VIDEO: Autor rozprávky Bambuľkine dobrodružstvá Peter Guldan prezradil, ako vymyslel Bambuľku

Zdroj: Roman Slušný

Na seriáli Bambuľkine dobrodružstvá, ktorý sa nakrúcal v roku 1982, vyrástlo už niekoľko generácií detí. Autor námetu, scenára aj textov piesní dnes žije v Petržalke, kde si s nami na nakrúcanie legendárnych večerníčkov zaspomínal.

Peter Guldan pôsobil prakticky celý život v médiách. Pracoval v novinách, rozhlase i televízií a keď sa mu narodil syn, rozhodol sa napísať námet na seriál zameraný na výchovu detí v predškolskom veku. Ponúkol ho režisérovi Jurajovi Lihositovi, ktorý mu o necelé dva týždne zavolal, že sa to ide nakrúcať, nakoľko im vypadol nejaký iný projekt, takže majú voľné peniaze aj výrobné kapacity.

Na úlohu deda Jozefa chcel scenárista angažovať Jozefa Kronera, ale režisér zase preferoval Júliusa Pántika, ktorý v tom roku oslavoval šesťdesiatku. „Asi sme urobili dobre, keď sme napokon angažovali Pántika, lebo ten sa v zapísal do sŕdc televíznych divákov ako dedo Jozef a bola to jedna z jeho životných úloh.“

Hľadanie Bambuľky bolo tiež zaujímavé. Na konkurz do bývalého filmového klubu prišli stovky detí a hoci jedno dievčatko tvorcovia aj vybrali, tak akosi sami cítili, že to asi nie je ta pravá. Monika Haasová prišla v sprievode svojej babky až po skončení výberu, ale členov televízneho štábu opantala. „Mala niečo šibalské v očiach. Akurát sme sa báli, že trojročné dieťa nezvládne spievanie tých pesničiek, ktoré v seriáli boli, a tak sme z detského zboru Slniečko angažovali Alenu Antalovú a tá nám všetky skladby nahrala, pričom dokázala napodobniť nielen Monikin hlas, ale ešte aj jej šušlanie,“ s úsmevom spomína Guldan.

Bambuľkine dobrodružstvá mali mať najskôr 13 dielov, ale keď v televízii zistili, aký obrovský úspech tento seriál večerníčkov u ľudí má, tak musel napísať ešte ďalších 13 a keď už ich bolo 26, tak si povedali, že ešte štyri diely sa dotočia, aby sa celkový počet zaokrúhlil na 30.

Ako vznikala Bambuľka?

„Na mojom scenári sa nemenila ani čiarka, akurát záver celého seriálu sme prehodnotili, lebo som to mal vymyslené tak, že sa Bambuľka vráti do Bambuľkova, ale režisér ma presvedčil, že by to nebolo dobré a deti by to neprijali a tak sme ju napokon nechali žiť tu medzi nami a nastúpila do školy,“ vysvetľuje autor.

Pri výbere mena pre hlavnú hrdinku sa inšpiroval svojou mamou, ktorá niektoré pomalšie mysliace deti nazývala „Bambuľo“. S Bambuľkou však mali problém v jazykovednom ústave, keď ju nechceli uznať za spisovné slovo. Takmer celý seriál Bambuľkine dobrodružstvá sa nakrúcal v Bratislave. Prvý záber vznikol na Kolibe, kde Bambuľka nastúpi do trolejbusu, pričom predbehne starších ľudí stojacich na zastávke. „Pántik povedal prvú repliku a Monika mu odpovedala. Celé nakrúcanie prebehlo mimoriadne plynulo, lebo ona vedela celý scenár naspamäť. Mama jej ho vraj čítala v hladine alfa, kedy si to človek najlepšie zapamätá. Len dvakrát sme prerušili výrobu z objektívnych príčin. Raz mala Monika chrípku a druhýkrát k Haasovcom počas horúceho leta prišli nejakí  ich príbuzní a chceli sa ísť spoločne kúpať, tak to Monike došlo ľúto, že by nešla a preto sme ju z nakrúcania uvoľnili.“

O malú herečku bolo inak celkom dobre postarané. „Na nakrúcania ju ráno autom vozil šofér, ktorý ju večer vynášal na rukách až do bytu, lebo sa tvárila, že je strašne unavená. A starala sa o ňu ešte aj produkčná. Každé poobede Monika spávala presne tak ako deti v škôlke. Akurát rodičia na nakrúcania nesmeli chodiť, aby sa náhodou neutekala skrývať mame pod sukňu. Až ku koncu sme im to dovolili, keď sme videli, že s Monikou nie sú žiadne problémy, lebo bola absolútne disciplinovaná.“

Kde všade sa nakrúcalo?

Rodinný dom deda Jozefa sa nachádzal v asanačnom pásme na Drotárskej ulici, takže dnes už neexistuje, ale stále vraj funguje neďaleká samoobsluha, kde sa Bambuľka učila nakupovať. Jednotlivé scény vznikali na viacerých miestach v Bratislave – na nábreží Dunaja, v Sade Janka Kráľa, Hlavnom námestí, Obchodnej ulici, ale aj kúpalisku Matador či na Štrkovci. „Myslím, že iba jeden diel vznikol v bojnickej ZOO,“ dodal Guldan, pre ktorého to boli najkrajšie roky života a to aj vďaka tvorivému tímu, kam okrem neho a režiséra Juraja Lihosita patril kameraman Laco Kraus, dramaturg Ivan Štrpka či autor hudby Ján Kovár.

„Nikto z nás vtedy netušil, že sa možno rodí niečo výnimočné. Ale keď na tom seriáli vyrástla tretia či štvrtá generácia detí, tak som to pochopil. Ak sa dnes hocikoho na Slovensku opýtate, kto je Bambuľka, tak to pravdepodobne bude vedieť každý od 5-ročného dieťaťa až po 70-ročného dôchodcu. Je priam neuveriteľné, že je Bambuľka na obrazovkách už 35 rokov, veď najnovšie sa dokonca objavuje ešte aj v reklame. A verím, že raz sa možno dočká nejakého pokračovania alebo ďalšieho levelu,“ dodal Guldan.

Znelku večerníčka Bambuľkine dobrodružstvá poznali naspamäť celé generácie detí:

Čo ste možno o Bambuľkiných dobrodružstvách nevedeli

Na úlohu Bambuľky bolo pôvodne vybraté dievčatko, ktoré si napokon v seriáli rozprávok zahralo jej najlepšiu kamarátku Evičku zo susedstva

Autor námetu a scenára dlho nevedel, ako má Bambuľku k dedovi Jozefovi dostať. Uvažoval nad tým, že by si ju ten mohol nakresliť a ona ožila alebo by mohla vypadnúť z vajca, keď si robil praženicu prípadne vyskočiť z obrazu.

Napokon Bambuľku k dedovi Jozefovi priviezli poštári v balíku „veľkom ako svet“. V skutočnosti mal rozmery 3 x 3 x 3 metre a keď ho v dielňach filmových ateliéroch na Kolibe dokončili, tak niekto skonštatoval, že je väčší než bežná obývačka...

ROMAN SLUŠNÝ, foto: autor, archív Moniky Haasovej