeme problém naďalej ignorovať, hrozí nekontrolovateľný nárast chudoby.  „To, čo vidíme dnes v tých najúbohejších rómskych osadách, to sa dnes začína týkať aj detí nerómskych v prímestských oblastiach. Keď prídete do mestskej sociálnej ubytovne, ľudia tam žijú rovnakým spôsobom. V krízových centrách tohto typu sa nám rodí už tretia generácia detí, kde stará mama nemala vlastný byt a celý život žila v sociálnej ubytovni.  My tu reprodukujeme chudobu tým, že sme nevytvorili bezpečné domy pre matky v núdzi, nesnažili sme sa ich začleňovať. Vyrábame krízové centrá, sociálne ubytovne, ale tým v podstate vytvárame  getá.“

Náruč záchrany je jedno z mála charitatívnych organizácií, ktorá umožňuje žene zostať v zariadení tri roky. „My máme čo robiť, aby sme v dievčatách počas troch rokov vypestovali vzťah k dieťaťu a naučili ich rodičovským povinnostiam, aby sme im dodali sebavedomie a motiváciu do ďalšieho života, zohnali rekvalifikačný kurz a prácu. S odretými ušami presvedčíme starostu, aby ich dieťa umiestnil do škôlky, ale nemáme peniaze, aby sme im kúpili byt. Takže ani po troch rokoch nevieme, kam ich dať,“ hovorí Ghannamová.  „Lenže keď  potom od nás odídu do sociálnej ubytovne mesta, okolie ich neraz stiahne do bahna, z ktorého sa snažili vymaniť. Prečo u nás nie je normálne, podobne ako vo svete, že developer nedostane stavebné povolenie, kým nepreukáže, že v rámci bytov pre strednú vrstvu má nájomný malometrážny byt povedzme pre slobodnú matku, ktorá je takýto nájom schopná zaplatiť? Pretože ak ju dáme do prostredia, kde sa zgrupujú sociálne prípady, tam ju to prostredie zomelie. Avšak keby sme ju dali medzi bežných ľudí, to prostredie by ju motivovalo zaradiť sa,“ uzatvára Ghannamová.

Niekoľko čísel

  • Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 bolo v SR 608 383 rodín založených manželstvom, 63 416 rodín nezosobášených partnerov a 128 553, teda 16 percent neúplných rodín.
  • Z nich stojí na čele žena – v 108-tisíc rodinách – 84 percent
  • Najčastejšou príčinou jej osamelosti je rozvod, pätina je stále vydatá, slobodných matiek je 16 percent
  • vyše 70 percent neúplných rodín žije v mestských oblastiach.
  • Rodiny jedného rodiča s aspoň jedným dieťaťom sú najviac ohrozené chudobou. Týka sa až 28 percent z nich, čo to dvojnásobok oproti celoslovenskej úrovni.
  • Priemerný disponibilný mesačný príjem rodín s jedným rodičom a aspoň jedným dieťaťom je 328 eur na člena, celoslovenský priemer je 406 eur.

 (Zdroj: Publikácia Rodinné správanie populácie Slovenska, ŠÚ SR, november 2015)

Nárast počtu jednorodičovských rodín na Slovensku

1961 – 8,4 percenta z celkového počtu rodín

2001 – 11,9 percenta

2011 – 16 percent

Kým v minulosti bolo najčastejšou príčinou úmrtie jedného z rodičov, dnes je to rozvod.

(Zdroj:  Sčítania obyvateľov, domov a bytov)

Ako osamelým matkám pomáha mesto a mestské časti

Mesto spravuje jedno krízové centrum a dve sociálne ubytovne. Aktuálne je v Krízovom centre REPULS ubytovaných 40 klientov, z toho 14 osamelých matiek s 22 deťmi. „Našu klientelu prevažne tvoria osamelé matky s deťmi, avšak pomoc poskytujeme ako jediné zariadenie v Bratislave aj rodinám alebo plnoletým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii,“ hovorí riaditeľka centra Miriam Jamrišková. „Zo strany osamelých matiek v núdzi je určite väčší záujem o ubytovanie, ako sme schopní poskytnúť. Takmer denne sa nás obracajú osamelé matky s deťmi so žiadosťou o poskytnutie pomoci – telefonicky alebo osobne, prípadne nás kontaktujú pracovníci oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo miestnych úradov.“

Pri umiestňovaní detí týchto žien do materských škôl spolupracuje centrum so samosprávami. „Čo sa týka Petržalky, umiestniť dieťa do materskej školy je takmer nemožné z kapacitných dôvodov, samospráva nám vychádza v ústrety hlavne pri umiestňovaní detí v predškolskom veku. Dobrú skúsenosť máme s MÚ v Karlovej Vsi. Čo sa týka prideľovania bytov – žiadatelia musia splniť všetky podmienky, hlavne podmienku príjmu do výšky 1,2-násobku životného minima, čo je niekedy veľký problém vzhľadom k tomu, že deti týchto matiek nemajú často určené otcovstvo a súdne konania v danej veci trvajú aj niekoľko rokov. Matky sa snažia zabezpečiť príjem brigádnickou činnosťou rôzneho druhu, tento  však nie je pravidelný a problémom je aj získať potvrdenie o príjme. Zo skúseností môžeme povedať, že žiadosti našich klientov pri prideľovaní nájomných či sociálnych bytov nie sú vybavované prednostne, po splnení všetkých podmienok sú zaraďované do poradovníka žiadateľov. Čo sa týka riešenia bytovej otázky, naši klienti využívajú možnosť ubytovania v ubytovniach Kopčany a Fortuna (pri splnení všetkých podmienok), prípadne formou podnájmu. V hlavnom meste je málo zariadení podobného typu a Krízové centrum Repuls ako jediné poskytuje pomoc v krízových životných situáciách rôzneho typu -  rodinná kríza, partnerská kríza, medzigeneračné krízové situácie.... ostatné sú zamerané na pomoc obetiam domáceho násilia -zväčša ženám (aktuálne fungujú už len dve),“ dodáva Jamrišková.

Ženy po polroku zväčša putujú do Fortuny, sociálnej ubytovne mesta. Momentálne tu žije 278 ľudí, z toho 31 osamelých rodičov s 57 maloletými deťmi. Jednou z podmienok pre ubytovanie v ubytovni Fortuna je dokladovať príjem vo výške životného minima rodiny za obdobie šiestich mesiacov. V ubytovni Fortuna je zriadená nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu Fortunáčik, ktorá nadväzuje na sociálnu službu z Krízového centra Repuls. Lenže ak aj ženy s deťmi prídu s istými návykmi z krízových centra, tu im hrozí, že sa znova ocitnú tam, kde boli. Ženy sú odkázané samy na seba, ovplyvňované okolím, v ktorom žijú. Častokrát sa stáva, že ubytované matky majú potomkov s dvoma, troma rôznymi partnermi. Partneri sú nezriedka nedisciplinovaní pri platení výživného. Následne sa matka dostáva do  neriešiteľnej finančnej situácie.

„Zriaďovať alebo podporovať materské centrá ako aj poskytovať rôzne formy pomoci pre ľudí v stave akútnej sociálnej núdze, je v kompetencii mestských častí,“ informovala nás Mgr. Veronika Šafáriková z tlačového oddelenia magistrátu. A ako teda pomáhajú mestské časti?

„Mestská časť Bratislava Dúbravka nezriaďuje žiaden útulok pre osamelé matky, ani ho nefinancuje,“ informovala nás Lucia Marcinatová z tlačového oddelenia Mestskej časti Bratislava-Dúbravka.

„Karlova Ves nefinancuje žiadne zariadenia pre osamelé matky v sociálnej núdzi. V rámci našich kompetencií poskytujeme sociálne poradenstvo matkám v sociálnej a hmotnej núdzi, sprostredkovávame im kontakty na spolupracujúce organizácie v rámci Bratislavy a Slovenska, spolupracujeme s poskytovateľmi služieb pre matky - krízové centrá, útulky, poradenské organizácie poskytujúce špecializované sociálne poradenstvo. Obyvateľom mestskej časti poskytujeme jednorazové finančné výpomoci, ktoré v individuálnych prípadoch môžu byť využité na pobyt v útulkoch pre ženy, alebo v krízových centrách. V ostatnom roku sme takto podporili niekoľko osamelých matiek s deťmi,“ uviedol pre Bratislavské noviny hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.

„Mestská časť v súčasnosti neposkytuje finančný príspevok pre krízové centrum pre ženy,“ povedal nám Stanislav Šenc z Útvaru pre styk s verejnosťou v Ružinove.  „Má platné VZN o nájme bytov, ktorým sa určujú zásady prideľovania bytov. V prípade, že MČ má k dispozícii neobsadené obecné byty a takáto matka si podá žiadosť o nájomný byt, jej žiadosť vyhodnocuje bytová komisia. Vo vyhodnocovaní žiadosti sa zohľadňuje aj sociálna situácia žiadateľa.“ Samospráva podľa neho nemá právomoc uprednostniť deti takejto matky v škôlke, nakoľko je prijímanie detí do materskej školy v plnej kompetencii jej riaditeľky. „Máme vedomosť, že v rámci kritérií k prijatiu dieťaťa do materskej školy riaditeľky, okrem iného, zohľadňujú prednostné prijatie dieťaťa do materskej školy v prípade, ak zákonným zástupcom je osamelá matka,“ uviedol. Na otázku akú ďalšiu formu pomoci poskytuje mestská časť týmto ženám, uviedol, že MČ má platné VZN o poskytovaní nenávratných finančných príspevkov obyvateľom Ružinova v čase hmotnej núdze, náhlej núdze, na zabezpečenie spoločného stravovania dôchodcov a iných nenávratných finančných príspevkov. Takáto matka si môže podať žiadosť o poskytnutie: jednorazového finančného príspevku, vianočného príspevku, príspevku pri narodení dieťaťa, príspevku pri vstupe dieťaťa do prvého ročníka ZŠ, príspevku na letný tábor pre deti zo sociálne slabších, nízkopríjmových a viacdetných rodín. Odbor sociálnych vecí navyše poskytuje základné sociálne poradenstvo pri riešení nepriaznivej sociálnej situácii matky. „V prípade umiestnenia matky s deťmi do zariadenia sociálnych služieb kooperuje so sociálnymi pracovníkmi daného zariadenia pri riešení situácie tejto matky.“

V rámci svojich možností sa snaží aj Petržalka. „Mestská časť pomáha nielen osamelým matkám, ale aj iným skupinám obyvateľov, ktoré majú finančné problémy rôznymi spôsobmi. Poskytujeme im sociálnu výpomoc formou poukážok Sociálny alebo Zdravotný kupón alebo majú možnosť využívania bezplatného preberania tovaru v Sociálnej výdajni. Presné vyčíslenie, koľko z objemu financií ide na matky s deťmi, nie je možné, nakoľko sú v rozpočte tieto prostriedky viazané na položke - rodiny s deťmi. To môžu byť osamelé matky, ale aj otcovia s deťmi alebo obaja rodičia s deťmi. V rámci tejto položky nevedieme presnú štatistiku, hoci môžeme predpokladať, že osamelé matky s deťmi tvoria v skupine žiadateľov o sociálnu výpomoc každý rok najpočetnejšiu skupinu. Nakoľko je mestská časť zriaďovateľom základných a materských škôl, ak rodiny spĺňajú zákonné podmienky, pripravujeme podklady, na základe ktorých im Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny  poskytne prostredníctvom nášho úradu  dotácie na stravu a školské pomôcky v týchto inštitúciách,“ informovala nás Michaela Platznerová, hovorkyňa Petržalky. „Mestská časť tiež poskytuje dotácie občianskym združeniam a neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú osamelým matkám, napr. o.z. Brána do života, na Medveďovej 4. Pre rodiny, ktoré máme v evidencii, organizujeme počas roka rôzne aktivity - v lete športový deň, v zime stretnutie s Mikulášom. V rámci poradenskej činnosti im často pomáhame s rôznymi problémami - ako si vybaviť náhradné výživné, určenie vyživovacej povinnosti voči deťom, hľadanie dočasného ubytovania, usmerňujeme ich na koho by sa mohli obrátiť, ak potrebujú s deťmi riešiť nejaké špeciálne problémy (zdravotné, psychické). Ubytovanie pre rodiny s deťmi je poskytované na území Petržalky v  ubytovni/krízovom stredisku na Kopčianskej 90 a Budatínskej 59/A, ktorých zriaďovateľom je Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy.“ Samospráva tiež prostredníctvom svojej organizácie - Strediska sociálnych služieb - zabezpečuje služby matkám a ich deťom pobytovou formou. A to v Útulku pre matky s deťmi s kapacitou 11 lôžok a v zariadení núdzového bývania s kapacitou 7 lôžok (ZNB). Matky s deťmi v zariadení majú možnosť bývania až do jedného roka. Ročné výdavky  na ZNB sú 30 231 eur, útulok 30 215 eur, z toho je dotácia od štátu  12 600 eur na ZNB a 15 840 eur na útulok.  

Ako sa problém rieši v Európe, čo by sa mohlo urobiť u nás

Podľa Anny Ghannamovej, riaditeľky Centra sociálnych služieb Náruč záchrany, existujú v Európe tri prúdy politík voči osamelým matkám. V štátoch južného stredomoria (v Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Grécku) je normálne, že široko rozvetvená rodina automaticky pomáha a podporuje osamelú matku s dieťaťom. V severnej Európe a v Škandinávii (Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Dánsko) poskytujú štátne systémy sociálneho zabezpečenia osamelým matkám dostatočné dávky a sociálnu pomoc. V členských štátoch východnej Európy však vládne zmes politík južnej a severnej Európy pomiešaná s prezentáciou o silných rodinných hodnotách, ktoré sú však viac proklamované ako reálne.

Preto už v roku 2011 Rada EÚ odporučil členským štátom únieuplatňovať vo svojich politikách spôsoby boja proti nerovnostiam, ktorým čelia osamelé matky a ich deti v Európe. Tu je sumarizácia odporúčaní:

- Mali by sa podporovať vnútroštátne politiky, ktoré budú zaručovať nepriame dotácie na nákup potravín. Poukážky na potraviny predstavujú príležitosť pre členské štáty bojovať proti cyklickej povahe chudoby osamelých matiek.

- Osamelým rodičom by sa mali poskytovať daňové úvery, ako to robia v Rakúsku, Belgicku a Holandsku.

- Osamelým matkám a ich nezaopatreným deťom by sa malo umožniť využívať výhody zdravotnej starostlivosti a vyrovnať tak neprítomnosť druhého vyživujúceho rodiča.

- Členský štát by mal dávať daňové úľavy a stimuly podnikom, prevádzkujúcim podnikové zariadenia dennej starostlivosti a detské jasle, ktoré osamelým matkám umožnia pracovať, kým starostlivosť a výučba detí je zabezpečená.

- Daňové úľavy by mali dostať aj podniky, ktoré zabezpečujú odborné vzdelávanie osamelých matiek. Príkladom praxe by mohlo byť Holandsko, kde je starostlivosť o dieťa pre osamelú matku bezplatná.

- Členský štát by mal ponúkať na miestnej i celoštátnej úrovni pružné pracovné príležitosti pre osamelú matku (práca na čiastočný úväzok, práca z domu, práca prostredníctvom internetu).

- Osamelé matky by mali mať prednosť pri získaní cenovo dostupného bývania.

- Osamelým matkám by sa mali zvýšiť príspevky nezamestnanosti pomerne na každé dieťa, ktoré je v ich starostlivosti. Dá sa využiť príklad z Nemecka, ktoré tak už urobilo.

Slovensko zatiaľ nezačalo do praxe aplikovať ani jedno z odporúčaní. Tu je reakcia Barbory Petrovej z tlačového oddelenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na otázku, ako sa snaží ministerstvo splniť odporúčania Rady Európy, najmä záväzok riešiť bývanie osamelých matiek. Jedným z navrhovaných opatrení bolo, že tieto matky majú mať prednosť pri udeľovaní sociálnych alebo nájomných bytov a prednosť pri umiestňovaní detí do škôlok. Je niečo z toho zapracovane v novele zákona o sociálnych službách? „Pomoc pri zabezpečení bývania poskytuje samospráva, ktorá disponuje nájomnými bytmi. Ministerstvo nájomnými bytmi  jednak nedisponuje, jednak nájomné bývanie nie je v gescii nášho rezortu. Rovnako pod sociálne služby nespadá napríklad prednostné umiestňovanie detí v materskej škole. Preto túto oblasť ani  pripravovaná novela zákona o sociálnych službách nerieši.“

Vytvára novela zákona o sociálnych službách väčší tlak na samosprávy, aby riešili situáciu týchto žien? Čo je v nej zapracované v prospech osamelých matiek v hmotnej núdzi?  „V pôsobnosti  minuisterstva sú sociálne služby a v rámci nich sú upravené aj sociálne služby krízovej intervencie napr. nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, zariadenie núdzového bývania, rôzne druhy podporných služieb a podobne. Sociálnou službou je však možné riešiť problematiku bývania len na  prechodné obdobie. Zabezpečovanie sociálnych služieb je v pôsobnosti obcí a VÚC. Ministerstvo poskytuje podľa zákona finančné príspevky poskytovateľom sociálnych služieb napríklad v nocľahárni, útulku, domove na pol ceste atď. V novele zákona o sociálnych službách sa navrhuje zvýšiť poskytovaný príspevok štátu na jedno miesto v útulkoch prevádzkovaných verejnými poskytovateľmi sociálnych služieb zo súčasných 120 eur na sumu 150 eur na mesiac. Účinnosť spomínanej novely predpokladáme od 1.1.2019,“ uzatvára Petrová.

(in)


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.