Všetky verejné budovy by mali byť bezbariérové - hovorí komisárka Stavrovská

29.7.2020
Bratislavčania si mohli vyskúšať život so sklerózou multiplex - vozik_invalidny
Páčil sa vám článok?

Odstraňovať architektonické bariéry vo verejnom priestore treba nielen budovaním bezbariérových vstupov do budov, ale tiež v ich vnútorných priestoroch. "Mali by v nich byť navigačné tabule, zvukové signály či prístupné výťahy," hovorí komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.

Platný stavebný zákon z roku 1976 a vyhláška o technických požiadavkách na výstavbu z roku 2002 podľa nej nedefinujú žiadny kontrolný mechanizmus toho, aby sa nevydávalo stavebné povolenie na stavby, ktoré nie sú bezbariérové. "V roku 2019 pracovali na novom stavebnom zákone, no bolo k nemu veľa pripomienok a nakoniec ho stiahli z rokovania," povedala pre TASR Stavrovská.

Do stavebného zákona by sa podľa nej malo dostať univerzálne navrhovanie verejných budov a požiadavka, aby všetky verejné budovy boli bezbariérové. "Bezbariérové by mali byť aj budovy oceňované cenami ako Stavba roka. Z Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) sme upozorňovali, že v roku 2016 ocenili napríklad budovu konzulárneho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Pražskej ulici v Bratislave, ktorá je bariérová," tvrdí komisárka.

Okrem architektonických bariér sa ľudia s rôznymi typmi postihnutia stretávajú tiež s prekážkami v komunikácii a často nemajú vytvorené podmienky na to, aby mohli viesť samostatný život. Na Slovensku je podľa Stavrovskej veľký problém so štatistickými údajmi o ľuďoch so zdravotným postihnutím. Nie sú dostupné základné údaje o tom, koľko ľudí a s akým postihnutím v krajine žije, ani štatistiky napríklad o tom, koľko ľudí so zdravotným postihnutím žije v manželstve či má deti.

 "Nevieme, koľko ľudí s postihnutím má naozaj vytvorené podmienky na to, aby mohli existovať samostatne, aby mali prácu, svoj byt a rodinu," povedala Stavrovská. Keď sa pripravoval zákon o sčítaní obyvateľov v roku 2021, ÚKOZP žiadal, aby sa do zoznamu otázok zapracovali aj otázky o tom, aký je stav života ľudí so zdravotným postihnutím. "Navrhovali sme celé spektrum otázok, no na Štatistickom úrade (ŠÚ) SR povedali, že ich nezahrnú, pretože ide o veľmi malý počet ľudí z hľadiska štatistických informácií," tvrdí. ŠÚ SR podľa nej prisľúbil, že urobí národné zisťovanie o tejto téme. To sa pol roka aj konalo v jednotlivých mestách a rodinách a do konca augusta by mali byť dostupné výsledky.

(TASR)

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.